Z Kene do Trnavy: Skúsenosť, ktorá inšpiruje

V rámci rozvoja medzinárodnej spolupráce a posilňovania vzťahov s mimoeurópskymi univerzitami sme mali tú česť privítať vzácnu návštevu z Kene. Na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave sme hostili odborníčky z oblasti vzdelávania, ktoré dlhodobo pôsobia na významných kenských univerzitách. Prof. Maureen Olel, prof. Anne Kisilu, Dr. Everline Nyokabi a Dr. Josephine Chemase. Počas svojho pobytu absolvovali viaceré pracovné stretnutia, prezentácie a diskusie so zástupcami pedagogickej fakulty a univerzity. Pri tejto príležitosti sme im položili niekoľko otázok o ich pôsobení, skúsenostiach s medzinárodnou spoluprácou a dojmoch z návštevy Trnavy.

Na Trnavskej univerzite ste približne dva týždne. Aké boli vaše prvé dojmy z Pedagogickej fakulty?

Prof. Maureen Olel: Prišli sme práve v čase skúšok, ale už počas tohto obdobia nás zaujal najmä pomer študentov a pedagógov, ktorý je veľmi priaznivý v porovnaní s našou univerzitou. Navštívili sme aj partnerské školy, kde nás potešilo, že riaditeľka materskej školy zároveň vyučuje na univerzite. Spojenie teórie a praxe je veľmi prínosné.

Oceňujeme aj otvorenosť, profesionalitu a prístupnosť vyučujúcich.

Prof. Anne Kisilu: Zaujal ma obsah študijných programov. Sú moderné a orientované na študenta. Navštívili sme laboratóriá, ktoré sú veľmi dobre vybavené a zodpovedajú súčasným požiadavkám výučby prírodovedných predmetov. Oceňujeme aj otvorenosť, profesionalitu a prístupnosť vyučujúcich.

Čo vás zaujalo počas návštevy materských a základných škôl?

Prof. Anne Kisilu: Triedy sú malé, čo je ideálne pre predškolskú výchovu. Učitelia boli veľmi dobre pripravení, deti pracovali v skupinách a samostatne si vyberali pomôcky – podporuje to ich tvorivosť a riešenie problémov. Zaujímavé bolo aj to, ako deti samostatne a zodpovedne narábajú s knihami v školskej knižnici.

Dr. Josephine Chemase: Páčila sa mi komunikácia medzi školou a rodičmi. V jednej škôlke nám hovorili o dieťati s diabetom, ktorého rodičia boli aktívne zapojení do školského života. V inej škole sa dokonca jeden z rodičov stal asistentom. To je model, ktorý by sme radi zaviedli aj u nás.

Dr. Everline Nyokabi: Ja som si všimla uvoľnené a priateľské prostredie. Študenti pôsobia sebavedomo a zapájajú sa do výučby. Príjemným prekvapením bola disciplína. Žiaci si sami požičiavajú knihy a vracajú ich. V porovnaní s nami je to menej formálne, ale veľmi efektívne.

Bola spomenutá aj inklúzia. Všímali ste si prístup k deťom so špeciálnymi potrebami?

Dr. Everline Nyokabi: V jednej škôlke spomínali dieťa s mutizmom, ktorému sa venujú individuálne. Zaujímalo by ma viac o stratégiách, ktoré používajú. V súkromnej škole mali aj učiteľku pre nadané deti, ktoré dostávajú náročnejšie úlohy a to je skvelý prístup.

Prof. Maureen Olel: V Keni nie je vždy jednoduché venovať sa talentovaným žiakom, najmä kvôli veľkým triedam. Tento prístup by sme chceli zaviesť.

Zaujali vás aj nové formy výučby, ako napríklad koncept „future classroom“. Čo si o tom myslíte?

Prof. Anne Kisilu: Je to veľmi moderný koncept, učebne sú prispôsobené na spoluprácu, využíva sa technológia, vyučovanie podporuje 21. storočné zručnosti: kreativitu, spoluprácu, kritické myslenie a komunikáciu. A čo je dôležité – nejde o drahé riešenia, ale o premyslený a tvorivý prístup.

Niektorí študenti opisovali svoje štúdium tu počas zimného semestra, ak si dobre spomínam. A tak sa pýtam, to, čo ste tu zažili za posledné dva týždne, zrkadlí sa to nejako vo vašej skúsenosti s ich pobytom? Neviem, či som sa vyjadril správne. Takže oni tu boli tri mesiace, od septembra do polovice decembra a cítili sa tu veľmi vítaní a podporovaní zo strany Máriinho oddelenia aj univerzity.

Prof. Maureen Olel: Ubytovanie a orientácia boli veľmi dobré. Bolo im teplo, vedeli si zabezpečiť jedlo, a to je dôležité. A myslím si, že to isté sme zažili aj my. Keď sme prišli, privítala nás veľmi milá študentka z právnickej fakulty, myslím, že je postgraduálna študentka, volá sa Tima. A už aj to, ako nás privítali na letisku, nemali sme žiadny problém. Prišli sme, nasadli do auta, zaviezli nás na internát a Tima bola hneď k dispozícii.

Do hodiny nám ukázala, kde sa dajú kúpiť potraviny, kde sa dá najesť, kam ísť zajtra za Máriou. Podpora bola výborná. A komunita v Trnave je veľmi pokojná. Jediným problémom je jazyková bariéra, ale ľudia sú veľmi ústretoví. Takže myslím, že sme zažili to isté ako naši študenti. Ale možno nechám ostatných, nech tiež niečo povedia.

Nemusíte hovoriť len pozitívne veci, ak je niečo, čo by ste chceli zdieľať, pokojne môžete. 

Prof. Maureen Olel: Jazyk – jazyk je jediná bariéra.

Prof. Anne Kisilu: Ďakujem pekne. Len krátko doplním, že naše skúsenosti sú veľmi podobné tým, čo zažili naši študenti. Keď sme sa s nimi po ich návrate do Kene rozprávali, hovorili o srdečnom prijatí, o oddanosti vyučujúcich, o kvalitných zdrojoch, ktoré videli na univerzite aj v školách, ktoré navštívili. Boli z toho veľmi nadšení. Dokonca aj počas ich pobytu sme s nimi boli v kontakte, a keby mali možnosť, veľmi radi by sa sem vrátili. Ste veľmi pohostinní, ďakujeme.

Prof. Maureen Olel: Nie je to kritika, ale opäť, problém je v komunikácii, keďže nie každý tu hovorí anglicky. Trvá dlhšie, kým sa zorientujete, ako sa dostať na autobusovú alebo vlakovú stanicu, kde niečo kúpiť. Ja som napríklad potrebovala adaptér na nabíjačku, pretože v Keni máme iný typ zásuviek. Ale Tima veľmi pomohla.

A samozrejme, jedlo – otázka, či sme si vedeli nájsť také, na aké sme zvyknutí z domu. Niečo áno, niečo nie, trochu sme museli zmeniť stravu, ale boli sme na to pripravení.

Ďalšia otázka je veľmi všeobecná. Už ste spomenuli niektoré pozitíva, ale čo sa týka univerzity a vašej krátkej skúsenosti tu, čo konkrétne považujete za pozitívne? Niečo, čím sa možno inšpirovať a zaviesť to doma na vašej univerzite alebo vo vašich programoch? Čo je podľa vás zvládnuteľné, čo tu funguje dobre?

Prof. Anne Kisilu: Ďakujem veľmi pekne. Je toho veľa, čo si z tohto benchmarkingového pobytu odnášame, najmä čo sa týka zlepšenia našich priestorov, zdrojov a výučbových metód, aby boli viac zamerané na študenta, pútavé a interaktívne. Tiež sa chceme viac zamerať na inklúziu a zapájanie zainteresovaných strán, ako povedal môj kolega, to sú veci, ktoré chceme preniesť domov a podeliť sa s fakultou. A ďalšou oblasťou je využívanie technológií vo výučbe.

Pokiaľ ide o veci, ktoré by sa dali zlepšiť tu, tak sme počuli, že univerzita nemá magisterský program v anglickom jazyku (v odbore angličtina). To je niečo, nad čím by sa mohla zamyslieť, vytvoriť takýto program pre zahraničných študentov. To by mohlo prilákať viac ľudí zo zahraničia.

A neviem, či môžeme spomenúť aj bývanie, internát je veľmi dobrý, pobyt sme si užili. Ale ak by bolo možné, mohli by byť k dispozícii aj izby s o niečo väčšími posteľami pre tých, ktorí by mali záujem. U nás doma sme zvyknutí spať na väčších posteliach, takže keď sme sem prišli, hovorili sme si: dúfam, že v noci nezletím, keď sa otočím. Ale inak sú zamestnanci veľmi milí, cítili sme sa bezpečne, izby sú teplé, príjemné, naozaj výborné.

Dr. Everline Nyokabi: Pre mňa osobne je najväčším prínosom zlepšenie spôsobu výučby, prehodnotiť naše metódy a urobiť ich viac študentovo-orientované, aktívne, zábavné. To je niečo, čo si odnášam.

Tiež sa mi páčila organizácia a vzhľad prostredia, plánovanie, usporiadanie kancelárií, čistota, to všetko pôsobí motivujúco. Aj keď u nás to závisí od dostupnosti zdrojov, aj s tým málo, čo máme, je dôležité, aby bolo vzdelávacie prostredie príjemné a podnecujúce.

Dr. Josephine Chemase: A ešte k tej sociálnej stránke, naši kolegovia nás povzbudzovali, aby sme sa prešli a zažili spoločenský život v Trnave. Vzal nás sprievodca, veľmi zapálený, a zobral nás aj do väznice, kde bola expozícia, a veľmi pekne nám vysvetlil históriu Trnavy. Tiež nás pozval prísť v sobotu na trh, zažiť miestne jedlo.

Boli sme veľmi nadšení, dedinčania prinesú produkty do centra mesta a dochádza k zdieľaniu jedla. Bolo krásne vidieť, ako jedlo prechádza z poľa priamo na trh. Napríklad jahody, farebné, chutné, alebo čerešne. U nás si takéto ovocie kupujeme v obchode, ale tu to bolo priamo z farmy. Niektoré rastliny boli aj kvitnúce, mohli ste si ich kúpiť a zasadiť do záhrady. Veľmi nás to zaujalo.

Aj keď nám kolegovia povedali, že bývajú na dedine, naša predstava dediny bola iná. Keď sme navštívili našich keňských priateľov, zistili sme, že tá “dedina” je v podstate dobre vybavená štvrť, sú tam školy, kostoly, pekná komunita. To sme naozaj ocenili. A túto komunitnú stránku si chceme preniesť aj domov.

Čo nás ešte veľmi zaujalo, boli inovatívne prístupy v predprimárnom vzdelávaní – ako využiť jednoduché materiály z komunít (napr. plastové fľaše) na podporu kreativity detí. Tieto postupy by mohli byť inšpiráciou aj pre Afriku.

História je spätá s univerzitou a to je niečo, čo by sa nemalo zabudnúť, ako univerzita v Trnave vznikla. Vaša história vám pomáha formovať aj vašu budúcnosť. Veci sa síce menia, ale je dôležité si to pripomínať.

Prof. Maureen Olel: Čo sa mne osobne páčilo na univerzite, veľmi dôležité bolo vidieť, ako Trnava vyrástla na mesto, nie len „malý Rím“. História je spätá s univerzitou a to je niečo, čo by sa nemalo zabudnúť, ako univerzita v Trnave vznikla. Vaša história vám pomáha formovať aj vašu budúcnosť. Veci sa síce menia, ale je dôležité si to pripomínať.

Tiež sa nám páčilo, že univerzita je spätá s cirkvou, podobne ako na našej univerzite Maseno v Keni, kde v roku 1901 misionári založili cirkev, nemocnicu a školu. Máme teda niečo spoločné.

Veľmi oceňujeme silné zameranie vašej univerzity na predprimárne vzdelávanie, práve preto sme sem prišli. Chceme pokračovať v spolupráci aj vo výskume, pretože hoci máme odlišný kontext, niektoré veci môžeme prevziať a prispôsobiť.

U nás v Keni nie je predprimárne vzdelávanie povinné, ale vidíme, že v Slovenskej republike je v tejto oblasti univerzita veľmi silná a politika sa posúva smerom k jeho povinnosti. To je pre nás veľmi dôležitá inšpirácia.

Aké oblasti by sme mohli ako univerzita alebo fakulta zlepšiť, aby sme rástli? Naplnili sme vaše očakávania, alebo niečo chýbalo? Ako môžeme byť konkurencieschopnejší v oblasti medzinárodnej mobility alebo kvality vzdelávania?

Prof. Maureen Olel: Univerzity majú tri hlavné úlohy: výučbu, výskum a komunitnú angažovanosť. Výučba na Trnavskej univerzite, konkrétne na Pedagogickej fakulte, je na vysokej úrovni a sme radi, že s ňou spolupracujeme.

Ale výskum je oblasť, kde by sa dalo ešte napredovať. Nevnímame dostatok výskumnej činnosti a publikovania, čo je však kľúčové pre univerzitné prostredie. Práve tu by sme mohli nadviazať užšiu spoluprácu.

Ďalšia dôležitá vec je medzinárodné zviditeľňovanie magisterských a doktorandských programov, ak ich budete ponúkať v angličtine, môžu sa stať atraktívnymi pre študentov z celého sveta, aj z Kene. A nielen že by vaši študenti mohli prísť k nám, ale naši by mohli prísť sem, to je skutočná výmena.

Programy ako právo, pedagogika, verejné zdravie alebo sociálna práca majú potenciál. Ak budú kvalitne pripravené v angličtine, veľmi to pomôže.

Dr. Everline Nyokabi: Trnava má v tejto oblasti potenciál, ale ešte stále je priestor na zlepšenie, napríklad vo vzdelávaní učiteľov pre prácu so žiakmi so špeciálnymi potrebami, a to najmä v oblasti včasnej intervencie v predprimárnom vzdelávaní.

Prof. Anne Kisilu: Vítali by sme možnosti prepájať výskum medzi viacerými fakultami, nielen s pedagogickou.

Prof. Maureen Olel: V budúcnosti by ste mohli mať trochu viac štruktúrovaný program pre hostí, v úvode nám chýbal plán, čo môžeme navštíviť. Našťastie naši študenti, ktorí tu už boli, nám pomohli zorientovať sa. Bez nich by to bolo náročné kvôli jazykovej bariére.

Ďakujeme vedeniu fakulty a Trnavskej univerzite, najmä pánovi profesorovi Branislavovi Pupalovi, ktorý bol skutočným ambasádorom. Skvele reprezentuje univerzitu doma aj v zahraničí a my ho považujeme „takmer za Keňana“.