Ako chcete spomínať na obdobie života s novým koronavírusom?
Podľa psychológov môže ľuďom v súčasnej situácii pomôcť táto reflexia: Ako chcem spomínať na toto obdobie svojho života? V ankete sa našich respondentov pýtame: ako chcete spomínať vy? Čo vám toto obdobie dáva i berie? A ako si ho chcete v budúcnosti pamätať?
René Bílik: Radikálna pripomienka konečnosti ľudského života
prof. René Bílik, rektor Trnavskej univerzity (TU) v Trnave: V každom prípade je to, čo aktuálne prežívame, radikálne nová životná skúsenosť. Pre mňa sa táto udalosť bude spájať s viacerými vecami a pocitmi. Na prvom mieste je to moja snaha vyrovnať sa s pocitom životnej úzkosti, ktorý je sprievodným efektom tohto obdobia. Je to skúsenosť s možnosťou bezprostredného ohrozenia niečím doteraz neobjasneným a nezvládnutým. Je to skúsenosť, že aj v štádiu rozvinutého vedeckého poznania prináša nekonečná dynamika a variabilita prírody neznáme, ktoré môže aj usmrcovať. Je to pre mňa radikálna pripomienka konečnosti ľudského života, podčiarknutie faktu, že s tým treba rátať. Súčasne ma desí, ako si s postupom času zvykáme na to, že smrť ukrytú za číslami, ktoré evidujú tých, ktorí podľahli a valia sa na nás, sa stáva štatistickým číslom. Tým sa, aspoň pre mňa, akosi banalizuje. To ma znepokojuje, pretože banalizácia (zovšednenie) znamená aj stratu citlivosti. A smrť, aj keď je súčasťou každodennosti, určite nie je a nemá byť banálna. No a napokon s pobavením sledujem, ako sa rúška stávajú, pomaly, ale isto, módnym doplnkom; počnúc pani prezidentkou a televíznymi moderátorkami nekončiac...
Katarína Karabová: Za každým číslom sa skrýva ľudský osud
Katarína Karabová, predsedníčka akademického senátu TU: Ako budem spomínať na toto obdobie? S vďakou, rešpektom a pokorou. S vďakou voči všetkým tým, ktorí sa v tejto situácii odvážne postavili takpovediac do prvého radu, s úctou voči obetiam Covid-19, pretože si uvedomujem, že za každým číslom v štatistike sa ukrýva ľudský osud, človek, ktorý sa usmieval, sníval, pracoval ... jednoducho žil, a napokon s pokorou pred krehkosťou ľudských plánov a vízií budúcnosti.
V súvislosti s vyššie povedaným patrí moja vďaka všetkým zamestnancom i študentom Trnavskej univerzity, ktorí si aj po 9. marci, keď sa rozhodlo o prerušení kontaktnej výučby, poctivo plnia svoje pracovné a študijné povinnosti, hoci v zmenených podmienkach. Nemyslím si totiž, že niekto z nás bol pripravený na scenár, v ktorom sa zo dňa na deň, z hodiny na hodinu zmenilo podstatné fungovanie vysokého školstva a školstva ako takého, ktoré bolo založené na osobnom kontakte. Univerzitu okrem toho tvoria predovšetkým vzťahy a tie zrazu museli začať žiť v úplne inej dimenzii. Aj vďaka prezieravosti z minulosti má naša inštitúcia možnosť využívať moderné informačno-komunikačné kanály a vzdelávanie môže pokračovať. A to je to, čo má zmysel.
Nie som psychológ, ale mám dojem, že ľudská myseľ automaticky vytesňuje zlé spomienky, a tak otázka, ako si budem na toto obdobie spomínať v budúcnosti sa dá zodpovedať aj tým, na čo viem, že budem spomínať. Celkom určite nezabudnem, že som podstatne viac času trávila so svojimi najbližšími, nezabudnem paradoxne na nové priateľstvá, ktoré vznikli v tom období, na možnosť znovu uvidieť krásu jarnej prírody, oveľa intenzívnejšie chápanie podstaty odkazu Veľkej noci, na pozitívne správy ohľadom menšieho znečistenia vzduchu a v neposlednom rade na vieru, že aj tento problém sme ako ľudstvo zvládli so cťou. Rozhodla som sa totiž, že toto obdobie determinované Covid-19 zoberiem ako veľkú šancu znovu uchopiť veci, ktoré prestali byť dôležité a viditeľné alebo ich jednoducho v čase pred Covid-19 prekryla hektickosť života.
Michaela Moravčíková: Obdobie uvedomiť si, čo je podstatné
ThLic. Mgr. Michaela Moravčíková, Th.D., prodekanka pre rozvoj Právnickej fakulty TU: Obdobie, ktoré momentálne prežívame, si chcem pamätať čo najpresnejšie. Je to nepochybne obdobie hľadania nových riešení, neošúchaných postupov, čas návratu k dávnejšie získaným zručnostiam, a aj čas svojpomoci, a zároveň vzájomnej pomoci. Toto obdobie mi berie predovšetkým stretnutia s priateľmi ale aj kolegami, s ktorými sa vídame práve na rôznych výročných konferenciách, na ktorých plánujeme ďalšiu vedeckú spoluprácu. Určite mi koronakríza veľa vzala, ale zároveň je aj obdobím, kedy si môžem uvedomiť, čo je v živote skutočne podstatné, dôležité a nenahraditeľné.
Andrej Rajský: Dúfam, že epidémia odznie
doc. PhDr. Andrej Rajský, PhD., prodekan pre vedu, výskum a umeleckú činnosť Pedagogickej fakulty TU: Práve som si uvedomil, že karanténne opatrenia tu máme už takmer dva mesiace a pomaly si začínam zvykať aj na tieto podmienky. Človek je naozaj veľmi prispôsobivý tvor... Prvé týždne karantény som prežíval v akomsi údive. Doslova som žasol nad tým, ako "málo" stačí na to, aby sa celý svet zatriasol, zabrzdil, aby sa sklonil pred tým, čo európska tradícia označuje ako vis maior. Osvietené, pokrokové, sebaisté ľudstvo si musí priznať, že nemá všetko pod kontrolou. Je to veľmi silný a pritom pomerne vľúdny spôsob našej výchovy (vieme si predstaviť aj oveľa ničivejšie pliagy!). Dúfam, že epidémia postupne odznie a že si jej poučenie budeme ešte dlho pamätať.
Mňa osobne korona, ako ju familárne nazývame, primkla viac k rodine, domovu, práci, starostlivosti a záujmu o najbližších (deti a rodičov), k vnútornejšiemu životu s Bohom, ale aj k pôde (našej záhradke) a rešpektu k hmotným veciam (prostriedkom obživy a každodennej spotreby), či k pravidlám a sebaobmedzeniam kvôli vyššiemu dobru. Sú to hodnoty, ktoré azda pretrvajú a ukazujú sa nástojčivejšie práve vtedy, keď sme v nejakom ohrození - a mysleli sme si, že sú samozrejmé až banálne. Chcel by som si pamätať to, ako sme sa zomkli, doma i v spoločnosti, a každodenne hľadali spôsoby, ako si zachovať zdravú myseľ a dobré vzťahy, ako nerezignovať na pracovné a rodinné úlohy. Budem si spomínať na vlnu solidarity, ktorá sa zdvihla medzi ľuďmi a na kreativitu, s akou sme (aj ako učitelia a kolegovia na univerzite) nachádzali nové formy vzdelávania a komunikácie. Je mi jasné, že nám korona veľa berie a ešte aj vezme, ale v tejto odpovedi som sa chcel zamerať na to, čo nám dáva. Želám si, aby nám zostalo to dobré.
Ladislav Csontos: Zachovaj poriadok a poriadok zachová teba
prof. Ladislav Csontos SJ, prvý dekan Teologickej fakulty Trnavskej univerzity, bývalý prorektor: No toto obdobie chcem spomínať ako na obdobie ďalšieho osobného rastu. Podobá sa obdobie, ktoré som zažil iba osobne pred viac ako dvadsiatimi rokmi, keď som mal rakovinu a zrazu z plného plynutia života som sa ocitol na nemocničnom lôžku, po operácii napojený na prístroje. Po nich nasledovali týždne a mesiace striedavo v nemocnici a v domácom ošetrení. Bolo to obdobie, keď som mohol oveľa viac premýšľať a písať. Boh mi dal uzdravenie a ďalšie roky tvorivej práce. No toto obdobie budem spomínať ako na obdobie intenzívnej vedeckej práce. Každý deň mám aspoň štyri hodiny na štúdium zahraničnej literatúry. Nachádzam inšpiráciu pre tvorbu záverečnej monografie z projektu PROFAMILY, môžem na nej pracovať ďalšie štyri hodiny. Prostredníctvom internetu komunikujem so študentmi i s kolegami z riešiteľského kolektívu. Práve súčasná situácia mi veľa pomáha pochopiť dôležitosť rodiny, ktorá je v takýchto zložitých okolnostiach najlepšou oporou, ak funguje. Ak má ťažkosti, je to príležitosť obnoviť vzťah medzi manželmi, prejavmi nežnosti a spoločenstva. Mám možnosť udržiavať si duchovný život pravidelnou meditáciou a tiež oddychom, napríklad hodinku-dve venujem spoločenským hrám, aktívne oddychjem. Viac telefonujem, aby som bol v kontakte s blízkymi. Jednoducho sa nenudím, mám pomerne plný denný program. Myslím, že obohatením pre mňa bude potvrdenie zásady serva ordinem et ordo servabit te – zachovaj poriadok a poriadok zachová teba. Práve denný poriadok s pravidelným vstávaním a jednotlivými bodmi denného programu mi pomáhajú nestrácať nádej, ale ju ponúknuť aj svojmu okoliu.
Nicole Makóová: Dokončiť veci, ktoré som odkladala
Nicole Makóová, predsedníčka Študentskej rady Trnavskej univerzity: Toto obdobie si chcem v budúcnosti pamätať ako obdobie, ktoré som strávila so svojou rodinou a spoznala ich ešte viac, aj keď som si myslela, že sa to už nedá. Obdobie, v ktorom som sa venovala aj samej sebe a využila ho na "seba-spoznávanie sa", a ako čas, ktorý som naplnilo využila na dokončenie vecí, ktoré som neustále odkladala. Uvedomujem si, že táto pandémia je vážna a nepekná situácia, ale môžeme byť šťastní, že sa nemusíme schovávať v pivniciach a báť sa výbuchu ako naši starí a prastarí rodičia, jediné, čo musíme robiť, je sedieť doma.
Michal Novota: Čas skutočného susedstva
Michal Novota, odborník na politický marketing, bývalý redaktor .týždňa, absolvent Trnavskej univerzity: Budem si ho pamätať ako obdobie, kedy som prečítal viac kníh, ako by som si zaslúžil, a absolvoval online kurzy s rezervou na päť rokov dopredu. Bol to tiež čas skutočného susedstva a pomoci blížnemu, ktorá sa oslobodila z povrchnej marketingovej bubliny. Toto všetko je dar, ale budú aj mínusy. Je to čas, ktorý si totiž budeme pamätať ako kritickú križovatku - najmä obmedzenie slobody pohybu a skutočná online revolúcia v každom sektore, aj tam kde sa o nej predtým nesnívalo. Z križovatky odídeme do údolia kreatívnej deštrukcie, ktoré bude pre niekoho smutným poznaním bezmocnosti prispôsobiť sa, pre iného využitou príležitosťou. Ešte nevidíme na koniec, ale verím, že v tej súvahe bude čo najviac tých druhých prípadov.
Tomáš Jellúš: Tvorivosť, ploché bruško, sme doma
Tomáš Jellúš SJ, kňaz, rektor jezuitského kostola v Bratislave, doktorand Trnavskej univerzity: Každý sa k situácii vírusu vyjadruje a nikto to podľa mňa už ani poriadne nečíta, lebo čo nové motivačné sa dá ešte povedať? Tak len štyri myšlienky.
Prvá – tvorivosť. Čítal som, že rúško nie je hanba. Bruško nie je hanba? Ale je ... v tomto čase nás nemôže ovládnuť lenivosť, musíme byť kreatívni. Ako kňaz som musel začať hľadať nové formy kontaktu s ľuďmi – cez internet napríklad. Svadba môže napríklad vyzerať takto. Mladí zverejnia, že sa zobrali a kňaz im to olajkuje. Toto obdobie nám berie lenivosť a dáva tvorivosť.
Tak aby som mal ploché bruško, išiel som si do obchodu kúpiť nejaké ploché jedlo, napríklad pizzu. Všetky už boli vykúpené, len tá s ananásom ostala. Nikdy teda nie je až tak zle, aby si ľudia kupovali pizzu s ananásom. Viac si ceníme, čo máme. Druhá myšlienka – vďačnosť. Toto obdobie nám berie pesimizmus, dáva nádej.
Šiel som teda domov, veď aspoň niekto je šťastný, že sme všetci doma, napríklad kuriéri alebo psíkovia, ktorí sa tešia, že konečne aj ľudia majú náhubky. V každom utrpení je aspoň niekto šťastný. Dopriať radosť druhému, hoci sám mám ťažkosti je vysoký level zrelosti. Štedrosť. Toto obdobie nám berie egoizmus, otvára nám srdcia pre druhých.
Po ceste domov som bol svedkom ako mladík oslovil dievča – slečna, vy máte krásny respirátor, môžem s vami zostať v karanténe? Láska si našla cestu. Za každých okolností si láska nájde cestu. Ona ako prvá má vakcínu proti vírusu. Toto obdobie nám berie všednosť, roznecuje lásku.
Trnavskú univerzitu môžete sledovať aj na sociálnych sieťach. Ďakujeme!
