Ako môžu židia, kresťania a moslimovia rozvíjať vzájomné porozumenie a pritom zostať verní vlastnej tradícii? Túto otázku otvorila diskusia Deti Abraháma s Loayom Al Sharifom, ktorá sa 12. októbra 2026 uskutočnila v aule fakulty. Podujatie sme pripravili v spolupráci s ICEJ Slovensko.
Úvod stretnutia zdôraznil ochotu počúvať, klásť otázky a kriticky premýšľať. Rektor Miloš Lichner upozornil na nebezpečenstvo zneužívania viery na iné ciele. Peter Švec z ICEJ Slovensko priblížil záujem organizácie o židovské korene kresťanstva a vzťahy medzi náboženskými komunitami.
Podujatie spoluorganizoval aj Igor Rintel, bývalý predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike a predseda Správnej rady Trnavskej univerzity.
Od predsudkov k osobnému stretnutiu
Hosť vychádzal predovšetkým z osobnej skúsenosti. Opísal, ako ho pobyt v židovskej rodine vo Francúzsku priviedol k prehodnoteniu predsudkov a k hlbšiemu poznávaniu judaizmu a kresťanstva. Zdôraznil význam osobného stretnutia a poznávania druhých z ich vlastných prameňov. Ako moslim hovoril aj o svojej úcte k Ježišovi a o židovskom prostredí jeho života.
Spoločné otázky, rozdielne pohľady
Otázky z publika rozvinuli tri hlavné okruhy: miesto Ježiša a Márie v jednotlivých tradíciách, autoritu a zodpovednosť pri výklade posvätných textov a vzťah viery ku každodennému životu. Rozhovor sa dotkol postavenia žien, dobrých skutkov, Božieho súdu aj osobnej premeny. Pomenoval spoločné východiská i teologické rozdiely, ktoré vzájomná úcta neodstraňuje.
Jedna z otázok sa týkala miesta Ježiša a Márie v Koráne. Z publika zaznela pripomienka súr venovaných Márii a jej rodine aj významu viery v Ježiša v islame. Súry sú jednotlivé kapitoly Koránu, posvätnej knihy islamu. Otázka reagovala na hosťove vyjadrenia o odmietaní Ježiša medzi moslimami. Al Sharif v odpovedi rozlíšil úctu k Ježišovi od uznania jeho židovského pôvodu a historického prostredia. Výmena tak ukázala, prečo je v dialógu dôležité spresňovať pojmy a dať priestor aj odlišnému pohľadu.
Ďalšia otázka otvorila tému autority pri výklade posvätných textov: kto a na základe čoho rozlišuje medzi prijateľným výkladom a výkladom, ktorý môže ospravedlňovať násilie? Hosť poukázal na rozličné školy a učencov v sunnitskom islame a zdôraznil potrebu zohľadňovať historický kontext textov. V rozhovore zaznelo aj to, že osobná premena si vyžaduje úsilie – nielen nové poznatky, ale aj prácu s vlastnými predsudkami.
Al Sharifove odpovede predstavovali jeho osobnú skúsenosť a výklad. Priestor dostali aj odlišné pohľady a kritické otázky. Stretnutie tak ukázalo dialóg ako ochotu počúvať a lepšie porozumieť druhému bez požiadavky, aby prijal našu vieru.