História univerzít tretieho veku vo svete
Myšlienka zaradiť seniorské vzdelávanie do štruktúry univerzít ako jej samostatnú časť má korene v roku 1968 vo Francúzsku. V tom čase tam neexistovali večerné školy ako v Anglicku, ale podľa nového zákona mali univerzity povinnosť aktívnejšie sa podieľať na komunitnom vzdelávaní. Bol to Pierre Vellas z Univerzity v Toulouse, ktorý veril, že aj starší obyvatelia krajiny by mali mať možnosť zlepšiť si svoj život aj formou vzdelania, a preto zorganizoval letnú školu pre seniorov. Na základe jej veľkého úspechu sa mu podarilo, spolu so správnou radou Univerzity v Toulouse tvorenou zástupcami profesorov, študentov a administratívy, ako aj troma externými členmi z troch významných medzinárodných inštitúcií – Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO), Medzinárodnej organizácie práce a UNESCO, formálne zriadiť v roku 1973 prvú univerzitu tretieho veku. Prvý vzdelávací program bol bol určený pre všetkých obyvateľov v dôchodkovom veku a bez kvalifikácie. Vyučovalo sa denne po dobu osem alebo deväť mesiacov v roku. Pilotný kurz absolvovalo 100 študentov a ohlasy boli mimoriadne pozitívne nielen na strane študentov, ale aj na strane vyučujúcich. Tento úspech znamenal, že do roku 1980 vzniklo na francúzskych univerzitách viac ako 60 UTV a bolo prijatých viac ako 2000 študentov.
Myšlienka seniorského vzdelávania sa rozšírila aj na univerzity v Belgicku, Švajčiarsku, Poľsku, Taliansku, Španielsku, a aj mimo Európu – do Quebecu, či San Diega. Rozvoj tohto fenoménu podporil aj v roku 1980 vznik Medzinárodnej asociácie univerzít Tretieho Veku – AIUTA (International Association of Universities of the Third Age) so sídlom v Paríži.
Vytvorený francúzsky model vychádza teda z pôsobenia pri univerzite, z používania priestorov univerzity, ako aj jeho zariadenia a služieb. Študijné programy sa líšia v obsahu, štýle aj formách. Vo všeobecnosti však vychádzajú zo vzdelávania ponúkaného univerzitou, zazmluvnených kurzov, workshopov, exkurzií a programov podporujúcich fyzické zdravie poslucháčov. Vzdelávanie sa zameriava najmä na humanitné vedy a umenie. Financovanie sa taktiež značne líši. Niektoré univerzity tretieho veku sú financované univerzitou, iné kombináciou poplatkov, darov či priamych finančných dotácií mesta, ale predovšetkým z členských poplatkov študentov.
História univerzít tretieho veku na Slovensku
Vznik prvej UTV na Slovensku vyšiel z iniciatívy od Jednoty dôchodcov na Slovensku a na návrh Ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy SR a Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí SR v roku 1990. Odbornej garancie a prípravy programu sa ujala Katedra vzdelávania dospelých Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Pôvodne bola UTV určená len pre dôchodcov, ale vplyvom požiadaviek verejnosti a iných spoločenských zmien došlo k posunu vekovej hranice požadovanej pre prijatie na UTV na 40 rokov a viac. Ďalšou podmienkou je ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou. Prijímacie konanie sa neuskutočňuje. Štúdium je ukončené slávnostnou promóciou za účasti akademických funkcionárov univerzity alebo vysokej školy. Absolventom sa odovzdáva osvedčenie o štúdiu.
V roku 1994 bola založená asociácia UTV na Slovensku (ASUTV), ktorá združuje jednotlivé UTV do spoločného orgánu v záujme výmeny a odovzdávania skúseností a presadzovania vzdelávacích záujmov seniorov na univerzitách a vysokých školách na Slovensku. Z celkového počtu 17 UTV na Slovensku je v ASUTV združených 15. Všetky sú organizované podľa Zákona o celoživotnom vzdelávaní č. 568/2009 Z.z. a všetky sú súčasťou univerzity alebo vysokej školy.
ASUTV na Slovensku je od roku 2002 aj členom medzinárodnej asociácie AIUTA. Ďalej je členom Dunajskej asociácie seniorských vzdelávacích inštitúcií DANET, ktorá napĺňa ciele EU v oblasti Dunajskej regionálnej stratégie a prioritnej osi 9 People & Skills. Väčšina UTV na Slovensku ponúka trojročné študijné programy, ktoré sú vysoko uznávané pre svoju kvalitu nielen z pohľadu poslucháčov UTV, ale aj vyučujúcich a tiež partnerov z uvedených inštitúcií.
História a súčasnosť UTV pri Trnavskej univerzite v Trnave
UTV pri Trnavskej univerzite začala pôsobiť od akademického roka 1999/2000, a to na Teologickej fakulte (TF) so sídlom v Bratislave. V tom čase boli otvorené tri študijné program: Božie slovo a vierouka, Liturgia a sviatosti, Morálna teológia a Cirkevné dejiny. O súčasnosti UTV na tejto fakulte sa dočítate viac na http://tftu.sk/utv/.
UTV na rektoráte Trnavskej univerzity v Trnave pôsobí od akademického roka 2002/2003, kedy boli otvorené študijné programy: Sociálna práca a opatrovateľstvo, Právo a Politológia. Postupne pribúdali ďalšie odbory, ktoré sa tešia čoraz väčšej obľube, čoho dôkazom je narastajúci počet študentov. Dnes má UTV na rektoráte Trnavskej univerzity otvorených niekoľko trojročných a jednoročných programov – ponuku nájdete na http://www.truni.sk/sk/studijne-odbory-otvarane-na-utv-pri-tu-v-akademi…
UTV na Trnavskej univerzite v Trnave má teda niekoľkoročnú tradíciu a má za cieľ byť naďalej plnohodnotnou súčasťou Trnavskej univerzity a aj prostredníctvom edukácie v treťom veku šíriť vnútorné princípy Tu založené na kresťanských hodnotách. Týmito slovami sa na slávnostnej promócii v akademickom roku 2013ú2014 prihovoril rektor Tu absolventom štúdia na UTV na rektoráte TU v Trnave: „ Vaša vôľa študovať akoby bola sprevádzaná túžbou spoznať vašu vlastnú a autentickú skúsenosť pravdy a krásy, aby ste v pravde a kráse sami rástli zároveň tým získavali väčšiu citlivosť na potreby druhých. Šírite dobro, zapúšťate korene dobra a rozvíjate ho tým, že rozvíjate pravdu a krásu v sebe, teda na mieste, z ktorého musíme každý začať, ak chceme niečo zmeniť na dobré. Povzbudzujete tiež tých, ktorí nevedia ako na to, alebo váhajú..“
Veríme, že aj naďalej bude pribúdať na UTV poslucháčov, ktorí chcú svoj život aj v pokročilejšom veku prežiť plnohodnotne a vzdelávať sa v oblastiach, ktoré sú blízke ich záujmom a spestriť si svoj život v spoločnosti ľudí, ktorí majú rovnaké presvedčenie, že človek, ak má k tomu príležitosť a možnosti, má rásť osobnostne a znalostne v každom veku.
Dúfam, že budem študentom až do konca života.
Anton Pavlovič Čechov