Filozofická fakulta
Pedagogická fakulta
Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce
Teologická fakulta
Právnická fakulta

Poučenie od Egypťanov? Žime tak, aby sme sa nemuseli báť smrti

Absolvovala klasickú archeológiu na Trnavskej univerzite a egyptológiu na Viedenskej univerzite. Má vášeň nielen pre Egypt, ale aj pre operu. Pracuje ako vedecká pracovníčka Ústavu orientalistiky SAV a členka správnej rady Nadácie Aigyptos. Zaoberá sa predovšetkým egejskou dobou bronzovou, druhým prechodným obdobím a Novou ríšou v Egypte, ako aj dejinami, materiálnou kultúrou a medzikultúrnymi vzťahmi vo východnom Stredomorí doby bronzovej. Od roku 2008 je členkou poľsko-slovenskej misie na lokalite Tell el-Retábí. Dr. phil. Veronika Verešová.

Štyri roky na TRUNI: Najšťastnejšie životné obdobie

Prečo ste sa rozhodli študovať klasickú archeológiu?

O dejiny a archeológiu som sa zaujímala už od detstva, niekedy počas štúdia na strednej škole u mňa ale doslova prepuklo pobláznenie starovekom – hlavne Egyptom a Gréckom. Keďže som chodila na obchodnú akadémiu, chvíľu mi trvalo, kým som sa dostatočne odhodlala a pripravila na prijímacie skúšky na tento odbor. Medzitým som skúsila štúdium slovenského a nemeckého jazyka a absolvovala ročný pracovný pobyt v Nemecku. Pôvodne som chcela ísť na egyptológiu do Prahy, ktorú ale v tom roku neotvárali. Klasická archeológia bola moja druhá voľba, každopádne ale rovnako lákavá, a po úspešnom prijímacom pohovore v roku 2004 som začala študovať teda práve tú.

Obligátna otázka: ako si spomínate na štúdiá na Trnavskej univerzite?

Doteraz považujem štyri roky strávené štúdiom v Trnave za jedno z najšťastnejších období môjho života. Do katedry klasickej archeológie – do tohto odboru a hlavne do ľudí, ktorí tu pôsobili v tomto období – som sa doslova zaľúbila od prvého dňa. Nikdy nezabudnem na prvý týždeň prvého semestra, ako som chodila na internát nadšená z každej jednej prednášky – naozaj nepreháňam. Bola to pre mňa obrovská zmena študovať niečo, čo ma tak neskutočne bavilo. Navyše sa tu v tom čase zišlo naozaj množstvo veľmi inšpiratívnych pedagógov – počnúc vtedajšou vedúcou katedry prof. Máriou Novotnou, prof. Klárou Kuzmovou, doc. Máriou Dufkovou, prof. Wernerom Jobstom či dr. Pavlom Hnilom. Doteraz voči nim všetkým pociťujem veľkú vďačnosť a považujem si za česť, že boli mojimi učiteľmi.

Absolútnym štartérom pre moje ďalšie štúdium boli práve hodiny o predarchaickom Grécku (egejská doba bronzová) s vtedajším asistentom Pavlom Hnilom, ktorý robil výučbu blokovo počas svojho doktorandského štúdia v Nemecku. Ten záujem, ktorý u mňa – a u mnohých mojich spolužiakov vtedy vzbudil - pretrval celé štúdium a v mnohom doteraz – egejská doba bronzová je jednou z mojich dvoch špecializácii popri egyptológii.

Ďalším dôležitým faktorom boli moji spolužiaci, s ktorými sme od prvých dní vytvorili skvelý kolektív a naše aktivity začali prevyšovať rámec spoločných hodín a „krčmových stretnutí“. Už od prvého-druhého ročníka sme viacerí začali vypomáhať v knižnici a dokonca sme založili študentský časopis. Síce nemal dlhé trvanie, tento počin ale ilustruje, akí sme boli od začiatku nadšení a aktívni. Mnohí z nás naozaj v archeológii ostali (čo je skôr nevídané) a dodnes sme v kontakte.

V neposlednom rade som si naozaj od začiatku užívala študentský život – či to bolo v meste v Trnave, ktorá má pre mňa dodnes neskutočnú atmosféru, alebo na internáte v Jaslovských Bohuniciach, kde som bola v kontakte so študentami z rôznych iných odborov, čo nielen spôsobovalo, že som si štúdium naozaj užívala, ale v mnohom to dodnes rozšírilo obzory.

Študentské exkurzie i pasovačka sú najkrajšie zážitky

Máte aj študentské zážitky, o ktoré sa môžete s nami podeliť? (úsmev)

Čo sa týka štúdia – k najkrajším zážitkom patria študentské exkurzie. Počas môjho štúdia bola pamätná exkurzia v mojom prvom ročníku, ktorú katedra organizovala práve s rakúskymi kolegami na čele s prof. Wernerom Jobstom a na ktorej sme sa vydali z Trnavy po jantárovej ceste – teda cez Rakúsko, Maďarsko, Slovinsko až do Talianska. Keďže bola účasť kapacitne obmedzená, dostali sme ju ako odmenu za študijné výsledky. Vtipné ale bolo, že sme sa len niekoľko dní pred exkurziou dozvedeli, že po jej skončení máme prezentovať náročné seminárne práce, ktoré nikto z nás nemal hotové. Takže, kým starší študenti počas večerov „žúrkovali“, my prváci sme po večeroch písali seminárky. Napriek tomu sme si to nesmierne užívali.

K skvelým zážitkom patrí účasť a neskôr organizovanie tzv. pasovačky, teda iniciácie prvákov, ktorá sa v mojich časoch konala v Smoleniciach, na vrchu Molpír, ktorý je dôležitou archeologickou lokalitou. Staršie ročníky sa tu zhromaždili v piatok večer, aby pripravili program a prváci prichádzali v sobotu, aby boli iniciovaní. Aby teda vstúpili na Olymp k božstvám (teda úspešne začali štúdium), museli prejsť dlhú cestu lesom na Molpír a tu absolvovať rôzne úlohy, ktoré súviseli s oblasťou klasickej archeológie. Tie potom boli oslávené po návrate do chatovej oblasti Jahodník.

Skvelé zážitky mám napríklad aj z podujatí, ako boli medzinárodné konferencie, ktoré katedra pravidelne organizuje, a kde sme ako študenti vypomáhali. Už vtedy sme teda zbierali skúsenosti s touto činnosťou a bolo to veľmi podnetné  - teda byť v kontakte na živo s inými – už skúsenými archeológmi.

Klasickú archeológiu neštudujete kvôli diplomu. Robíte viac, ako sa od vás vyžaduje

Stačí len „študovať“ alebo by sa študent mal vzdelávať aj sám a rozširovať si vedomosti nad rámec „povinného“?

Ako to vyplýva z mojich slov, moje štúdium zďaleka nebolo len štúdium a moje činnosti siahali ďaleko za rámec „povinného“. Toto nie je odbor, ktorý človek študuje, aby mal diplom. Buď to myslí vážne a to znamená, že robí viac ako sa od neho vyžaduje, alebo to skrátka nemá zmysel. Tu je naozaj veľká možnosť samoštúdia – hlavne v súčasnej dobe (počas môjho štúdia bol prístup na internet ešte značne obmedzený), nehovoriac o možnostiach cestovania a študijných pobytov v zahraničí. Štúdium je sťažené nutnosťou ovládania cudzieho jazyka (čím viac, tým lepšie, angličtina a nemčina sú úplný základ), pretože literatúra v slovenčine a češtine je stále značne obmedzená. Nehovoriac o tom, že ak človek plánuje vykonávať výskum v zahraničí – keďže je to štúdium stredomorských kultúr – teda napr. v Grécku, Taliansku, Turecku a inde, ideálne je ovládať aj základy miestneho jazyka.

V neposlednom rade, archeológia pokrýva široké spektrum činností – vedomosti o samotnom odbore sú len jedna časť. Okrem toho je dôležité byť technicky zdatný (kvôli terénnemu výskumu a dokumentácii nálezov), mať čo najširšie IT schopnosti (digitalizácia, základy grafiky kvôli prezentáciám, práca s databázami a pod.), schopnosť vystupovať a prezentovať výsledky výskumu širokej verejnosti. Na tomto všetkom treba začať pracovať už počas štúdia, pričom všetko nie je zahrnuté v oficiálnych študijných osnovách.

Trnavská univerzita: Naučila som sa kriticky rozmýšľať

Čo vám dala Trnavská univerzita? Išli by ste na ňu študovať opäť, ak by ste sa mali znova rozhodnúť?

Hlavne inšpiráciu a motiváciu sa tomuto odboru venovať. Naučila som sa tu učiť sa a kriticky rozmýšľať, čo je základom vedeckej práce. Tunajšie štúdium mi umožnilo spoznať množstvo úžasných ľudí a vidieť fascinujúce miesta. Ako veľké pozitívum beriem aj to, že som si už počas štúdia jasne uvedomovala isté obmedzenia, ktoré na Slovensku sú, hlavne čo sa týka financií a infraštruktúry v školstve, vede a kultúre, takže mi bolo od prvého dňa jasné, že bez kontaktu so zahraničím to nepôjde. Bývalo bežnou praxou, že študenti trávili posledné ročníky na študijných pobytoch a tak to bolo aj v mojom prípade, keď som dostala štipendium na posledné dva semestre do Viedne. V zahraničí som na jednej strane zistila, že základy, ktoré som získala v Trnave sú veľmi dobré, a zároveň som si ale možnosti, ktoré napr. vo Viedni boli, ešte viac vážila a dokázala ich naplno využiť.

Odporúčate aj iným študovať na Trnavskej univerzite, príp. si rovno vybrať aj klasickú archeológiu?

Trnavská univerzita je určite skvelé miesto na začiatok. Stále si ale myslím, že práve pre náš odbor je kľúčové absolvovať aspoň časť štúdia aj v zahraničí. Čo sa týka klasickej archeológie, nie je to výhodný odbor – človek to musí naozaj milovať, aby sa mohol pokúsiť tým uživiť. Treba si naozaj zvážiť, či je záujem dostatočný a či je človek ochotný tomu venovať dosť času a energie. Na druhej strane, štúdium vás jednoznačne pripraví na široké spektrum aktivít, takže absolventi sa určite dokážu uplatniť v rôznych oblastiach aj mimo samotný odbor.

Trnava i Viedeň: Základy sú rovnaké

Spomínate práve ako kľúčové ísť pre klasického archeológa ešte študovať do zahraničia. Vy ste sa rozhodli rozšíriť si štúdiá o egyptológiu vo Viedni. Prečo?

Bol to ten primárny záujem o Egypt, možnosť zúčastniť sa na terénnom výskume v Egypte ako aj už spomínaný študijný pobyt vo Viedni, kde som sa s miestnym egyptologickým inštitútom zoznámila.

Dnes sa často porovnávame so zahraničím. Je možné porovnať štúdium v Trnave a vo Viedni? Je jasné, že sú tam rozdiely, je to iný svet, iná krajina, Viedeň je predsa len väčšia a kozmopolitnejšia. Je však študovať na Slovensku také „hrozné“, ako sa to často prezentuje v médiách?

Určite je štúdium porovnateľné, základy sú všade rovnaké, v Trnave pôsobí množstvo odborníkov, ktorí poskytujú široké spektrum veľmi zaujímavých a inšpiratívnych prednášok a iných predmetov. Výhodou je aj štúdium klasických jazykov v materinskej reči, čo je samozrejme jednoduchšie ako v cudzej niekde v zahraničí. Viedeň je však naozaj medzinárodnejšia, väčšia a má dlhšiu tradíciu a väčšie zázemie, hlavne čo sa týka množstva odborníkov, ktorí tu pôsobia ako aj napríklad knižníc, databáz a podobne. V tomto smere je na tom samozrejme lepšie. V žiadnom prípade by som ale nepovedala, že študovať na Slovensku je hrozné, tu človek naozaj získa kvalitné vzdelanie a hlavne motiváciu do ďalšieho štúdia. Tá pramení sčasti práve aj z niektorých nedostatkov, ktoré si tu uvedomí a ktoré môžu byť hnacím motorom byť lepší a to lepšie opäť na Slovensko priniesť.

Egyptologička: Fascinuje ma náboženstvo a umenie starovekých Egypťanov

Čím vás fascinuje Egypt?

To sa ťažko opisuje. Je to charakter krajiny a tejto starovekej kultúry, tým čo vytvorila, ako tu ľudia žili, v čo verili a akým spôsobom nám to všetko uchovali. Mňa osobne fascinuje ich náboženstvo a umenie, teda ako svoje predstavy o fungovaní sveta spodobňovali, a potom je to hlavne kontakt medzi staroegyptskou kultúrou a inými súčasnými kultúrami, ktoré boli napríklad v Ázii (Sýria, Palestína, Anatólia), v Núbii či v Egejskej oblasti (Minojská a Mykénska kultúra) – aké kontakty spolu udržiavali a ako navzájom na seba vplývali.

Čo je predmetom vašej výskumnej práce? Ktorými oblasťami sa zaoberáte?

Ja sa špecializujem na dve oblasti – jednou sú teda kultúry doby bronzovej v Egejskej oblasti – teda Minojská a Mykénska kultúra. Práve to je oblasť, ktorej som sa začala venovať už v Trnave a mám z nej aj doktorát z Viedenskej univerzity. Venujem sa výskumu ikonografie a jej vzťahov k iným kultúram starovekého Orientu a teda aj Egypta, Sýrie a Palestíny, Anatólie či Mezopotámie. Druhou oblasťou je egyptológia, kde sa venujem hlavne výskumu materiálnej kultúry – hlavne architektúry a rôznych objektov každodenného života. Druhá oblasť vychádza hlavne z mojej účasti na výskume lokality Tell el-Retábí v Egypte.

Od roku 2008 ste členkou poľsko-slovenskej misie na lokalite Tell el-Retábí. Čo tam robíte?

Na jednej strane pomáham celý výskum organizovať a plánovať už pred samotnou sezónou. Počas sezóny robím prakticky všetko – od organizácie a výkonu terénneho výskumu, jeho dokumentácie až po následné spracovanie výsledkov. Skúmame tu sídlisko a pohrebisko z Druhého prechodného obdobia a Novej ríše, pričom ja sa sústredím hlavne na obdobie 18. dynastie. Snažíme sa zistiť ako osídlenie prebiehalo, aká bola funkcia sídliska, charakter a činnosti miestneho obyvateľstva a ako súvisí život na tomto mieste s celkovými egyptskými dejinami.

Ako často sa venujete archeológii priamo v teréne?

Býva to zväčša raz do roka – počas mesačného výskumu v Egypte, pred dvoma rokmi som sa zúčastnila aj výskumu v Sudáne. Vzhľadom na to, že máme naozaj len túto jednu možnosť do roka, býva výskum veľmi intenzívny a zahŕňa nielen prácu v teréne, teda odkrývanie starovekých štruktúr a objektov, ale aj ich následnú dokumentáciu, keďže to je to jediné, čo si potom môžeme z Egypta na Slovensko na ďalšie spracovanie doniesť.

Egypt v žiadnom prípade nie je ani zďaleka prebádaný

Je Egypt už kompletne prebádaný alebo je možné ešte nájsť nové objavy tejto starovekej ríše?

Egypt v žiadnom prípade nie je ani zďaleka prebádaný ako ukazujú aj rôzne nálezy – aj z posledných mesiacov – napríklad objav časti kráľovského mesta v Thébach. Terénny výskum má kľúčový význam z toho dôvodu, že dnes sa vieme na rozdiel od minulosti zameriavať na množstvo detailov, ktoré nám prinášajú dôležité informácie a tie objasňujú naše doterajšie vedomosti alebo prinášajú nové. Samotné odkrývanie pohrebísk a sídlisk je jedna vec, ale oveľa dôležitejšie je spracovanie množstva detailov, ktorým sa hlavne v minulosti nevenovala dostatočná pozornosť a z ktorých dnes vieme získať oveľa viac informácií ako z nejakého objavu zlatého pokladu. Sú to rôzne na prvý pohľad maličkosti – od črepov cez kamenné artefakty až po písomné pamiatky, ktoré dnes môžu zásadne zmeniť naše vnímanie staroegyptských dejín a spoločnosti.

Stará i Nová egyptská ríša už neexistujú. Čo spôsobilo ich civilizačný kolaps?

Ako hovoria odborníci na tieto spoločenské a historické fenomény, väčšinou je to len vynútená zmena, ktorá nastane v dôsledku rôznych faktorov. Tie môžu byť spoločenské (napríklad nepokoje v spoločnosti, vojenské konflikty – vnútorné alebo invázie zvonku, jej neefektívna či nefungujúca organizácia), klimatické (rôzne prírodné katastrofy), ekonomické (vyčerpanie zdrojov, ich neefektívne využívanie a prerozdeľovanie) a podobne. V prípade Starej ríše to boli napríklad prebujnená byrokracia, vyčerpanie zdrojov na neefektívne projekty (napr. pyramídy), klimatické zmeny a podobne. Tie viedli k nepokojom v spoločnosti a následnému úpadku centrálnej moci a jej rozdelenie do viacerých centier. Na konci Novej ríše došlo hlavne ku ekonomickej kríze taktiež vyčerpaním zdrojov financií na stavebné projekty alebo vojenské výpravy. K tomu ale prispeli aj nepokoje na Blízkom východe a vo východnom Stredomorí (napríklad útoky Morských národov) či invázie z rôznych susedných oblastí ako bola Líbya alebo Núbia.

Je možné vziať si nejaké poučenie z egyptského staroveku pre náš dnešok? Čo by sme sa mohli naučiť od starovekých Egypťanov?

Je to práve napríklad spôsob, akým sa staroveké spoločnosti vyrovnávali s rôznymi krízami. Konkrétne od starovekých Egypťanov azda aj spôsob ako si užívať život a nebáť sa smrti, respektíve žiť tak, aby sme sa jej nemuseli báť.

foto: archív Veroniky Verešovej

 

Trnavskú univerzitu môžete sledovať aj na sociálnych sieťach. Ďakujeme!

 https://www.truni.sk/sites/default/files/field/image/facebook201.png https://www.truni.sk/sites/default/files/field/image/insta.png https://www.truni.sk/sites/default/files/field/image/linkedin.png https://www.truni.sk/sites/default/files/field/image/twitter.png https://www.truni.sk/sites/default/files/field/image/youtube.png https://www.truni.sk/sites/default/files/field/image/soundcloud.png