Chmelík: Sloboda znamená žiť v službe dobru a spravodlivosti

29.11.2019

Trnavská univerzita dnes spoluorganizuje panelovú diskusiu o Novembri 1989 a súčasnosti, ktorá sa koná v Piešťanoch. Ešte stále je v spoločnosti živá pripomienka na udalosti spred tridsiatich rokov. Nežnú revolúciu v Trnave na vlastnej koži aj prežil profesor Bohumil Chmelík, ktorý bol vtedy tribúnom a organizátorom Trnavského kultúrneho fóra združujúceho umelcov, architektov, pedagógov či lekárov a sformulovalo požiadavky na zmeny v kultúrnom živote mesta Trnava. Prednedávnom mu Trnavský samosprávny kraj udelil Cenu slobody Antona Srholca.

bohumil chmelík, miloš lichner

Väčšinu vášho života ste prežili v komunizme, Nežnej revolúcie ste sa dožili ako 50-ročný zrelý muž. S akými očakávaniami ste vítali príchod slobody?

V našej rodine komunisti boli považovaní za nepriateľov ľudskosti, ktorí zničili spoločnosť slušných ľudí a zvlášť veriacich. Môjho otca a dvoch bratov z úradníckych miest vykopli „k lopate“, otcovho brata mlynára po zrušení mlyna urobili žobrákom. Z matkinej strany dvoch bratov roľníkov nahnali do JRD a ďalšiemu, stolárovi, zobrali dielňu. Celá rodina žila s pocitom krivdy. Môj nebohý otec bol presvedčený, že tento neľudský režim raz padne, ale nedožil sa toho. Vítal som Nežnú aj ako odstránenie krívd v naše rodine. A samozrejme ako nádej nového spoločenského poriadku ...

Ako si spomínate na novembrové udalosti spred tridsiatich rokov v Trnave? Aká tu vládla atmosféra?

Napriek zime bola na trnavskom námestí horúca nálada, občania slobodne zvonili kľúčmi, konečne sa nahlas hovorila pravda o socializme. Na balkóne som vystúpil za trnavských zdravotníkov, a načrtol som aj očakávané zmeny, napríklad slobodný výber ošetrujúceho lekára, ale aj požiadavku, aby každý občan zobral zodpovednosť za svoje zdravie. A potom na „poslednom balkóne“ som ďakoval organizátorovi a hovorcovi trnavského Novembra, hercovi Vladimírovi Oktavcovi.

Boli aktérmi Novembra 1989 v Trnave skôr študenti alebo sa pridávala aj stredná či staršia generácia? Osobne ma prekvapili fotografie, že námestie tu bolo úplne plné a vyzeralo to naozaj ako masová demonštrácia.

Aktérmi trnavského Novembra boli herci a študenti, postupne z balkóna vystupovali ďalší a ďalší reprezentanti podnikov a organizácii z Trnavy a širokého okolia, na ktorých prebiehali mítingy a občania prijímali podporné stanoviská. Na balkóne vystupovali aj známe osobnosti, politici, herci, duchovné osoby. V čase mítingov bývalo plné námestie a počas generálnej stávky boli občania aj v uliciach naokolo námestia.

Existovala by Trnavská univerzita bez 17. novembra 1989?

Medzi trnavskými požiadavkami bola na prvom mieste požiadavka navrátenia stĺpu sv. Trojice - Trojičky - na námestie. A medzi ďalšími aj návrh na obnovenie Trnavskej univerzity. Bez Novembra by určite nebola v minulom režime obnovená „jezuitská Trnavská univerzita“.

Do Nežnej revolúcie si mnohí projektovali svoje osobné očakávania, často spojené aj so zlepšením materiálneho blahobytu. Sám ste po roku 1989 pôsobili aj v politike. Pocítili ste niekedy sklamanie z je vývoja za uplynulých 30 rokov? Je niečo, čo by ste aj zmenili, keby ste mohli?

Vývoj spoločnosti získal „vysoké obrátky“, často aj neprehľadné. Ako poslanec Slovenskej národnej rady a Národnej rady SR za KDH a v tom čase riaditeľ OÚNZ (a neskôr Trnavskej nemocnice) som sa angažoval najmä v riešení problémov zdravotníctva, za zrušenie OÚNZ-tov, privatizáciu lekární a lekárov prvého kontaktu, za zákon o zdravotnom poistení, program podpory zdravia atď. Nemôžem povedať, že som v prvých rokoch po Nežnej cítil sklamanie, určite nie. Neskôr určite áno.

bohumil chmelík november 1989

Ako vnímate Cenu slobody Antona Srholca?

Udelenie Ceny Antona Srholca ma prekvapilo. V texte ceny je uvedené, že bola udelená „za mimoriadny prínos k ochrane ľudských práv, k upevneniu demokracie a právneho štátu a za prejavy mimoriadnej občianskej statočnosti a pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie“. Chápem to ako za ocenenie viacerých vymenovaných životných skutočností, nielen Novembra.

V čom je podľa vás hodnota slobody? Prečo by sme si ju mali chrániť aj dnes?

Sloboda znamená pre mňa kresťana možnosťvoliťmedzi dobrom a zlom a uvedomovať si zodpovednosť za vlastné činy. Sloboda znamená žiť v službe dobru a spravodlivosti. Od týchto hodnôt sa odvíjajú ďalšie slobody. Dnešná konzumná spoločnosť opäť ohrozuje slobodu jedinca prinášaním nových pseudohodnôt považujúcich slobodu za bezbrehé „užívanie si“ života.