Ako to už býva, akákoľvek cesta zo školy je vždy kratšia. Inak tomu nebolo ani v pondelok 6. 11. 2023. Navyše ak v čele nás, druhákov, v zoskupení II. DA a II. CA, nasadil pán profesor Knap s plášťom pod rukou ostré tempo. Počasie na presun bolo veľmi pekné, napriek jemným zrážkam, ktoré sú nevyhnutné pre väčšinu novembrových dní. Jesenné listy a biele mraky nás sprevádzali a viedli ako mapa v ruke. Z davu žiakov sa ozývala radosť a zvedavosť. Po ani nie dvadsiatich minútach sme prišli do cieľa. Tým bola Trnavská univerzita – jej hlavné sídlo. Usádzame sa vo vestibule. Na akademickej pôde. Je nás dosť, no moderná vstupná hala nás všetkých pojme. Pre niektorých z nás nastalo nekonečné čakanie na moment, kedy prídeme na rad. Spätne si uvedomujem, že je to len dôkazom profesionality miestnych výskumníčok a pedagogičiek – doc. RNDr. Soňa Kucharíková, PhD. a doc. MVDr. Alžbeta Kaiglová, PhD., ktoré boli schopné a ochotné zodpovedať naše otázky a mali všetko dôsledne vopred pripravené. Naši učitelia nám spríjemňovali chvíle strávené čakaním a čas tak plynul rýchlejšie. Niektorí, tí šťastlivejší, sa nestihli ani poriadne usadiť a vyzliecť si bundy a kabáty a o pár minút im tak trochu závidíme, ako si ich rozdelených na dve skupiny vedie pani docentka Kucharíková do laboratórií.
🧫 🧫 🧫
V ruke najskôr pani docentka drží okrúhlu Petriho misku. A v nich je niečo také malé a pritom také mocné. Pri výrobe piva, vína, pri pečení chleba v pekárenskom droždí – tu všade sa môžeme stretnúť s kvasinkami. Ozrejmila nám, že vo vedeckých laboratóriách sa pri výskume pracuje s klinickými izolátmi, preto si nasadzujeme ochranné rukavice. Misiek sa chopíme aj my.
Kvasinky v miskách kolujú a my ich krémovo sfarbené kolónie vidíme zreteľne i voľným okom v agarovej pôde. Candida albicans a Candida glabrata. Prvé kvasinky predstavujú najčastejší ľudský fungálny patogén a môžu spôsobovať ochorenia gastrointestinálneho traktu, tie druhé sú oportúnne patogénnymi kvasinkami a spôsobujú, i opakovane, infekcie urogenitálneho traktu. Červeno sfarbená agarová pôda je obohatená o baraniu krv (presnejšie o 7-percentné baranie erytrocyty), ktorá sa využíva na rast mikroorganizmov, častejšie ale baktérií. Takýto agar sa označuje ako krvavý a slangovo v laboratóriách ako krvák. Pozeráme sa, ako vyzerajú kvasinky Candida albicans mikroskopicky.
Dozvedáme, že druh Candida albicans môže existovať vo viacerých morfologických formách a práve touto schopnosťou polymofizmu sa odlišuje od ostatných tzv. non-Candida albicans Candida species. Pri vhodných podmienkach z kvasinkovej formy prechádza Candida albicans do chvostíkovitých štruktúr – hýf. Týmito podmienkami je teplo 37 °C, hodnota pH prostredia 7 a prítomnosť krvného séra.
Pripravené vzorky Candida albicans su inkubované práve pri 37 °C v termostate. Zhluky sú agregované v krvnom sére. Niektorí spočiatku nič nevidíme, hýfy sú mimo zorného poľa. Pani docentka nám asistuje. Napokon vypínač cvakne a svetlo zhasne. Náhle sa ponoríme do tmy, no to, čo vidíme, vidíme celkom jasne.
Stratili sme pojem o čase a ja prisahám, že sa čas zastavil. Ako dlho tu už sedíme? Hodinu, dve? Zapísané mám tri strany a uložené cez dva tucty fotografií. Z myšlienok ma vytrhne tečúca voda. Zvliekam si rukavice, umývam ruky a razom sa ocitám za dverami vedľajšieho laboratória. Sledujem so záujmom ďalší výklad. Všimnem si, že ostatní i cez šum strojov sú tiež napätými poslucháčmi. Presne ako na univerzite. Hlas pani docentky Kaiglovej počujeme prvýkrát ako sa príjemným tónom rozlieha útulným laboratóriom. I lampy, akoby v tandeme, zaplavujú priestor mäkkým jemne žltým svetlom. O nemalú chvíľu sledujeme larválne štádiá nám už známeho druhu červíka – hlístice Caenorhabditis elegans. Tu na Trnavskej univerzite skúmajú účinky plastov na tento modelový organizmus. Sledujeme nielen červíka, ale všímame aj iné výstavné kusy uchované vo formaldehyde. Ak sa vyšetrujú baktérie laboratórnymi metódami, uskutoční sa sterilným tampónom výter napríklad z nosa, rany či z kože. Baktérie sa následne nanesú do živnej pôdy v Petriho miskách a nechajú sa inkubovať v navodených podmienkach akoby ľudského tela. Baktérie sa exponenciálne množia do zhluku, akoby chumáča – kolónie. Cez mikroskopy sme po zafarbení identifikovali grampozitívne a gramnegatívne baktérie na základe ich farby, no najviac nás však zaujali pod UV svetlom svetielkujúce baktérie E. coli, do ktorých bol vnesený gén, ktorý kóduje zelený fluorescenčný proteín. Tento gén sa izoloval z morskej svietiacej medúzy. Organizmy, ktoré obsahujú svoje gény a aj gény iného organizmu označujeme za chimerické. Spomína sa teda aj iný tvor – akási splynulina – lev, koza a drak. – chiméra zo starogréckej mytológie v spojitosti s chimerickými, v genetickej reči rekombinantnými baktériami.
Zo sklenených dverí univerzity sme vyšli s novým poznaním a kto vie, možno mnoho z nás sa aj vďaka tejto exkurzii nakoniec rozhodne ísť študovať na Trnavskú univerzitu.
Marína Hájiková, Filip Vajda, Sebastian Watzka (II. CA), Kristína Klimeková, Emma Tranžík (II. DA)
a Mgr. Róbert Knap
Prevzaté z webu Gymnázia J. Hollého, Trnava