Dňa 23. 9. 2021 sa v priestoroch Auly Pazmáneum uskutočnil Odborný seminár o aktuálnych trendoch v rozhlasovej hre na Slovensku. Podujatie sa konalo ako súčasť Festivalu rozhlasovej hry, jeho usporiadateľmi boli RTVS a Trnavský samosprávny kraj. Trnavská univerzita sa stala jedným z partnerov tohto mediálneho festivalu.
Organizátori pripravili pre odbornú i laickú verejnosť široké spektrum akcií spojených s tematikou súčasnej rozhlasovej hry – besedy so spisovateľmi, počúvanie rozhlasových hier, odbornú konferenciu a iné. Vyvrcholením festivalu bolo vyhlásenie víťazov súťaže, v ktorej sa v troch kategóriách hodnotili rozhlasové hry Odboru literárno-dramatickej výroby RTVS.
Odborným seminárom, ktorý sa konal v priestoroch auly Pazmáneum, sprevádzala moderátorka Hana Rodová z Rádia Devín. Podujatie koordinovala vedúca odboru Zuzana Belková. Ako prvá dostala slovo Eva Schulzová, dramaturgička a scenáristka z Ateliéru rozhlasovej a televíznej dramaturgie a scenáristiky Janáčkovej akadémie múzických umení (JAMU) v Brne. Vo svojom príspevku predstavila širší česko-slovenský kontext súčasnej rozhlasovej hry. Spomenula hru Jána Mikuša Chorus delicti, ktorá je adaptáciou Goetheho románu Utrpenie mladého Werthera. Medzi zaujímavých autorov súčasnej rozhlasovej hry zaradila aj Veroniku Martinkovú (Žabia princezná, O hľadaní šťastia), Michaelu Rosovú (Jédermanovo putovanie k vežičke) či Terezu Semotamovú (Vnútroblok).
Druhý príspevok predniesla dramaturgička a divadelná teoretička Klára Madunická, ktorá hovorila o reprezentácii rodiny ako sociálneho konštruktu v súčasnej rozhlasovej hre. Všeobecným východiskom referátu bola teória sociálneho konštruktivizmu, ktorý sa na rodinu pozerá cez perspektívu spoločenskej determinovanosti javov – rodina sa tu nechápe ako samozrejmý biologický fakt, ale ako kultúrne určovaná hodnota. Prednášajúca upozornila na niektoré závažné tematické konštanty nových slovenských rozhlasových hier vo vzťahu k otázkam súčasnej rodiny – rozvodovosť, nízka atraktívnosť myšlienky sobáša pre niektoré mladé páry či fenomén samovrážd. Práve ten sa stal predmetom diskusie, ktorá sa rozprúdila po odznení prednášky.
S výstupom obohateným o názorné ukážky a cenný náhľad do vnútra procesu výroby rozhlasovej hry sa predstavil hudobný skladateľ Martin Husovský. V úvode svojej prednášky zaangažoval poslucháčov do malého experimentu, v ktorom prítomných vyzval, aby zavreli oči a započúvali sa do zvukov prostredia, v ktorom sa nachádzajú. Táto demonštrácia bola odrazovým mostíkom pre nasledujúce úvahy o funkciách, ktoré v rozhlasových hrách plní zvuk a hudba. Martin Husovský poukázal napríklad na to, že aj zvuky prostredia môžu byť vnímané „hudobne“, a to vtedy, ak ruchy podliehajú špecifickému kódu, a teda tvoria identifikovateľnú štruktúru. Viacerí poslucháči využili po prednáške možnosť klásť otázky – zaujímalo ich napríklad, v ktorej fáze výroby rozhlasovej hry vstupuje do procesu hudobný skladateľ, alebo či možno aj hlas hercov pokladať za aspekt muzikality dramatického diela. Martin Husovský napokon láskavo vyhovel naliehaniu publika a prehral niektoré zo svojich kompozícií.
Nasledoval referát Adely Dúbravovej, divadelnej teoretičky z Centra výskumu detskej reči a kultúry Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity, ktorá sa zamerala na porovnávaciu analýzu nových rozhlasových hier tematizujúcich Nežnú revolúciu po tridsiatich rokoch. Adela Dúbravová akcentovala najmä umelecké kvality tých hier, ktoré sa neobmedzili na didakticky suchopárnu konfrontáciu jedného názoru s druhým, ale uplatnili singulárny tvorivý pohľad na historickú udalosť. Medzi takéto realizácie patrí napríklad hra Jána Uličianskeho Kľúče alebo aj hra Varič, Džony, jeho babka a národný poklad Michaely Materákovej. Autorka v nich zhodnocuje porevolučné obdobie „divokých deväťdesiatych rokov“ v súvislosti s negatívnymi spoločenskými javmi, ako sú drogová závislosť či extrémizmus.
Teoreticky zameraným príspevkom uzavrela prednáškový blok Andrea Hanáčková, vedúca Katedry divadelných a filmových štúdií Univerzity Palackého v Olomouci. Účelom referátu bolo upozorniť na možnosti aplikácie štrukturalistickej terminologickej sústavy francúzskeho filmového vedca Michela Chiona v teoretickej reflexii súčasnej rozhlasovej dramatiky. Andrea Hanáčková ozrejmila užitočnosť pojmov ako senzualita zvukového diela, verbo-centrizmus, materializujúce zvukové indexy a i. Zvláštnu pozornosť venovala prednášajúca hľadisku telesnosti recepcie rozhlasovej hry či konceptu zvukovej imaginácie ako predpokladu sociálnej imaginácie jedinca. V niektorých bodoch nadviazala aj na príspevok Martina Husovského, najmä keď zdôraznila význam zvukového dizajnu pre celkovú kvalitu diela. V tejto súvislosti vyzdvihla hru Evy Borušovičovej Patriarchát.
Odborný seminár prebehol v atmosfére evidentne živého záujmu o aktuálne problémy súčasnej rozhlasovej hry v domácom kontexte. Uskutočnenie takto zameraného podujatia signalizuje predovšetkým pretrvávajúcu relevantnosť rýdzo zvukového umenia, ktoré aj popri silnej konkurencii zo strany audiovizuálnych médií poskytuje široké spektrum výrazových možností artikulácie tém dôležitých pre mladých tvorcov.
Mgr. Patrik Miskovics
doktorand KSJaL PdF TU
Trnavskú univerzitu môžete sledovať aj na sociálnych sieťach. Ďakujeme!
