COVID-19: Získaním kolektívnej imunity dostaneme nákazu pod kontrolu

Svet po korone bude opatrnejší, myslí si prorektor Trnavskej univerzity docent Marek Majdan. Vo svojom výskume sa zameriava na klinickú a populačnú epidemiologickú analýzu ochorení s dôrazom na úrazy mozgu. Je členom expertnej skupiny Global Burden of Disease Study. Na fakulte zdravotníctva práve vznikol Inštitút pre globálne zdravie a epidemiológiu.

Efektivita rozšírenia nového koronavírusu je nevídaná 

Kedy ste prvýkrát zvážneli, keď ste sa dopočuli o šírení nového koronavírusu?

Svetová zdravotnícka organizácia (SZO) a ďalšie organizácie, ako napríklad Americké alebo Európske centrum pre kontrolu chorôb (CDC, respektíve ECDC) priebežne monitorujú infekčné ochorenia tak, aby sa včas zachytili začínajúce epidémie a aby sme ich vedeli včas riešiť. V prípade vírusu SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje ochorenie nazvané COVID-19, sú z globálneho hľadiska kľúčové dva momenty: SZO vyhlásila 30. januára takzvaný PHEIC (Public Health Emergency of International Concern), čím deklarovala, že vírus sa stal medzinárodnou hrozbou a že riešenie situácie si vyžaduje medzinárodné úsilie. Druhý moment prišiel začiatkom marca, keď SZO vyhlásila v súvislosti s týmto vírusom pandémiu.

Dala sa takáto pandémia čakať?

Globalizovanosť súčasného sveta a vysoká intenzita cestovania vytvorili optimálne podmienky pre rýchle šírenie infekčných ochorení. Kedykoľvek sa v takejto „infraštruktúre“ vyskytne patogén, ktorý sa dokáže rýchlo šíriť, svet má potenciálny problém. Príklady na to máme z nedávnych rokov, takže v tomto zmysle to nie je úplne neočakávané. Na druhej strane si myslím, že efektivita s akou sa terajší vírus rozšíril z pôvodného ohniska nákazy do sveta, je nevídaná.

V časopise Nature Medicine vyšla štúdia, že nový SARS-CoV-2 nebol vytvorený v laboratóriu; molekulárna genetička Soňa Peková si, naopak, myslí, že niektoré znaky genómu tohto vírusu pravdepodobne nepochádzajú z prirodzenej evolúcie a SARS-CoV-2 teda nie je prírodný izolát. Aký je váš názor?

Nie som expert na virológiu ani molekulovú biológiu, takže sa necítim fundovaný hodnotiť tieto aspekty vírusu. Ja osobne dôverujem záverom medzinárodného teamu renomovaných virológov, ktorí v genetickej informácii vírusu nenašli žiadne dôkazy o tom, že by malo ísť o vírus vyvinutý v laboratóriu.

Mení niečo na situácii zistenie, či SARS-CoV-2 bol alebo nebol vytvorený v laboratóriu? Tak či onak, je vonku – a za viac ako tri mesiace napáchal mnohé škody. Je rozdiel, či sa vyvinul prirodzene alebo či unikol z wuchanského laboratória?

Z pohľadu epidemiológie a verejného zdravotníctva sú kľúčové skôr jeho vlastnosti, ktoré predurčujú jeho mimoriadne efektívne šírenie: ide o vírus, ktorý je nový, teda ľudská populácia naňho nemá imunitu, vďaka kvapôčkovému spôsobu prenosu sa dokáže relatívne ľahko šíriť a stále nachádzať nových citlivých hostiteľov.

Kolektívna imunita je nevyhnutná na zastavenie nákazy

Profesor Vladimír Krčméry povedal: „Klasický príklad koronavírusu, ktorý sa rozšíril preto, lebo sme si zamenili prirodzený spôsob správania sa k zvieratám za neprirodzený, je stredovýchodný vírus MERS. V tomto prípade sú rezervoárom choroby ťavy. Keď vyhrajú preteky, majitelia ich objímajú, bozkávajú a správajú sa k nim ako k deťom či manželkám.“ Pri SARS-e ľudia vložili do potravinového reťazca to, čo tam nepatrilo: medvedíky čistotné a cibetky. Hľadať za šírením koronavírusov „neprirodzenosť“?

V prípade tohoto koronavírusu sa pracuje s dvomi možnými scenármi. V prvom sa predpokladá, že podobne ako v prípade SARS a MERS sa vírus vyvinul v zvieracích hostiteľoch a následne „preskočil“ na ľudí. Predpokladá sa, že rezervoárom by v tomto prípade mohli byť netopiere. Zatiaľ nie je dôkaz o priamom prenose z netopiera na človeka, takže je predpoklad, že pri tomto scenári ešte bol nejaký iný zvierací medzičlánok.

Druhý scenár je, že sa tento vírus vyvinul z nepatogénnej verzie mutáciami už priamo v ľudskom hostiteľovi. Zatiaľ teda nie je celkom jasné, ako to celé prebehlo. V každom prípade je zrejmé tak z tejto, ako aj z iných epidémií, že blízky kontakt so zvieracím hostiteľom je nevyhnutnou súčasťou reťazca prenosu. Iná otázka je prirodzenosť takýchto kontaktov – pre niekoho je napríklad prirodzené sa nechávať oblizovať psom alebo mačkou, inému to pripadá odporné. Keď vidíme obrázky z čínskych wet marketov alebo iných trhov z Ázie alebo iných častí sveta, veľa vecí sa nám Európanom javí ako „neprirodzenosť“.

Nový koronavírus sa v aerosóloch drží až tri hodiny, na kartóne vydrží až 24 hodín a na plastovom povrchu dokonca maximálne až tri dni. Čím to je, že je taký „rezistentný“?

Je viacero faktorov, ktoré môžu túto dobu ovplyvniť. Významné sú teplota, vlhkosť, či poróznosť povrchu. Pre porovnanie, napríklad vírus SARS na niektorých povrchoch prežil až 9 dní. Stopy tohoto koronavírusu boli dokonca objavené v kajutách lode Diamond Princess aj vyše dvoch týždňov po tom, čo v nich bývali nakazení pasažieri. Neznamená to však automaticky, že vírus má aj po takej dlhej dobe rovnakú schopnosť vyvolať ochorenie. Potenciálne sa vírusmi takto prežívajúcimi na rôznych povrchoch okolo nás môžeme nakaziť tak, že si ich prenesieme rukami do úst, nosa alebo očí. Na druhej strane treba povedať, že dezinfekcia alebo aj umývanie povrchov obyčajným mydlom je veľmi efektívna.

Veľká Británia chcela ísť najprv cestou tzv. kolektívnej imunity – izolovať starých a chorých a nechať vírus prejsť populáciou, potom však tiež pristúpila k viacerým obmedzeniam. Je kolektívna imunita správnou cestou?

Získanie kolektívnej imunity je nevyhnutným predpokladom k tomu, aby sa nákaza dostala dlhodobo pod kontrolu. Kolektívna imunita znamená, že kritická časť populácie je voči danému vírusu imúnna. Prirodzene sa počet ľudí s imunitou rozširuje samotným šírením vírusu – ten, kto je infikovaný a prekoná ochorenie, získava na daný vírus imunitu a už nie je citlivým hostiteľom. Pomôcť môže očkovanie, ktorým tento proces urýchlime tak, že organizmus na vírus pripravíme a v prípade infekcie sa s ním rýchlejšie a ľahšie vysporiada. Problémom je, že v tom prvom prípade, ak sa toto rozšírenie udeje príliš rýchlo, naraz môže pribudnúť veľa kriticky chorých a to nemusí zdravotnícky systém kapacitne zvládnuť – potom pribúdajú úmrtia, ktorým sa teoreticky dá predísť. Preto je dôležité rozširovanie infekcie spomaliť obmedzovaním sociálnych kontaktov, osobnou ochranou, napríklad rúškami a podobne.

Chýbajú základné informácie, uniká veľká časť prípadov bez symptómov 

Momentálne evidujeme celosvetovo viac ako 936-tisíc nakazených a viac ako 47-tisíc úmrtí (2.4.). Aký „výsledok“ tejto epidémie očakávate? Ako to dopadne na Slovensku?

Ja som optimista a verím, že sa vírus skôr alebo neskôr dostane pod kontrolu. Kedy to bude, je veľmi ťažké predpovedať. Chýbajú nám základné informácie o skutočnej penetrácii do populácie, keďže nám s vysokou pravdepodobnosťou uniká veľká časť prípadov – asymptomatickí nosiči, či pacienti s ľahkými symptómami. Na to, aby sme vedeli skutočný počet ľudí, ktorí toto ochorenie prekonali, sú zase dôležité takzvané sérologické testy na protilátky. Tie zisťujú, či daná osoba má v krvi špecifické protilátky proti danému vírusu, čo znamená, že ju prekonal. Príkladom v Európe v tomto ohľade môže byť práve Británia, ktorá pripravuje nasadenie masívneho sérologického testovania v najbližších dňoch. Čo sa týka Slovenska, verím, že z tejto situácie vyviazneme dobre. Zdá sa, že opatrenia, ktoré boli nasadené efektívne stabilizovali rýchlosť rozširovania infekcie, aj keď to hovorím veľmi opatrne práve kvôli tomu, že zatiaľ pravdepodobne zachytávame len časť ochorení.

Na Slovensku platia viaceré preventívne opatrenia, zaviedla sa sociálna izolácia, zavreli sa školy a obchody. Dokedy podľa vás bude táto karanténa ešte efektívna?

Budú efektívne, kým vďaka nim bude šírenie infekcie pod kontrolou. Samozrejme, je potrebné pozrieť sa aj na druhú stránku veci a to sú dopady na ekonomiku, na spoločnosť. Je teda nesmierne dôležité priebežne vyhodnocovať stav a postupne zvažovať uvoľňovanie reštrikcií. Tu je ale opäť dôležité povedať, že to musí byť na základe dát a tie sú stále limitované. S pribúdajúcim časom budeme vedieť viac a viac o tom, ako sa vírus správa, aké má vlastnosti a to všetko môže pomôcť pri postupnom zmierňovaní opatrení tak, aby sa tým situácia nezhoršovala.

Svetová zdravotnícka organizácia odporúča nosiť rúšky len chorým ľuďom alebo tým, ktorí sa o chorých starajú. Prečo ich na Slovensku nosíme všetci?

Tento vírus sa prenáša kvapôčkami od infikovaných osôb buď tak, že ich vdýchneme, alebo že ich prenesieme do úst, nosa alebo očí rukami po tom, čo sa dotkneme povrchov, na ktorých sa tieto kvapôčky nachádzajú. V tom druhom prípade je najlepšou prevenciou umývanie rúk, dezinfekcia a čistenie povrchov, či vyvarovanie sa dotykom tváre rukami. V prípade prenosu dýchaním je rúško ochrana, ktorá znižuje pravdepodobnosť, že k prenosu dôjde. Niektoré krajiny, napríklad USA, zatiaľ nezaviedli plošnú povinnosť nosiť rúšky z dôvodu, že v prvom rade chcú zabezpečiť, aby ich bol dostatok pre ľudí, ktorí sú priamo exponovaní nákaze (najmä zdravotníci). Vo všeobecnosti si myslím, že ak je to možné, tak plošné nosenie rúšok pomáha spomaľovať šírenie ochorenia.

Na Slovensku práve zúria okrem koronavírusu aj iné epidémie

Ako hodnotíte reakciu slovenských vysokých škôl, zvlášť Trnavskej univerzity, v reakcii na šírenie koronavírusu? Sú opatrenia namieste?

Som presvedčený, že naša univerzita sa so situáciou vysporiadala veľmi dobre. Vyzdvihol by som aj to, ako ľahko sa celá výuka pretransformovala do plne nekontaktnej – jednak vďaka technologickému zázemiu, na ktorom dlhodobo pracujeme, a jednak vďaka veľkej flexibilite pedagógov a študentov.

Spolupracuje epidemiológia aj s inými disciplínami, napríklad s psychológiou či ekonomikou? Následky na psychiku obyvateľstva, prípadne na ekonomiku – o nich sa už hovorí ako o novej kríze – môžu byť vlastne horšie ako samotná epidémia. Váš názor?

Epidemiológia spolupracuje s mnohými vedami a to veľmi úzko, pretože to je nevyhnutné. Aj keď slovo epidémia evokuje najmä situácie podobné tým, ktoré okolo seba vidíme teraz, riešime aj iné problémy. Na Slovensku práve zúria okrem koronavírusu aj iné epidémie. V európskom alebo celosvetovom porovnaní máme veľmi vysokú úmrtnosť na niektoré onkologické ochorenia, vysokú incidenciu aj mortalitu na srdcovo-cievne ochorenia, v očakávanej dĺžke života stále len dobiehame vyspelejšie krajiny a tak ďalej.

Momentálne si nedovolím hodnotiť ekonomický dopad tejto pandémie. V konečnom dôsledku si myslím, že ekonomické dopady, ako aj dopady na mentálne zdravie, či iné paralelné dopady budú skôr dôsledkami protiepidemických opatrení, než samotného ochorenia. Preto je zrejmé, že miera týchto dopadov bude priamo úmerná tomu, ako rýchlo bude možné zmierňovať reštriktívne opatrenia, ktoré teraz platia.

 „Korona“ raz odznie. Kedy a ako?

Na to, aby bol vírus úplne eradikovaný, musí existovať kolektívna imunita. Tá zabezpečí to, že patogén nebude nachádzať citlivých hostiteľov a jeho cirkulácia sa zastaví. Dosiahnuť takýto stav však nie je jednoduché. Aj keď klinické testovanie vakcín sa už začalo, v tom najoptimistickejšom prípade by mohla byť bezpečná vakcína k dispozícii tak do dvoch rokov. Pravdepodobnejší scenár momentálne je, že vírus tu ešte dlhšiu dobu bude, možno sa ustáli ako jeden z ďalších pôvodcov respiračných infekcií. V súčasnosti nie je veľmi možné predpovedať, kedy a ako sa to skončí.

Korona: Svet bude opatrnejší

Ako sa podľa vás zmení svet i správanie ľudí po tejto pandémii?

Svet bude opatrnejší a myslím, že bude oveľa citlivejšie vnímať hrozbu a dopady epidémií a pandémií, nielen z medicínskeho hľadiska. Myslím, že toto bude významný posun – na všetkých úrovniach, od štátov po jednotlivcov sa budeme snažiť byť na takéto niečo oveľa viac pripravení. Druhá vec je, že situácia, ako je táto, vytvára priestor na zavedenie a „otestovanie“ mnohých vecí, ktoré by sa za bežných okolností bolo oveľa zložitejšie. Keďže sme na univerzite, spomeniem napríklad to, že väčšina slovenských univerzít zo dňa na deň prešla takmer úplne na dištančné vzdelávanie. Situácia nám teda umožní vidieť, čo všetko je takýmto spôsobom možné zabezpečiť a naopak, kde sú limity a problémy.

Kedy môžeme čakať ďalšiu epidémiu? Ako sa na ňu pripraviť?

To je ťažko povedať. Takáto situácia sa nemusí opakovať veľmi dlho, možné však je aj to, že práve v tejto chvíli vzniká niečo, čo bude ešte horšie. Myslím, že súčasná situácia v každom sektore života ukáže, kde máme najväčšie medzery a každý sa bude snažiť byť čo najlepšie pripravený. Na druhej strane však treba povedať, že ide o mimoriadnu situáciu a nemyslím si, že je možné sa na takéto niečo pripraviť úplne stopercentne.

Aby sme náš vážny rozhovor odľahčili štipkou humoru: Dokáže vás v tejto situácii niečo pobaviť? Počuli ste dobrý „koronavtip“? 

Počul som jeden, ktorý ma celkom pobavil: V čase pandémie príde pán do obchodu a kúpi si dva metre povrazu. Predavač sa ho pýta: „Chcete to zabaliť“? Pán odpovedá: „Tak nejako“ (úsmev)

foto: Trnavská univerzita/Barbora Likavská, archív M. Majdana, Unsplash 

 

 

Prečítaje si tiež:

Martin Rusnák: Z pandémie COVID-19 sa stala zo dňa na deň senzácia

Ondrej Kaščák: Je aj hospodársky dôležité udržať školskú dochádzku

Anketa: Ako chcete spomínať na obdobie života s novým koronavírusom?

 

✅ Podaj si prihlášku na Trnavskú univerzitu ešte dnes

✅ Všetky potrebné informácie pre uchádzačov nájdeš tu.

✅ Pozri si nás ešte bližšie, máme veľa fotiek :-)

✅ A aby ti nič neuniklo, prihlás sa na odber nášho newslettra.

Trnavskú univerzitu môžete sledovať aj na sociálnych sieťach. Ďakujeme!