Filozofická fakulta
Pedagogická fakulta
Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce
Teologická fakulta
Právnická fakulta

Malý slovník jazyka COVID-19

Na úvod k Malému slovníku jazyka COVID-19

Po skončení lekárskej fakulty (1975) a po návrate z vojenskej prezenčnej služby som nastúpil do práce v nemocnici na Kramároch. V tom čase sa pripravoval na spustenie informačný systém nemocnice na amerických počítačoch. Okolo nich sa pohybovali ľudia, vlasatí, neustále fajčiaci a hlavne hovoriaci jazykom, ktorý síce pripomínal slovenčinu, ale bol prešpikovaný slovami, ktorým som nerozumel. Často spomínam na jedného z nich, ktorého keď sa nejaký lekár pýtal prečo to alebo ono nefunguje, odpovedal, že je to spôsobené paritným bitom. Väčšinou sa ho už potom nikto viac nepýtal. Vŕtalo mi to hlavou, čo to môže byť. Nakoniec som sa dočítal, že je to kontrolný znak, ktorý zabezpečuje, že pri prenose informácie sa nestane chyba. Ako výhovorka namiesto „neotravujte ma“ sa mi to zdalo elegantné a bolo to i účinné. Dnešné noviny, televízia a vôbec médiá opakovane prinášajú slová, skratky, slovné spojenia, ktoré nemusia nezasvätenému človeku veľa povedať. Takže týmto krátkym slovníkom by som chcel pomôcť všetkým, ktorí sa zaujímajú o súčasnú pandémiu, aby sa nedali odradiť „paritným bitom COVID-19“.

COVID-19

COVID-19 je infekčné ochorenie, vyvolané vírusom SARS-CoV-2 a napáda najmä dýchací (respiračný) systém človeka.

Druhá vlna

Druhá vlna. Rozpoznávame epidémie, kde sú ohniská zo spoločného zdroja, sem patria napríklad ochorenia spôsobené infikovanou potravou, napríklad zmrzlinou alebo majonézou v lete. Oproti tomu šíriace alebo progresívne epidémie sa vyznačujú šírením z človeka na človeka, čo je prípad COVID-19, alebo sezónnej chrípky, osýpok, alebo pohlavných ochorení. Okrem toho sa vyskytujú aj zmiešané epidémie. V prípade progresívnych epidémií tieto sa vyskytujú vo viacerých vlnách za sebou, na príklade španielskej chrípky sme videli šírenie sa v troch vlnách. V medziobdobí sa svet nádejal, že epidémia zanikla, avšak sa vrátila po niekoľkých mesiacoch. Druhá vlna je charakterizovaná pokračujúcim nárastom počtu ochorení. Teda diskusia o COVID-19 by sa nemala zaoberať otázkou či bude alebo nebude druhá vlna, ale najmä otázkou, čo urobíme, aby sme sa s ňou vyrovnali. Uvoľnenie opatrení viedlo k zvýšeniu počtu nových prípadov. Najlepšie by bolo, keby existovala účinná vakcína. Preto výzvy na dodržiavanie pravidiel osobnej ochrany, nosenie rúšok, vyhýbanie sa veľkým zhromaždeniam, vyhýbanie sa lietadlám, preplneným autobusom a podobne sú na mieste. Zároveň je potrebné pripraviť sa na možné dôsledky v zmysle nárastu ochorení, potreby intenzívnej starostlivosti, pľúcnej ventilácie.

Epidémia, pandémia

Epidémia, pandémia. Podľa epidemiologického slovníka (Last, 1999), pod pojmom epidémia rozumieme výskyt (viacerých alebo mnohých) prípadov rovnakého ochorenia, špecifického správania sa v súvislosti so zdravím alebo iných javov spojených so stavom zdravia v komunite alebo v oblasti, v množstve, ktoré zrejme prevyšuje normálne „očakávanie“. Kameňom úrazu je posúdenie, čo je vlastne normálne očakávanie. V prípade COVID-19, kde sme ho neočakávali, každý prípad je vlastne epidémiou. Prišla, začala sa šíriť z jednej krajiny do druhej a spôsobila pandémiu. Táto je podľa Lasta epidémiou, rozprestierajúcou sa na veľkej oblasti (na celé kontinenty), prekračujúca hranice štátov a zvyčajne postihujúca veľké kontingenty ľudí. Takže toto COVID-19 bez diskusie spĺňa. V súvislosti s pandémiou sa objavuje fenomén, kedy riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) vyhlasuje núdzový stav ohrozenia zdravia obyvateľstva s medzinárodným dosahom - Public Health Emergency of International Concern (PHEIC). Túto závažnú situáciu vyhlásil generálny riaditeľ WHO 30. januára 2020, čo viedlo k zdôrazneniu ohrozenia zdravia v celom svete. Neskôr sa ukázalo, že k nemu došlo, aj keď niektorí politici ho kritizujú za oneskorenie. Prezident Trump aj z toho dôvodu ohlásil vystúpenie USA z tejto organizácie.

Epidemiológ

Epidemiológ. Odborník, ktorý skúma príčiny epidémií, ich vývoj a navrhuje opatrenia proti šíreniu ochorenia sa nazýva epidemiológ. Je ním buď absolvent štúdia medicíny, alebo verejného zdravotníctva, alebo iného, príbuzného odboru, ktorý sa špecializuje na túto problematiku. Odborník na diagnostiku a liečbu infekčných ochorení sa nazýva infektológ a je ním lekár s príslušnou špecializáciou. Nakoniec, odborník, odborníčka na opatrenia, ktoré súvisia s následkami epidémie v rámci systému zdravotníckej starostlivosti je niekto, kto sa zaoberá systémom poskytovania zdravotníckych a zdravotných služieb. Do skupiny, ktorá rieši následky epidémie na zdraví obyvateľstva patria aj ďalší odborníci, napríklad na ekonomiku, na styk s verejnosťou, etici, či informatici.

Epidemiologická metóda

Epidemiologická metóda. Postupy epidemiológie sú najmä kvantitatívne – študuje výskyt a rozloženie ochorení v populácii. Preto sa opiera o znalosti pravdepodobnosti, štatistiky a spoľahlivých výskumných metód. Zároveň sa snaží o zistenie príčin, založené na vývoji a testovaní hypotéz. Tu sa kombinuje viacero vedeckých odborov, ako sú biológia, vedy o správaní, fyzika a ergonómia na vysvetlenie správania, stavov a udalostí súvisiacich so zdravím. Epidemiológia však nie je iba výskumnou činnosťou, ale neoddeliteľnou súčasťou zdravia verejnosti, ktorá poskytuje základ pre usmerňovanie praktických a vhodných opatrení v oblasti verejného zdravia založených na tejto vede a príčinných dôvodoch (CDC, 2020).

Hygiena rúk

Hygiena rúk sa vzťahuje na ktorýkoľvek z týchto výrazov: 1) umývanie rúk s bežným (neantimikrobiálnym) mydlom a vodou, 2) antiseptické umývanie rúk (mydlo obsahujúce antiseptické látky a vodu), 3) antiseptický krém na ruky (antiseptický výrobok bez vody, najviac) často na báze alkoholu, vtierané na povrch rúk) alebo 4) chirurgická antisepsa rúk. Prostriedok na umývanie rúk by mal obsahovať najmenej 60% alkoholu, mal by byť certifikovaný. Takýto prostriedok porušuje mastnú povrchovú membránu, ktorá sa rozpúšťa mydlom a vedie k usmrteniu vírusu. Okrem toho umývanie rúk odstraňuje mikróby mechanickým pôsobením. Chlórovaná voda 0,05% sa neodporúča na rutinnú hygienu rúk (WHO, 2020).

Infekčné ochorenie

Infekčné ochorenie je takým druhom ochorenia, ktoré je zapríčinené infekciou. Môže a nemusí sa prenášať z človeka na človeka. Tie, ktoré sa prenášajú nazývame prenosnými ochoreniami. Ľahkosť prenosu, alebo možnosť nákazy sa vyjadruje ako infekčnosť a vyjadruje sa číslom efektívne reprodukčné číslo R0, ktoré hovorí, na koľko ďalších ľudí prenesie chorý človek svoje ochorenie. Pokiaľ je číslo rovné 1, potom každý chorý nakazí jedného nového. Pokiaľ je menšie ako jedna, má ochorenie tendenciu sa vytratiť z populácie. Pokiaľ je 2 a viac, počet chorých narastá a vzniká epidémia. Príkladom rýchle rastúceho počtu nakazených sú osýpky, pre ktoré je odhad R0 medzi 12 a 18, túto hodnota pre neslávne známu španielsku chrípku odhadujeme na 1.4 až 2.8. Pre COVID-19 je ťažké túto hodnotu presne odhadnúť, pohybuje sa medzi 2 až 3. Ukazuje sa, že sa môže meniť napríklad rozumným správaním sa ľudí, alebo očkovaním. Samotná hodnota sa získava procesom modelovania, na základe údajov, ktoré v prípade COVID-19 nemusia odrážať všetky prípady a je preto nepresná. Žiaľ, niektorí ju občas zneužívajú pre predpovede ďalšieho vývoja, čo jej samotná hodnota neumožňuje. V tejto súvislosti sa spomína druhá vlna epidémie, či pandémie.

Karanténa

Karanténa je reštrikcia činností zdravých osôb alebo zvierat exponovaných (styku s prípadom) ochorenia infekčnou chorobou v čase kontagiozity (t.j. „kontakty“) cieľom prevencie prenosu choroby počas inkubačného času - kedy by mohlo dôjsť k infekcii. Rozdiel medzi izoláciou a karanténou spočíva v tom, že izolácia sa týka osôb už chorých, kdežto slovo karanténa sa  často používa na (zjavne) zdravé kontakty. Slovo karanténa pochádza z talianskeho (francúzskeho) slova „quaranta“ („quarante“) čiže 40, pretože prístavy v stredoveku počas epidémie moru, ponechávali lode, ktoré priplávali do prístavu na 40 dní bez povolenia kontaktu s pevninou. Pre záujemcov o históriu odporúčam navštíviť Dubrovník, kde ostali zachované budovy určené pre karanténu. Rozlišujeme absolútnu alebo úplnú karanténu, kedy sa  obmedzí sloboda pohybu jednotlivcov exponovaných riziku nákazy po dobu zvyčajne nie dlhšiu ako jedného inkubačného času takým spôsobom, aby sa zabránilo uskutočneniu ich kontaktu s neexponovanými. Preto aj karanténa pri COVID-19 je odporučená na 14 dní. Na Slovensku bola upravená na izoláciu v domácom prostredí až do obdržania negatívneho výsledku RT-PCR testu na ochorenie COVID-19. Laboratórnej diagnostike na ochorenie COVID-19 sa musia podrobiť najskôr v piaty deň izolácie. Počas domácej izolácie sa táto nariaďuje i osobám žijúcim s ňou v spoločnej domácnosti. Poznáme aj modifikovanú karanténu, teda o selektívne, čiastočné obmedzenie voľnosti pohybu kontaktov - zvyčajne na základe známych alebo predpokladaných rozdielov vnímavosti a vzhľadom na nebezpečenstvo prenosu (infekčnej) choroby. Môže sa uložiť cieľom zvládnutia určitých situácií. Príkladmi sú vylúčenie detí zo školskej dochádzky, vyňatie imúnnych osôb spod opatrení, ktorým sa podrobujú neimúnne osoby, reštrikcia vojenských osôb na určitých stanoviskách alebo v určitých posádkach.

Kĺzavý medián

Kĺzavý medián sa počíta z denného počtu nových nakazených za uplynulý týždeň očistený o nových nakazených v karanténnych centrách (MZ SR). Nie je taký populárny ako kĺzavý priemer, poskytuje však robustnejší (presnejší) odhad trendu v porovnaní s kĺzavým priemerom. Nie je ovplyvnený odľahlými (extrémnymi) hodnotami, v skutočnosti ich odstraňuje.

Liečba

Liečba Prebieha niekoľko rozsiahlych, multicentrických skúšok, ktoré používajú vhodne spoľahlivú metodológiu na hodnotenie potenciálnych terapeutík. Medzi liečivá, ktoré sa podrobujú klinickým skúškam s cieľom vyhodnotiť ich bezpečnosť a účinnosť ako potenciálne pre liečbu COVID-19, patria antivírusový nukleotidový analóg remdesivir, systémové interferóny a najmä interferón β-1a, antivírusová kombinácia lopinavir / ritonavir, antimalarický chlórchín / hydroxychlorochín a monoklonálne protilátky proti zložkám imunitného systému, ako je interleukín-6 (IL-6) a IL-4. Klinická štúdia ukázala, že liek dexametazón (syntetický glukokortikoid – hormón kôry nadobličiek protizápalovým, bolesť tlmiacim a protialergickým účinkom a tiež potláča imunitný systém) významne znížil 28-dňovú úmrtnosť, najmä medzi kriticky chorými pacientmi COVID-19, ktorí boli pripojení na mechanickú ventiláciu. Neexistuje dôkaz o prínose pre pacientov nevyžadujúcich kyslík. Výbor EMA pre humánne lieky (CHMP) odporučil, aby sa remdesiviru (širokospektrálny antivírusový liek) udelilo podmienečné povolenie na uvedenie na trh pre liečbu pacientov so zápalom pľúc spojeným s COVID-19 a ktorí vyžadujú doplnkový kyslík. Ako neúčinné sa preukázali lopinavir / ritonavir a hydroxychlorochín. Prenos krvnej plazmy z človeka, ktorý prekonal infekciu na chorého sa ďalej študuje. Dôležité je aby ľudia neprestali používať lieky, predpísané na liečbu chronických ochorení, napr. krvného tlaku, či cukrovky. (podľa ECDC, 2020)

Masky

Masky by sa mali používať ako súčasť komplexnej stratégie opatrení na potlačenie prenosu a záchranu životov; samotné použitie masky nie je dostatočné na zabezpečenie primeranej úrovne ochrany proti COVID-19. Spolu s nosením masky je potrebné udržiavať minimálnu fyzickú vzdialenosť najmenej 1 meter od ostatných, často si umývať ruky a nedotýkať sa tváre a masky. Nelekárske masky (známe aj ako textilné masky, domáce masky, masky pre domácich majstrov) môžu pôsobiť ako bariéra, aby sa zabránilo šíreniu vírusu z nositeľa na ostatných. Možno ich kúpiť komerčne alebo ručne a spravidla nie sú štandardizované ako lekárske masky. Existuje mnoho druhov textilných masiek, ktoré by mali zakrývať nos, ústa a bradu a mali by byť zaistené elastickými slučkami alebo remienkami, mali by obsahovať viac vrstiev, byť umývateľné a opakovane použiteľné (WHO, 2020). Vysoko účinný filter tuhých znečisťujúcich látok (HEPA) je druh vzduchového filtra, ktorý odstraňuje viac ako 99,97% častíc 3 μm (veľkosť koronavírusu je cca 120 nm = 0,12 μm) alebo viac pri stanovenom prietoku vzduchu. Respirátor n95 má účinnosť filtrácie najmenej 95% pre častice s najväčšou penetráciou (~ 0,3 μm); respirátor N-95 môže byť buď jednorazový filtračný respirátor s tvárovou maskou (celý čelný diel slúži ako filter) alebo elastomérny respirátor s čelnou maskou vybavený príslušnou filtračnou vložkou častíc. Systematická analýza publikovaných vedeckých dôkazov ukázala, že ak by sme mali 100 prípadov COVID-19 pri R0 = 2,4  na začiatku mesiaca sa na konci mesiaca stane 31 280 prípadmi. Naproti tomu pri používaní masiek dôjde iba k 584 prípadom nakazenia (Re = 1,35). Takéto spomalenie vzniku nových prípadov chráni kapacitu zdravotnej starostlivosti a umožňuje riešiť miestnu epidémiu pomocou vyhľadávania kontaktov a tým  úplne zabrániť jej šíreniu (Howard, J. et al., 2020).

Očkovanie

Očkovanie. Očkovanie patrí do skupiny prostriedkov osobnej ochrany pred ochorením. V súčasnosti sa globálne veľa úsilia venuje vývoju vakcín na ochranu proti COVID-19 a začiatkom júna 2020 sa do klinických skúšok dostalo najmenej desať kandidátov na vakcínu. Údaje o bezpečnosti a imunogenite boli uvedené vo vedeckej literatúre pre prvú štúdiu u ľudí, ktorá hodnotila kandidáta na vakcínu na báze SARS-CoV-2 na báze vektora vykonaného v Číne. Európska agentúra pre lieky (EMA) diskutuje s vývojármi 33 potenciálnych vakcín SARS-CoV-2 od 26. mája 2020. EMA však očakáva, že môže trvať najmenej jeden rok, kým bude vakcína schválená a bude k dispozícii na rozšírené použitie v EÚ / EHP (podľa ECDC, 2020). Pri tom, ako málo sa darí meniť antivakcinačné správanie sa ľudí, aká malá je každoročná zaočkovanosť proti chrípke (Slovensko má jednu z najmenších v Európe), sa možno oprávnene obávať, že počas pravidelného výskytu sezónnej chrípky sa táto skombinuje s COVID-19, čo nebude ľahké zvládnuť. Ľudia, ktorí chcú obmedziť možnosť nakaziť sa COVID-19, by sa mali dať včas zaočkovať aj proti chrípke. Nie je to absolútna ochrana, ale doplnok rozumného správania sa.

PCR testy

PCR. Polymerase Chain Reaction, polymerázová reťazová reakcia. (PCR) testy sú jedinou spoľahlivou cestou, ako zistiť prítomnosť koronavírusu SARS-CoV-2 v tele. Vykonávajú sa výterom z hltanu a nosohltanu. Postup detekuje genetický materiál vírusu a trvá niekoľko hodín, počas ktorých sa vírus a jeho DNA rozmnožujú. Ponúkajú sa aj rýchlotesty, ktoré nie sú dostatočne citlivé. Tie, ktoré využívajú overenie hladiny protilátok sú pozitívne až po niekoľkých dňoch po začatí infekcie. Antigénové testy overujú protilátky proti obalu vírusu a dajú sa zistiť rovnako až niekoľko dní po rozvinutí infekcie.

Prostriedky osobnej ochrany

Prostriedky osobnej ochrany. Medzi ne patrí izolácia. Je ňou separácia infikovaných osôb alebo zvierat počas ich kontagiozity („infekčnosti“) od iných, a to na takom mieste alebo za takých okolností, aby sa zabránil alebo aspoň obmedzil priamy alebo nepriamy prenos infekčného agensu z infikovaných na vnímavé osoby alebo na osoby, z ktorých sa choroboplodný́ zárodok môže šíriť (prenášať) medzi ďalšími osobami. Striktná (prísna) izolácia má za cieľ zabrániť prenosu vysoko kontagióznych alebo vysoko virulentných infekcií, ktoré sa môžu šíriť (resp. prenášať) tak vzduchom ako aj kontaktom (dotykom). Okrem uvedených špecifikácií sem patrí osobitná (oddelená) miestnosť, povinnosť používať masku, plášť a rukavice pre všetky osoby, ktoré do uvedenej miestnosti vstupujú. V miestnosti je žiaduci osobitný́ vetrací systém s negatívnym tlakom vzhľadom na okolité (susediace) miestnosti. Izolácia kontaktov: Pre menej kontagiózne alebo menej závažné infekcie, ktoré sa šíria (resp. prenášajú) primárne tesným alebo priamym kontaktom. Okrem základných požiadaviek je indikovaná osobitná miestnosť, no pacienti infikovaní rovnakým patogénom môžu obývať tú istú miestnosť (nemocničnú izbu). Tí, ktorí sa dostávajú do tesného kontaktu s pacientom, majú nosiť masku; plášte sú indikované, ak je pravdepodobné, že dôjde k znečisteniu, rukavice, ak pôjde o dotyk infekčného materiálu. Cieľom respiračnej izolácie je predchádzanie prenosu infekčných chorôb vzduchom na krátke vzdialenosti, je pre pacienta indikovaná osobitná miestnosť, no pacienti infikovaní rovnakou infekciou môžu byť umiestnení v rovnakej miestnosti (nemocničnej izbe). Okrem základných požiadaviek sú indikované masky pre osoby, ktoré sa dostávajú do osobného styku s chorými. Plášte a rukavice nie sú nevyhnutne potrebné.

Protektívne bariéry

Protektívne bariéry tvoria rukavice, plášte, masky a ochranné okuliare (podľa Last, 1999).

SARS-CoV-2

SARS-CoV-2 je vírus, plným menom Severe acute respiratory syndrome coronavirus 2, po slovensky tiež nový coronavírus. Patrí do čeľade Coronaviridae, rod Betacoronavirus. Genóm koronavírusov je nesegmentovaná pozitívne orientovaná RNA o dĺžke asi 30 000 nukleotidov (30 kb). Vedci sa stále nedohodli, či sa jedná o živý organizmus alebo neživú bielkovinnú štruktúru. V každom prípade, keď sa dostane do organizmu hostiteľa, začne sa množiť a spôsobuje ochorenie.

Ukazovatele

Ukazovatele V epidemiológii sa v snahe o odhad účinku ochorenia na populáciu snažíme pracovať s pomernými číslami – ukazovateľmi, indikátormi. Tieto používame najmä pre porovnanie medzi populáciami, či na sledovanie vývoja v priebehu času. Bez toho, aby sme vzali do úvahy napríklad počet obyvateľov, alebo počet osôb v riziku ochorieť môžu byť naše závery nesprávne. Ukážeme si na príklade COVOD-19 pri porovnaní 3 krajín. Ukrajina má 8 násobne viac obyvateľov a Česko dvojnásobne. Pozrite sa na čísla, najprv sú uvedené počty a potom ukazovatele. Pre vyjadrenie koľko umrelo za dané obdobie používame ukazovateľ úmrtnosť (mortalita). Prepočítavame na počet obyvateľov, v tomto prípade na milión. Vidíme, že pokiaľ počet úmrtí na Ukrajine je  skoro 6 násobný oproti Česku, v skutočnosti úmrtnosť na milión obyvateľov sa až tak výrazne nelíši. Incidencia (incidence) hovorí o počte nových prípadov v populácii, ktorá sa nachádza v riziku ochorieť. Rozlišujeme kumulatívnubodovú, prvá z nich hovorí o počte nových prípadov za celé obdobie epidémie, druhá udáva situáciu v danom časovom okamžiku. Obe sú vyjadrené k príslušnému počtu ľudí v populácii. Kým rozdiel v kumulatívnej incidencii medzi Ukrajinou a Českom  nie je výrazný, čísla pre Slovensko sú výrazne nižšie. Prevalencia (prevalence) vyjadruje počet chorých na milión ľudí. To znamená, že ak v pondelok máme nové prípady, ktoré vyjadríme incidenciou, ľudia, ktorí ochoreli v dňoch predtým, nevyzdraveli a prežili do pondelka, tvoria prevalenciu chorých v daný deň. Teda prevalencia a incidencia spolu úzko súvisia a spolu s úmrtnosťou tvoria základné trio ukazovateľov v epidemiológii ochorení. Nakoniec, upozorňujem na jednu dôležitú skutočnosť a tou je počet vyšetrení na milión obyvateľov, ktorú som analogicky nazval testovanosťou, aj keď sa tento termín v našej odbornej literatúre nepoužíva. V anglosaskej literatúre sa používa výraz „test rate“. Vidíme, že počet testov na milión obyvateľov je najvyšší v Česku, menej na Slovensku a najmenej na Ukrajine. Tento prepočet zdôraznil rozdiel najmä medzi Českom a Ukrajinou, kým incidencia na počet obyvateľov bola veľmi blízka, na počet testovaných je rozdiel výrazný. (Podľa Rusnák, M. a kol., 2020)

Na záver Malého slovníka jazyka COVID-19

Nie je v mojich silách uviesť všetky výrazy, ktoré sa vyskytujú v našom okolí správne, alebo občas aj nesprávne, v konverzáciách, či správach o pandémii. Pre záujemcov o bližšie poznanie problematiky epidemiológie sme spolu s kolektívom autorov zo Slovenska, Čiech, UK a Srbska pripravili monografiu Rusnák Martin, Rusnáková Viera, Príkazský Vladimír, Kotrbová Kvetoslava. (2020) Propedeutika epidemiológie. 1st edn. Edited by Rusnák Martin, Rusnáková Viera, Príkazský Vladimír, Kotrbová Kvetoslava. Trnava, Slovakia: Typi Universitatis Tyrnaviensis a VEDA, ss 623.

Tiež na tomto webe sú moje prednášky aj so sprievodným výkladom.

Zo svetových zdrojov odporúčam publikáciu z British Medical Journal: Coggon, D., Barker, D. and Rose, G. (2009) Epidemiology for the Uninitiated. Wiley alebo z USA: Centers for Disease Control and Prevention (2012) Principles of Epidemiology in Public Health Practice. Third Edition. An Introduction to Applied Epidemiology and Biostatistics. SELF-STUDY Course SS1000. 3rd edn. Edited by R. Dicker et al. Atlanta: US Department of Health and Human Services: CDC

Svetová zdravotnícka organizácia má množstvo odpovedí na otázky, ktoré sú dostupné na tejto stránke. Nakoniec uvádzam Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), ktoré má každodenne množstvo zaujímavých informácií z Európy.

Epidemiológia sa v Trnave študuje počas celého priebehu štúdia 

Tiež by som rád upozornil najmä mladých – študentov, ktorí zvažujú štúdium verejného zdravotníctva na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity, že epidemiológia sa u nás študuje počas celého priebehu štúdia a kladieme na ňu veľký dôraz ako na základný predmet. Pre tých, ktorí už majú za sebou štúdium niektorého zo zdravotníckych odborov, lekárske vedy, alebo ošetrovateľstvo, uskutočňujeme každý rok štúdium odborník na riadenie vo verejnom zdravotníctve - Master of Public Health – MPH.

 

Autor: Prof. MUDr. Martin Rusnák, CSc

Katedra verejného zdravotníctva FZaSP TU

foto: Unsplash, Trnavská univerzita/Barbora Likavská

 

Chcete študovať verejné zdravotníctvo? Pozrite si informácie pre uchádzačov.

Prečítaje si tiež:

Rektor TU René Bílik: Čo ak príde druhá vlna covid-19?

Martin Rusnák: Epidemiológovia sú v centre pozornosti vtedy, keď sa deje niečo zlé

Lucia Berdisová Ako sme zvládli núdzový stav z právneho hľadiska

Rastislav Maďar: V stávke bolo príliš veľa, aby sme riskovali

Branislav Pupala: Profesia učiteľa koronou veľa získala. Rodičia pochopili, že vyučovanie vyžaduje grif

Jaroslava Brňová: Zdravotníci sa naučili dodržiavať pravidlá a správať sa zodpovednejšie k pacientovi

Martin Rusnák: Z pandémie COVID-19 sa stala zo dňa na deň senzácia

Marek Majdan: Získaním kolektívnej imunity dostaneme nákazu pod kontrolu

Ondrej Kaščák: Je aj hospodársky dôležité udržať školskú dochádzku

Anketa: Ako chcete spomínať na obdobie života s novým koronavírusom?

Fakulta zdravotníctva otvára Inštitút pre globálne zdravie a epidemiológiu

 

Trnavskú univerzitu môžete sledovať aj na sociálnych sieťach. Ďakujeme!