Logo Trnavskej univerzity: Kto je na ňom zobrazený?
Leonardo da Vinci, svätý Ondrej či kardinál Peter Pázmaň. Kto sa „skrýva“ v znaku našej alma mater? Občas takéto otázky zaujímajú aj našich študentov.
Koho teda zobrazuje logo Trnavskej univerzity? Oslovili sme s prosbou o odpoveď PhDr. Mariána Manáka, PhD. z Ústavu dejín TU, aby nám priblížil históriu i význam nášho najčastejšie používaného symbolu.
Logo Trnavskej univerzity aj jednoduché usmernenia, ako s ním (ne)pracovať, nájdete na tomto odkaze.
K spojitosti znaku Trnavskej univerzity a erbu mesta Trnava
Mesto Trnava už od samého počiatku podporovalo snahy a prvé kroky obnovenej Trnavskej univerzity – od politickej podpory až po zabezpečenie priestorov, nevyhnutných na spustenie výučby študentov. Menej je známe aj iné prepojenie znaku Trnavskej univerzity a erbu mesta Trnava, ktoré majú k sebe ideovo i výrazovo veľmi blízko.
Už v roku 1992 – v prvom roku existencie Trnavskej univerzity – vtedajší kvestor TU Ján Chmelo požiadal primátora Trnavy Imricha Borbélyho o spoluprácu pri zostavení pracovnej skupiny, ktorá by pozostávala z predstaviteľov mesta, univerzity a tiež z odborníkov z vedných oblastí ako heraldika, výtvarníctvo a architektúra. Táto skupina mala predložiť na schválenie akademickému senátu univerzity a mestskému zastupiteľstvu návrh na znak a insígnie Trnavskej univerzity, ktoré by mohli byť zostavené „z mestského znaku“ a, prípadne, i zo znaku „starej Trnavskej univerzity“. V závere listu kvestor požiadal primátora o „povolenie použiť znak mesta Trnavy v budúcom znaku Trnavskej univerzity“; ten mu 11. augusta 1992 skutočne dal súhlas s používaním znaku mesta Trnavy.
Znak mesta, v strede ktorého je Kristus Pantokrator
Podľa prvotného návrhu trnavského archivára, historika a neskoršieho profesora Trnavskej univerzity Jozefa Šimončiča symbol obnovenej TU mohol tvoriť kombinovaný historický motív z pôvodnej Trnavskej univerzity (1635-1777), t. j. alegória a budovy, so stredným znakom mesta Trnavy. Tieto úvahy ovplyvnili viaceré skutočnosti: názov novej inštitúcie (Trnavská univerzita), priaznivý postoj mesta (akoby vznik typu „City University“), či historická väzba a prihlásenie sa k tradíciám historickej Trnavskej univerzity. Avšak prevziať zo znaku mesta len Kristovu tvár navrhol archeológ, historik a zároveň prvý predseda akademického senátu Michal Slivka. Ideový návrh výtvarne zrealizoval akademický sochár Anton Gábrik, pričom pri vizualizácii išlo o maximálnu vernosť a zachovanie všetkých znakov Kristovej tváre z Turínskeho plátna, vrátane charakteristického chumáča vlasov na čele a znaku V medzi obočím.
Tento fakt dosvedčuje aj znenie až po dlhom odstupe uzatvorenej licenčnej zmluvy medzi autorom a univerzitou z januára 2010, v ktorej sa konštatuje, že znak Trnavskej univerzity, vyhotovený A. Gábrikom v roku 1993 „vychádza z výtvarného odkazu na stredný znak mesta Trnava“, v ktorého strede je umiestnená „hlava Krista-Pantokratora.“
Tu je potrebné uviesť, že z hľadiska ikonografie je charakteristickou črtou ikon Krista Pantokratora zobrazenie buď po ramená, alebo po pás, či v celej postave, so žehnajúcou pravicou a v ľavici držiac niekedy otvorenú, alebo zatvorenú knihu. Hlava Krista je ovenčená svätožiarou (nimbom), v ktorom je zobrazený kríž – v prípade Trnavy je však v znaku len hlava Krista.
Aj štatút TU hovorí (i keď mierne inou interpretáciou ikonografického popisu), že znak univerzity tvorí „vyobrazenie hlavy Krista s krížovým nimbom typu Veraikon, pochádzajúce z mestského znaku mesta Trnava, pričom v kruhopise je nápis „UNIVERSITAS TYRNAVIENSIS * TRNAVA.“ Na upresnenie – v ikonografii „Veraikon“ znamená neučinený rukou, t. j. obraz vzniknutý údajne nadprirodzeným spôsobom, bez účasti ľudskej ruky. Ide o zázračný odtlačok tváre na rúšku, ktorý Ježišovi pri krížovej ceste podala sv. Veronika – Kristova tvár (bez krku) so široko roztvorenými očami, bradou a vlasmi po stranách.
Logo Trnavskej univerzity má 30 rokov
Dôležitá však bola skutočnosť, že dňa 29. septembra 1993 rektor TU Anton Hajduk nariadil „používať nový emblém Trnavskej univerzity (hlavičkový papier, pečiatky, medaily, propagačné materiály, tabule, noviny ai),“ ktorý vypracoval A. Gábrik. Záhadne ale pôsobí fakt, že rektor tento nepodpísaný list ukončil formuláciou „Zo zasadania vedenia TU 29 IX 93“, no v zápisnici z vedenia TU z tohto dňa (29. september 1993) sa žiadna zmienka o používaní emblému/znaku TU nenachádza.
Podstatné však je (a to treba zdôrazniť!), že od tohto dátumu sa skutočne začal na hlavičkovom papieri TU uvádzať znak, ktorý sa používa až do súčasnosti, t. j. vyobrazenie hlavy Krista s krížovým nimbom (t. j. svätožiarou v podobe kríža), s charakteristickým chumáčom vlasov v strede čela a po obvode s kruhovým nápisom UNIVERSITAS TYRNAVIENSIS dolu 19 TRNAVA 92. Túto udalosť potvrdzuje aj licenčná zmluva na znak/logo TU, ktorá bola dodatočne podpísaná s Antonom Gábrikom 15. januára 2010. V texte zmluvy sa priamo uvádza, že „zhotovenie diela [znaku – pozn. autora] vyplýva z listu rektora TU zo dňa 29. 9. 1993, ktorým rektor TU nariadil používať nový znak TU.“
Emblém s Kristovou hlavou
V tejto súvislosti je tiež zaujímavá a podstatná komunikácia z jesene 1999. Až po niekoľkých rokoch od používania znaku TU sa totiž vtedajší prorektor TU Štefan Kováč obrátil na primátora mesta Trnavy s tým, že „objavujú sa pripomienky, že Trnavská univerzita používa v svojom embléme (znaku) stredovú časť veľkej pečate mesta Trnavy. Je pravdou, že pri inaugurácii Trnavskej univerzity niesli študenti na čele sprievodu túto zväčšenú pečať, zapožičanú z Mestského divadla. Pre emblém Trnavskej univerzity bol však predlohou viac „nerukotvorennyj“ obraz Krista na dreve z 12. storočia v Treťakovskej galérii v Moskve.“ Zároveň prorektor poprosil mesto o stanovisko, „aby v budúcnosti nedochádzalo k nedorozumeniam.“[1]
V odpovedi primátor mesta informoval, že erb mesta Trnava schválený Heraldickou komisiou Ministerstva vnútra SR skutočne vychádza z inej ikonografie (t. j. Kristus Pantokrator) ako používaný emblém TU (Veraikon). Mesto zároveň v liste potvrdilo, že rešpektuje „použitie predlohy „nerukotvorenného“ obrazu Krista na dreve z 12. storočia v embléme“ [Trnavskej univerzity – pozn. autora], no „nechápe ho ako použitie časti znaku mesta Trnava“. Používanie emblému TU s Kristovou hlavou tak mesto vnímalo za výlučnú záležitosť univerzity.[2] Z ikonografického hľadiska preto znak TU, ktorého autorom je Anton Gábrik, nie je totožný so znakom mesta Trnava – i keď majú spoločný ideový základ a podobnú vizuálnu podobu.
Rozdiely oproti akademickým insígniám
Tu je zaujímavá ešte iná vec. Pri postupnom vyhotovovaní (v rámci výberových konaní) reťazí dekanov a prodekanov jednotlivých fakúlt, sa pri ich tvorbe nekládol dôraz na vernú kópiu znaku TU, ale víťaz súťaží a ich vyhotoviteľ – v tomto prípade akademický sochár Milan Ormandík – vyobrazil hlavu Krista v inej podobe, bez charakteristického chumáču vlasov. Znak TU tak na medailách zavesených na reťaziach akademických hodnostárov funkcionárov TU nie je plne identický so znakom TU – čo však nie je žiaden problém a ani nijako tento fakt neznižuje dôležitosť a vážnosť akademických insígnií.
