Človeku neznalému pomerov na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity by sa mohlo zdať čudné, že práve na jej pôde pôsobiace občianske združenie Apeiron zorganizovalo ďalšie zo série diskusných stretnutí, tentoraz na tému „Sú častice vo fyzike indivíduá?“
Téma nebola vybraná náhodne, keďže problematikou filozofických implikácií kvantovej teórie sa dlhodobo zaoberajú viacerí členovia katedry filozofie na TF TU. Východiskom diskusie je naša každodenná skúsenosť s makrosvetom, v ktorom sú predmety (domy, stromy, autá, ľudia) obvykle bez námietok považované za indivíduá. Situácia sa však radikálne zmení, keď sa ponoríme do sveta kvantovej fyziky. Aby sme nedostávali úplne nezmyselné výsledky, musíme použiť úplne iné typy štatistiky (Boseho-Einsteinova alebo Fermiho-Diracova), v ktorých sa na prvý pohľad stráca individualita častíc.
Prvú časť kolokvia vyplnili prednášky dvoch vzácnych pozvaných hostí. Filozof doc. Petr Dvořák, PhD., ktorý pôsobí ako vedúci oddelenia pre štúdium antického a stredovekého myslenia na Filozofickom ústave AV ČR a prednáša na Teologickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci, predstavil problematiku identity a individuality „elementárnych“ častíc z ontologického a epistemologického pohľadu. V rámci svojej prednášky predstavil základné východiská filozofického skúmania problematiky (napr. Leibnizov princíp identity nerozlíšiteľného) a ukázal stratégie, v rámci ktorých nie je neindividuálnosť častíc nevyhnutným dôsledkom kvantovej štatistiky (substancia, haecceitas). Existuje celá škála možností, ako v rôznom metafyzickom kontexte interpretovať fyzikálnu bázu a zabezpečiť tak kvantovým entitám status individuálnych, aj keď nerozlíšiteľných objektov.
Druhú prednášku predniesol teoretický fyzik pôsobiaci na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave doc. RNDr. Martin Mojžiš, PhD. Vo svojom príspevku poukázal na empiricky preukázanú nerozlíšiteľnosť a z toho vyplývajúcu neindividuálnosť častíc. Odmietol tiež odlišné interpretácie kvantovej mechaniky (bohmovská mechanika, modálna interpretácia) ako vhodný základ pre stratégiu záchrany individuality častíc.
Po prednáške nasledovala zaujímavá diskusia, ktorá ukázala, že preklenúť priepasť medzi prírodovedným a filozofickým prístupom nie je jednoduché. Pre mnohých prírodovedcov je totiž filozofia alebo skôr to, čo z nej zostalo, už iba akousi poéziou, ktorá síce môže byť v určitých svojich formách zaujímavá, ale definitívne stratila svoju heuristickú silu. Debata sa tak postupne posunula do oblasti hľadania miesta filozofie v súčasnom poznávaní sveta. Vďaka všetkým členom katedry filozofie a OZ Apeiron za zorganizovanie tohto kolokvia, ktoré znova ukázalo, že aj keď je mnohými filozofia na teologickej fakulte považovaná iba za akýsi appendix, tak jej miesto je nezastupiteľné.
Miroslav Karaba