Filozofická fakulta
Pedagogická fakulta
Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce
Teologická fakulta
Právnická fakulta

Epidemiológovia sú v centre pozornosti vtedy, keď sa deje niečo zlé

Martin RusnákProfesora Martina Rusnáka, epidemiológa z Trnavskej univerzity, sme požiadali o jeho súkromný názor, ako vidí súčasnú situáciu spojenú so šírením nákazy COVID-19. "V prvom rade ma zarazilo, ako málo sa uplatňuje pravidlo nestrašiť verejnosť, ale vysvetľovať jasnými a zrozumiteľnými slovami. Bolo jasné, že pre ľudské zdroje nášho verejného zdravotníctva, včítane epidemiológie je priestor pre zlepšenie. To by mala byť výzva pre našu fakultu, využime ju!" Prečítajte si celú osobnú reflexiu prof. M. Rusnáka, okrem iného spoluautora publikácie Propedeutika epidemiológie

Zamýšľam sa nad vplyvom pandémie na môj najmä odborný, ale aj osobný život: Ako ma ovplyvnila situácia v zlom i dobrom? Niet pochýb, že zlého bolo dosť, v prvom rade to bolo značné narušenie bežného života. Nezaobišlo sa to bez obáv o budúcnosti, o možnosti ochorieť a podobne. Veľmi rýchlo sme s manželkou prišli na to, že nemá význam počúvať rádio od rána do večera.

Chýba mi cestovanie

Začnem tým, čo nám COVID vzal. Najviac mi obmedzil aktivity, ktoré vyžadovali cestovanie. Neuvedomil som si ihneď, ako mi to bude chýbať. Ale pocítili sme to s manželkou obaja. Koncom januára sme sa vrátili zo Srí Lanky, umrela mi mama a celkovo som bol dosť unavený, tak prvé dni pandémie som si naivne myslel, že aspoň chvíľu mám pokoj.

Ako sa uzatvárali hranice a stále viac sa obmedzovala mobilita, bolo mi jasné, že na niekoľko týždňov je s cestami koniec. V prvom rade to bol týždeň na eCampus Univerzity v Lombardii, mimochodom, v centre pandémie v Taliansku. Mal som tam ísť na štátne skúšky študentov, ktorých sme spolu s manželkou učili v predchádzajúcich rokoch. Obaja sme veľkí obdivovatelia Talianska a pobyt na univerzite sme využívali na podvečerné spoznávanie malých mestečiek v okolí jazera Como a ich histórie.

Ďalšou stratou bolo zrušenie stretnutia projektu SUNI SEA v Hanoji, kde som sa tešil na diskusie s kolegami z Holandska, UK a ďalších krajín, ktoré sa podieľajú na riešení projektu. Prirodzene, možnosť vidieť hlavné mesto Vietnamu a spoznať aspoň časť života ľudí tejto krajiny je stratou, aj keď je stále možnosť, že v priebehu roku sa stretnutie predsa uskutoční.

Do leta sme mali ešte naplánovaný ERASMUS+ pobyt na univerzite v Sousse v Tunise spojený s účasťou na výučbe – spoločnej projekcii vývoja zdravotnej politiky. Snáď sa to uskutoční v budúcom roku. Kolegovia z tamojšej univerzity mali viac šťastia a podarilo sa im pobyt na Slovensku uskutočniť a vrátiť sa domov ešte pred obmedzeniami.

Nakoniec mi ostala Kyjev, kde som bol pozvaný ako expert epidemiológ na riešenie projektu rozvoja zdravia verejnosti pre ministerstvo zdravotníctva spolu s expertami z Univerzity v Heidelbergu, z Fínska, Dánska a UK. Veľmi som sa tešil na stretnutia a večerné diskusie s nimi a kolegami z Ukrajiny. Snáď neskôr.

Nakoniec som si ponechal dve cesty do Chorvátska, prvou je každoročné čistenie a údržba našej plachetnice na ostrove Krk. V podstate je to pánska jazda s jedným alebo oboma synmi a vnúčatami na tri-štyri dni, kde je síce mojou úlohou najmä dávať pozor na vnukov, chytať s nimi ryby a pravidelne zabezpečovať stravovanie, zatiaľ čo synovia čistia, opravujú a farbia loď, aby bola pripravená na leto. Nakoniec z toho nič nebolo, syn išiel bezo mňa a dovolenku na Jadrane sme s manželkou oželeli v obavách pred možnou nákazou.

Epidemiológ má vedieť, ako funguje matematický model

Čo mi COVID-19 priniesol ? Na túto otázku je mi ťažké odpovedať bez vysvetlenia detailov. V prvom rade v osobnom živote mi poskytol predstavu o živote, kedy som obmedzený vo svojich profesijných aktivitách, napríklad pri úplnom odchode na dôchodok. Nemôžem však povedať, že by som toto obdobie prežíval bez práce, skôr opak je pravdou.

V prvom rade ma pandémia inšpirovala k podrobnejšiemu štúdiu charakteristík epidémií infekčných ochorení a ukazovateľov ich priebehu. Naštudoval som si technológiu modelovania za pomoci matematických nástrojov. Nechcem tvrdiť že som všetkému porozumel, k tomu moje vedomosti z matematiky asi nestačia.

Epidemiológovia sú v centre pozornosti vtedy, keď sa deje niečo zlé. Zarazilo ma, ako málo sa uplatňuje pravidlo nestrašiť verejnosť, ale vysvetľovať jasnými a zrozumiteľnými slovami.

Zároveň som sa utvrdil v tom, že úlohou epidemiológa je mať predstavu, ako takýto model pracuje, a najmä poznať obmedzenia modelovania. Mojou výhodou bolo, že som sa venoval modelovaniu chronických ochorení a zdravotníckych systémov pod vedením svetových špičiek v tomto odbore, napríklad Dennisa Meadowsa či Nathana Keyfitza. Uplatnenie v epidemiológii infekčných ochorení však nebolo mojou silnou stránkou. Čím viac som sledoval, čo sa deje na Slovensku, ale aj v mnohých krajinách Európy a sveta, tým viac mi bolo jasné, že sa pretrhlo vrece s „epidemiológmi“ a odborníkmi na zdravie verejnosti. Každý má nejaký postoj, pohľad, názor a zaručenú prognózu ďalšieho vývoja. Pre mnohých je to nová oblasť, o ktorej doteraz počuli len občas, alebo vôbec nie.

Epidemiológovia sú v centre pozornosti vtedy, keď sa deje niečo zlé. Žiaľ, bolo to spojené aj s poznaním nie najlepšieho stavu našej epidemiológie. V prvom rade ma zarazilo, ako málo sa uplatňuje pravidlo nestrašiť verejnosť, ale vysvetľovať jasnými a zrozumiteľnými slovami. Bolo jasné, že pre ľudské zdroje nášho verejného zdravotníctva, včítane epidemiológie je priestor pre zlepšenie. To by mala byť výzva pre našu fakultu, využime ju!

Spolupráca s WHO

Inšpiráciu mi poskytli aj diskusie s kolegami z UK, Dánska, Nemecka atď., kde sme hovorili o úlohách a postupoch pri riešení otázok zdravia verejnosti aj vo svetle COVID-19. Naviac, nechal som sa zlákať na spoluprácu so Svetovou zdravotníckou organizáciou v oblasti zabezpečenia základných služieb pre zdravie v priebehu pandémie. Získal som množstvo zaujímavých poznatkov o oblasti, ktorej som sa predtým nevenoval. Naštudoval som si množstvo materiálu, ktorý hodlám využiť najmä v pripravovanom špecializačnom štúdiu.

Základné metódy v epidemiológii

Nakoniec si ponechávam výučbu. Spolu s kolegyňami z katedry verejného zdravotníctva sme zvládli výučbu aj skúšky, využívajúc najmä MOODLE a nahraté powerpointové prezentácie so sprievodným slovom prednášajúceho. Vyskúšali a overili sme si, že naši študenti sú schopní a ochotní zúčastniť sa diskusných fór (nie všetci) a že mnohí pozorne sledujú, čo sa deje na Slovensku v súvislosti s pandémiou. Medzičasom sa tiež podarilo vytlačiť knihu na tému základných metód v epidemiológii. Študentom by sa určite lepšie učilo, keby sme ju mali od začiatku semestra. Takže v budúcom semestri sa ukáže, ako prispeje ku kvalite výučby. Napriek ťažkej situácii sa podarilo administratívnym pracovníkom fakulty zariadiť jej distribúciu autorom doma i v zahraničí, za čo im patrí nielen moja vďaka.

Jasné písanie, jasné myšlienky

S výučbou súvisí aj ostatná kauza plagiátorstva. Otvorenie tejto otázky považujem za prínos, pretože podnecuje zamýšľanie nad kvalitou našej práce. Je potrebné si priznať, že táto téma je nová v našej spoločnosti. Počas mojich štúdií na Lekárskej fakulte UK (1969-75) to vôbec nebola téma. Jednak sa od nás nežiadal písomný prejav. Okrem študentskej odbornej činnosti, kde sme čosi urobili, iná príležitosť písať nebola. Diplomovky ani semestrálne práce neboli.

Keď som písal prvú publikáciu so spoluautormi z UK, tak sekretárka programu zalamovala rukami (bola z Talianska, preto rada a veľa gestikulovala) a vysvetľovala mi základy odborného písomného prejavu. Doteraz si pamätám, ako mi zdôrazňovala, že mám redukovať opis a zdôrazniť analýzu a poznanie. Tiež ma upozorňovala na spôsob používanie citácií z odbornej literatúry. Kolegovia z UK, ako som sa dozvedel v rozhovoroch s nimi, získavali takéto zručnosti od základnej školy. My sme písali slohové práce. Obávam sa, že dnes sme príliš nepokročili dopredu. Tie kritizované diplomovky sú len vrcholom ľadovca. Za tým sa skrývajú nielen študenti, ktorí zneužili situáciu a uľahčili si život, nevediac, že niekedy sa stanú politikmi. Sú za tým aj učitelia, ktorí to dopustili, možno sami netušiac, k čomu to povedie. Veď spochybňovanie potreby publikovať výsledky svojej práce, ktoré sa zakrýva pochybnosťami o výpovednej hodnote scientometrie, ma sprevádza celým mojim odborným životom.

Takže na záver by som rád dodal, že nie som rád, že pandémia, ktorá ešte neskončila, nám mnohé vzala. Ale aj zo zlého sa dá poučiť pre budúcnosť. Čítal som blog v Denníku N, kde bol citát od Schopenhauera: „Kto píše nejasne, má nejasné myšlienky.“ Autor Sergej Hloch to doplnil: „Kto kopíruje, nemá žiadne.“

Autor: Prof. MUDr. Martin Rusnák, CSc

Katedra verejného zdravotníctva FZaSP TU

foto: archív autora, Trnavská univerzita/Barbora Likavská

 

Chcete študovať verejné zdravotníctvo? Pozrite si informácie pre uchádzačov.

 

Prečítaje si tiež:

Lucia Berdisová Ako sme zvládli núdzový stav z právneho hľadiska

Rastislav Maďar: V stávke bolo príliš veľa, aby sme riskovali

Branislav Pupala: Profesia učiteľa koronou veľa získala. Rodičia pochopili, že vyučovanie vyžaduje grif

Jaroslava Brňová: Zdravotníci sa naučili dodržiavať pravidlá a správať sa zodpovednejšie k pacientovi

Martin Rusnák: Z pandémie COVID-19 sa stala zo dňa na deň senzácia

Marek Majdan: Získaním kolektívnej imunity dostaneme nákazu pod kontrolu

Ondrej Kaščák: Je aj hospodársky dôležité udržať školskú dochádzku

Anketa: Ako chcete spomínať na obdobie života s novým koronavírusom?

Fakulta zdravotníctva otvára Inštitút pre globálne zdravie a epidemiológiu

 

Trnavskú univerzitu môžete sledovať aj na sociálnych sieťach. Ďakujeme!