Martin Sentiváni patrí medzi najvýznamnejších mysliteľov, akí kedy u nás pôsobili. Neváhal sa pustiť do filozofickej polemiky ani s Giordanom Brunom.
Kto bol tento vedec a ako je spojený s Trnavskou univerzitou?
Narodil sa v Liptovskom Jáne 20. októbra 1633. Odtiaľ Sentiváni/Szentivány, teda Svätojánsky. K tomuto rodu - a k svojmu slovenskému pôvodu - sa aj celý život hlásil.
Vstúpil k jezuitom, stal sa kňazom, učil na viacerých miestach - najprv hebrejčinu, logiku a matematiku, neskôr kazuistiku a kontroverziu.
Patril medzi popredné osobnosti Trnavskej univerzity, staral sa o jej kníhtlačiareň a knižnicu a zaslúžil sa o postavenie kostola v Bielom Kostole. Na Trnavskej univerzite pôsobil s kratšími prerušeniami v rokoch 1668-1705 vo viacerých funkciách, pričom 22 rokov zastával post prefekta trnavskej univerzitnej tlačiarne.
Napísal prvú všeobecnú encyklopédiu na Slovensku Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellanea [Vzácnejšie rozmanitosti vybrané z rôznych vedných odborov] známych pod názvom Miscellanea. Ide o súhrn súvekých poznatkov, ktoré ho preslávilo i mimo Uhorska. Priekopnícke postavenie majú najmä jeho rozpravy o hydrogeológii, optike, lekárskych vedách či agronómii. (Sám vydal 56 diel.)
Významná je jeho slovanská edičná činnosť, keď pre Rusínov a uhorských Srbov vydával glagolské katechizmy tlačené písmenami cyriliky.