Literatúra nás sprevádza celý život. Môžeme sa stretnúť s právom v literatúre, niekedy tiež s literatúrou v práve. Aj klasická literatúra nám poskytuje odpovede a rady pre takmer každú oblasť života. Preto sa Právnická fakulta Trnavskej univerzity rozhodla pozvať študentov aj zamestnancov do literárneho klubu, v ktorom prepájame zaujímavé literárne postavy, príbehy aj autorov s právnickou témou.
Návrh plagátu k divadelnej hre F. M. Dostojevskij: Zločin a trest, réžia: Pavol Haspra, SND Bratislava, 1971, zdroj: SNG, webumenia.sk
Dostojevskij: Zločin a trest
Prvé stretnutie sa konalo ešte vo veľkonočnom období 8. apríla 2021 v online priestore. Úvodnú prednášku si pripravila a diskusiu moderovala Laura Fedorová. Témou prvého stretnutia nad literatúrou bola otázka: „Dá sa zločin odpykať len cez trest?“ a „matériou“ pre hľadanie odpovedí nebol nijaký drobný literárny počin ale Raskoľnikov z Dostojevského realistického románu Zločin a trest a Dostojevského dielo ako také.
Analyzovali sme svetonázor petrohradského študenta práva Rodiona Raskoľnikova, ktorým ospravedlňuje spáchanie dvojnásobnej vraždy v záujme svojej „dobrej veci“. Napokon sa aj u neho prebudí svedomie, ozve strach, výčitky a vidiny. Nemenej nás zaujala postava Soni, ktorá ho presvedčí, aby sa priznal a prijal trest. Až prijatie trestu pre Raskoľnikova znamená vykúpenie.
Až prijatie trestu pre Raskoľnikova znamená vykúpenie.
Je táto schéma planá aj pre súčasnosť alebo len pre výnimky? Sme svedkami zneužívania a ohýbania práva, prerastania organizovaného zločinu do rôznych spoločenských oblastí, právnické povolania nevynímajúc, čo môžeme urobiť? Pomôže nám literatúra nabrať odvahu a spytovať si vlastné svedomie i pomyselné svedomie nášho blízkeho i vzdialenejšieho okolia?
Skončili sme diskusiou o súčasnosti, podobne ako sa to udialo aj počas druhého literárneho večera. Laura Fedorová začalo uvažovaním o tom, že umenie je zrkadlom spoločnosti. Vidíme v ňom odraz vlastný, ale aj okolia. Čo ak sa nám nepáči to, čo vidíme? Koho je to chyba? Vaša, cudzia, vašich rodičov či známych, nepríjemného vodiča v MHD, alebo niekoho iného? Literatúra, ako všetky umelecké smery, je mocná v tom, že nastoľuje otázky, no dáva aj odpovede.
Utagawa Hirošige: Púšťanie drakov nad ryžovými poliami (28. list zo série 53 známych pohľadov zo západného Japonska), zdroj: SNG, webumenia.sk
James Clavell: Šógun
Ústrednou otázkou stretnutia milovníkov literatúry 22. apríla bola otázka Kto nesie zodpovednosť za naše činy? Hlavnou matériou, od ktorej sme sa odrazili, bol román Šógun od Jamesa Clavella, a to najmä od konceptu zodpovednosti za zlyhania.
Je príznačné, že hlavným hrdinom je jeden z popredných britských lodivodov John Blackthorn, ktorý sa na lodi Erazmus pokúšal oboplávať svet, ale stroskotal pri japonských ostrovoch a cestami osudu sa ocitol medzi zápasmi najvplyvnejších samurajov nad krajinou. Nie je iba pasívnym pozorovateľom exotickej krajiny, ale postupne ho premieňa japonský postoj k ľudskej dôstojnosti, cti, slušnosti.
Účastníci napokon preniesli dilemy hrdinu Clavellovho románu do súčasnej roviny a kládli si otázky o zodpovednosti za vlastné činy, až po reflexiu samurajov vyjadrenú rituálnou samovraždou. Diskusia reflektovala súčasné problémy školstva, kultúru, umenie a zacielenie ľudského života.
Michaela Moravčíková
Trnavskú univerzitu môžete sledovať aj na sociálnych sieťach. Ďakujeme!
