Filozofická fakulta
Pedagogická fakulta
Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce
Teologická fakulta
Právnická fakulta

Kolapsom naša civilizácia neskončí. Alebo?

Sme na konci našej civilizácie? Blíži sa náš kolaps? Aj takéto úvahy prichádzajú na um - najčastejšie počas aktuálnej pandémie. Je covid-19 posledným klincom do rakvy našej "vyspelej", "bohatej" a digitálnej civilizácie? Svoju odpoveď ponúka odborníčka na environmentálnu archeológiu Mgr. Lucia Nováková, PhD., ktorá pracuje na Katedre klasickej archeológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.

Miro Švolík: Bol som až v Egypte (Slovenská národná galéria, 1987), zdroj: WebUmenia.sk

 

Kolaps civilizácií: Stagnácia, úpadok elít, rozpad centrálnej vlády

Pojem kolaps a všetky civilizácie, štáty, či dynastie, ktoré v dejinách postihla nejaká jeho forma, je v posledných rokoch predmetom značného záujmu vedcov, ako aj širokej verejnosti. Nie vždy môžeme hovoriť o definitívnom zániku nejakej vyspelej spoločnosti. Skôr vidíme rôzne prejavy jej stagnácie, úpadku či pádu štátnych štruktúr alebo vládnucich elít. Dá sa teda hovoriť skôr o regrese a rozpade štruktúr centrálnej vlády a následnej decentralizácii moci.

Dnešné časy nám pripomínajú aj závažnosť pandémií, ktorých výsledkom neboli len obrovské straty na životoch, ale aj všeobecná demoralizácia a rozvrat štátu.

Používa sa i termín transformácia, pretože časom zvyčajne došlo k obnove spoločnosti a štátu, hoci nie vždy na rovnakých základoch či úrovni. Príčin bolo značné množstvo. Od vonkajších, napríklad klimatických (napríklad sucho, záplavy, erupcie sopiek), na ktoré spoločnosť nemala dosah, až po vnútorné, pri ktorých často zlyhali spoločenské elity. Dnešné časy nám pripomínajú aj závažnosť pandémií, ktorých výsledkom neboli len obrovské straty na životoch, ale aj všeobecná demoralizácia a rozvrat štátu. Netreba zabúdať ani na vojenské konflikty, či už vnútorné alebo vonkajšie, v podobe masívnych vpádov „barbarov“ spoza hraníc. Zánik vyspelej spoločnosti nespôsobila len jedna hrozba, väčšinou to bola kombinácia viacerých faktorov.

Pád Egypta ako dôsledok klimatických zmien

Staroveký Egypt zažil kolaps centrálnej vlády však viackrát. Ten na konci Starej ríše (po 2200 pred Kr.) bol dôsledkom klimatických zmien a sucha v kombinácii s nárastom moci miestnych elít v provinciách. Podobne dopadla i Nová ríša o tisícročie neskôr. Podľa posledných výskumov sa ďalšiemu suchu a kolapsu civilizácií doby bronzovej na konci 13. stor. pred Kr. pokúšali Egypťania čeliť vyšľachtením odolnejších druhov obilia a dobytka. To napokon nestačilo, no rozpad štátu dokázali, oproti takým Chetitom, či iným štátom na Blízkom východe, aspoň oddialiť. Z trosiek civilizácií doby bronzovej povstali nové civilizácie doby železnej, vrátane starovekého Grécka a jeho podmaniteľov, Rimanov. Práve svetovládna Rímska ríša predstavuje pre nás neustály predmet štúdia, vrátane dôvodov jej konca. Ani jej koniec, konkrétne teda jej západnej časti a to po dlho trvajúcom úpadku v 5. storočí, nebol jednoznačný.

Pád Ríma: Bol príliš veľký, mal veľa výdavkov a málo obyvateľov

Pád Západorímskej ríše mali na svedomí viaceré faktory. Pravdepodobne išlo o kombináciu jej prílišnej veľkosti za stúpajúcich výdavkoch štátu (najmä na armádu), pri stále sa zmenšujúcom počte obyvateľov ako daňových poplatníkov. Neutíchajúce vnútorné konflikty, ničivé vpády barbarov, či ešte pustošivejšie epidémie ríšu devastovali viac než posledné dve storočia jej existencie. Svoj podiel mala i nejednotnosť elít, barbarizácia armády a klimatické zmeny. Že to však do značnej miery boli aj ekonomické dôvody svedčí i skutočnosť, že Východorímska ríša prežila ešte ďalších tisíc rokov vďaka pevnejšej hospodárskej základni v provinciách, ktoré neboli do takej miery vystavené nivočeniu barbarov, ako provincie jej menej šťastnej západnej sestry.

Kolaps je skôr transformácia na niečo nové

Jestvuje množstvo kultúr a civilizácií, ktoré zanikli, no máloktoré úplne. Staroveký Egypt stále žije v dnešných obyvateľoch údolia Nílu, hoci hovoria po arabsky a po konverzii na kresťanstvo dnes vyznávajú islam.

Tak často rozoberaní Mayovia, napriek viacerým kolapsom svojich mestských štátov a ich elít žijú stále v Mexiku, či Guatemale, hoci vyznávajú kresťanstvo a ako jazyk používajú aj španielčinu. Takže hovoriť o kolapsoch ako o koncoch je možno nepresné. Pozorovať to napokon môžeme aj v našich končinách, kde kolaps Rakúsko-Uhorska neznamenal kolaps jeho národov, rovnako ako pád komunistických režimov nepredstavoval pád ich spoločností. Slovo transformácia je nám teda viac než blízke, pretože zvyčajne platí, že ak niečo končí, zároveň aj niečo nové začína.

 

Mgr. Lucia Nováková, PhD.

Autorka sa zameriava sa na archeológiu

archaického a klasického Grécka,

helenistické umenie a architektúru,

pohrebný rítus v Anatólii,

epigrafiku a využitie písomných prameňov.

Pôsobí na katedre klasickej archeológie aj ako jej tajomníčka.

 

 

✅ Zaujíma ťa archeológia, alebo aj iné odbory? Podaj si prihlášku na Trnavskú univerzitu ešte dnes

✅ Všetky potrebné informácie pre uchádzačov nájdeš tu.

✅ Prezentáciu jednotlivých fakúlt z virtuálneho Týždňa otvorených dverí 2021 ti ponúkame tu.

✅ Pozri si nás ešte bližšie, máme veľa fotiek :-)

✅ A aby ti nič neuniklo, prihlás sa na odber nášho newslettra.

 

Trnavskú univerzitu môžete sledovať aj na sociálnych sieťach. Ďakujeme!

 https://www.truni.sk/sites/default/files/field/image/facebook201.png https://www.truni.sk/sites/default/files/field/image/insta.png https://www.truni.sk/sites/default/files/field/image/linkedin.png https://www.truni.sk/sites/default/files/field/image/twitter.png https://www.truni.sk/sites/default/files/field/image/youtube.png https://www.truni.sk/sites/default/files/field/image/soundcloud.png