Pri príležitosti stého výročia prijatia Trianonskej mierovej zmluvy (4. jún 1920) ako aj vyslovenia súhlasu s ňou Národným zhromaždením Československej republiky (28. január 1921) sa v dňoch 21. a 22. januára 2021 konala online vedecká konferencia Medzi Trianonom a retribúciou – slovensko-maďarské vzťahy z právneho pohľadu, ktorú zorganizovali Katedra medzinárodného práva a európskeho práva a Katedra dejín práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
Trianonská mierová zmluva položila nový základ pre vzájomné vzťahy oboch štátov, no napriek tomu výklad jej ustanovení doteraz spôsobuje rozpory medzi nimi. Dôvodom môže byť diametrálne odlišný pohľad na spoločné dejiny, ale aj realita vzájomných vzťahov v 20. storočí, kde v niektorých krokoch možno cítiť závan vzájomných odplát za krivdy.
Ambíciou usporiadateľov tejto konferencie bolo preto sprostredkovať názory slovenských ako aj maďarských akademikov a odborníkov z praxe nielen na Trianonskú zmluvu, ale aj na vzájomné slovensko-maďarské vzťahy v uplynulom storočí. Konferencie sa zúčastnili okrem zástupcov zo slovenských právnických fakúlt tiež maďarskí kolegovia z Eötvös Loránd University, Széchenyi István University, ako aj z výskumného ústavu Magyarságkutató Intézet a z Ministerstva zahraničných vecí SR. Príspevky sa zamerali tak na historicko-právny ako aj medzinárodnoprávny pohľad na danú problematiku.
Predmetom záujmu bola nielen Trianonská zmluva, ktorú autori analyzovali tak z hľadiska dopadu jej ustanovení na štátnu príslušnosť dotknutých osôb ako aj na príslušníkov národnostných menšín a ich práv, pričom pozornosť venovali aj komparácii ostatných mierových zmlúv, ale aj vzájomné vzťahy oboch štátov po ich vstupe do Európskej únie.
Právni historici sa venovali vo svojich príspevkoch viacerým témam z našej spoločnej histórie, začínajúc postavením Slovákov v Uhorsku a ich emigráciou z Uhorska najmä do Spojených štátov amerických, kde pôsobili v demokratickom prostredí, ktoré malo zásadný vplyv na ich ďalší vývoj. Napriek vzniku Československa už v roku 1918, určenie a vytýčenie jeho hraníc nebolo jednoduché a ukončilo sa až o niekoľko rokov neskôr. Obdobie po I. svetovej vojne bolo charakteristické aj snahou niektorých predstaviteľov Maďarska pod vedením admirála Horthyho oživiť myšlienky historickej identity a kontinuity s historickým Uhorskom. Odmietanie uhorského dedičstva nebolo možné dôsledne splniť vo všetkých oblastiach spoločensko-politického života v Československu. V niektorých oblastiach vnútroštátneho práva bolo potrebné neodmietať uhorské právo a na jeho základe následne začať budovať dané odvetvia práva v podmienkach Československa, čoho príkladom je i vtedajšie trestné právo.
Všetky príspevky je možné si prečítať v rámci online zborníka príspevkov (http://publikacie.iuridica.truni.sk/wp-content/uploads/2021/04/trianon.pdf), alebo v anglickom jazyku v printovej podobe v rámci výpožičky v univerzitnej knižnici.
Trnavskú univerzitu môžete sledovať aj na sociálnych sieťach. Ďakujeme!
