Akademická obec Trnavskej univerzity je od stredy 13. septembra 2023 bohatšia o štyroch nových profesorov. Vymenovala ich prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová. Sú nimi Zuzana Lopatková, Jana Bérešová, Miloš Marek a Miroslav Karaba.
Prezidentka pri tejto príležitosti uviedla: "Spája vás snaha rozvíjať a kultivovať našu vlasť, pozdvihnúť jej vzdelanostnú úroveň a vychovávať ďalšie generácie odborne a morálne vyspelých mladých ľudí. Kvalita vášho vkladu do rozvoja vzdelanosti sa bude hodnotiť nielen podľa toho, koľko absolventov, doktorandov a docentov vychováte, ale aj aké kvalitné učebné texty pre svojich študentov napíšete, akými prednáškami ich budete vzdelávať a inšpirovať, no hlavne, aké nároky budete uplatňovať voči ich, ale aj svojej práci."
Prof. PhDr. Zuzana Lopatková, PhD.
Profesorka Zuzana Lopatková sa inaugurovala v odbore slovenské dejiny. Pôsobí ako vedúca katedry histórie na filozofickej fakulte. Odborne sa zameriava na slovenské novoveké dejiny so zameraním na cirkevné, kultúrne, sociálne a hospodárske pomery, dejiny školstva, regionálne dejiny (malokarpatský región), osobnosti slovenských dejín a výskum slovacík vo Vatikánskom apoštolskom archíve.
Ako riešiteľka sa zapojila do viacerých grantov, napríklad Pedagogické myslenie, školstvo a vzdelávanie na Slovensku v rokoch 1945 až 1989, Panstvo. Podnik zemepanského hospodárenia alebo Rímska kúria a Uhorské kráľovstvo v komunikačnej interakcii v stredoveku (s osobitným zreteľom na územie dnešného Slovenska). Je predsedníčkou vedeckej rady Slovenského historického ústavu v Ríme
V publikačnej činnosti sa venuje kanonickým vizitáciám, cirkevným dejinám stredovekého Slovenska, cyrilo-metodskej tradícii, vývoju pedagogického myslenia, napísala monografiu o literátovi Martinovi Kollárovi alebo zostavila zborník k 150. rokom činnosti Spolku sv. Vojtecha. V jej vedecko-výskumnej činnosti nechýba ani spracovanie histórie Trnavskej univerzity.
Prof. Mgr. Miloš Marek, PhD.
V odbore slovenské dejiny sa inauguroval aj profesor Miloš Marek, odborník na slovenský a európsky stredovek, výskum národnostnej problematiky, vydávanie prameňov k slovenským stredovekým dejinám a na stredovekú latinčinu.
Taktiež pôsobí na katedre histórie, kde vyučuje všeobecné stredoveké dejiny, stredovekú latinčinu, paleografický seminár a predmet Národnosti Uhorska v stredoveku.
Medzi jeho najdôležitejšie publikácie patrí Slovník stredovekej a novovekej latinčiny na Slovensku (Glossarium mediae et infimae Latinitatis Slovaciae, 2017, 2020). Spracoval stredoveké dejiny rodín Očkajovcov, Majténiovcov a Motešickovcov.
Zúčastnil sa grantov Hostia na Slovensku v stredoveku. Migrácia a jej determinanty v kontexte európskeho vývoja a Rímska kúria a Uhorské kráľovstvo v komunikačnej interakcii v stredoveku (s osobitným zreteľom na územie dnešného Slovenska).
Patrí medzi prvých absolventov obnovenej Trnavskej univerzity, na ktorej pracuje od roku 2001. V roku 2020 získal cenu dekana filozofickej fakulty za edičný počin roka – išlo práve o spomínaný latinský slovník.
Prof. PhDr. Jana Bérešová, PhD. et PhD.
Profesorka Jana Bérešová z katedry anglického jazyka a literatúry na pedagogickej fakulte sa inaugurovala v odborovej didaktike. Na Trnavskej univerzite pracuje od roku 1996.
Jej zameraním je didaktika anglického jazyka, nové koncepty výučby obsiahnuté v Spoločnom európskom referenčnom rámci pre jazyky, komunikatívne testovanie, interkultúrna komunikatívna kompetencia a výučba súčasného anglického jazyka. Na fakulte zabezpečuje profilové predmety učiteľstvo anglického jazyka a teóriu jazykového a literárneho vzdelávania.
Svoje pedagogické a odborné zručnosti rozvíjala v Holandsku, Švédsku, Dánsku, Nemecku, Rakúsku, Španielsku a, samozrejme, vo Veľkej Británii.
V tvorivej činnosti profesorky Jany Bérešovej nájdeme viac ako 240 výstupov, medzi nimi sú najdôležitejšie Autentické materiály a ich opodstatnenosť v cudzojazyčnom vzdelávaní, Didaktika anglického jazyka, Angličtina pre špecifické účely v zdravotníckom manažmente či Komunikatívne testovanie cudzích jazykov v súlade s požiadavkami Rady Európy.
Prof. PhDr. Miroslav Karaba, PhD.
Štvorlístok nových profesorov uzatvára Miroslav Karaba z teologickej fakulty. Rodák z Piešťan pôsobí na katedre kresťanskej filozofie. Venuje sa filozofii vedy, filozofii prírody, epistemológii a vzťahu vedy a náboženstva.
Na Trnavskej univerzite pracuje od roku 2005. Zapojil sa do projektov Towards Reconciliation of Religion with Science (USA), Religion and Science (Nemecko) a slovenského APVV-15-0189 Vybrané faktory pro-rodinnej stratégie a podpora stabilnej rodiny v multikulturálnom prostredí.
Aktívne sa zaoberá interdisciplinárnou problematikou vzájomného vzťahu medzi prírodnými vedami, filozofiou a teológiou. Medzi jeho najvýznamnejšie publikačné diela zaraďujeme Incorporation and descriptive theories of scientific progress, Revolutionary theories of scientific progress, Filozofické implikácie kvantovej teórie vo filozofii prírody, Božie pôsobenie vo svete: reflexia koncepcií J. Polkinghorna, A. Peacocka a I. Barboura a Vedecký pokrok ako filozofický problém.
Je členom vedeckej rady teologickej fakulty, Európskej spoločnosti pre vedu a teológiu (ESSSAT) a tiež redakčnej rady časopisu Studia Aloisiana. V roku 2020 získal Cenu Martina Palkoviča