Ústav pamäti národa v spolupráci s Trnavským samosprávnym krajom, Trnavskou univerzitou v Trnave, Spoločenstvom Fatima a Kolégiom Antona Neuwirtha organizuje medzinárodnú vedeckú konferenciu „Vy máte moc, ale my máme pravdu!" SILVESTER KRČMÉRY (1924 – 2013). Vedecká konferencia sa koná pri príležitosti 100. výročia od narodenia Silvestra Krčméryho dňa 24. júna 2024 v pamätný deň Slovenskej republiky – Deň pamiatky obetí komunistického režimu.
Cieľom konferencie je priblížiť životný príbeh bývalého politického väzňa MUDr. Silvestra Krčméryho SF, Dr. h. c., predstaviť rodinné zázemie rodiny Krčméryovcov, analyzovať obdobie komunistického režimu na príklade životných peripetií členov Kolakovičovej Rodiny, spoločenstva Agapé – komunita aktuálnych služieb, poukázať na duchovný profil Krčméryho pohľadom pamätníkov a na záver pri okrúhlom stole s režisérom, spisovateľom a hercom odkryť jeho životnú drámu a odkaz pre dnešok. Konferencia sa bude konať dňa 24. júna 2024 (pondelok) v aule Pazmaneum na Trnavskej univerzite v Trnave, Univerzitné námestie č. 1.
RSVP do 19. júna 2024
rsvp [at] upn.gov.sk
Tel: 02/593 003 21
Kto bol Silvo Krčméry?
Silvester Krčméry, čestný člen predsedníctva Fóra kresťanských inštitúcií, sa narodil 5. augusta 1924 v Trnave. Detstvo prežil v Banskej Bystrici, kde aj zmaturoval.
V roku 1943 sa zoznámil s legendárnym profesorom Stjepanom Tomislavom Kolakovičom – Poglajenom, ktorý ho veľmi ovplyvnil ako predchodca Druhého vatikánskeho koncilu – svojimi novými revolučnými myšlienkami o mieste a význame laikov a malých spoločenstiev v Cirkvi i fatimským posolstvom o obrátení Ruska.
Štúdium na lekárskej fakulte začal v Bratislave, pokračoval v Paríži (s praxou aj v Maroku) a v Prahe, kde promoval roku 1948. Od roku 1949 pracoval ako dermatovenerológ v Košiciach. Organizoval evanjelizáciu študentov, hlavne medikov v Prahe, a robotníkov v českom pohraničí, hlavne v Litoměřickej diecéze. Pre túto aktivitu ho zatkli. Tri roky bol vo vyšetrovacej väzbe a 24. júna 1954 pod titulom vlastizrady vojenským súdom v Trenčíne a po odvolaní Najvyšším vojenským súdom v Prahe odsúdený na 14 rokov väzenia. Tieto roky strávil vo väzniciach v Banskej Bystrici, Mírove a Ostrove nad Ohří, ako aj v koncentračných pracovných táboroch. Po prepustení pôsobil 20 rokov ako lekár – rádiodiagnostik a internista v Bratislave.
Od prepustenia roku 1964 pracoval spolu s Vladimírom Juklom v evanjelizácii vysokoškolákov, neskôr učňov a narkomanov, alkoholikov a väzňov. V roku 1974 spolu s V. Juklom a ďalšími založil Sekulárny inštitút Fatima. V Spoločenstve Fatima sa podieľal na vydávaní samizdatovej literatúry a organizovaní evanjelizačných spoločenstiev tzv. krúžkov.
V osemdesiatych rokoch minulého storočia spolu s Vladimírom Juklom rozvinul činnosť Laického apoštolského hnutia. To bolo základom pre neskoršie Hnutie kresťanských rodín na Slovensku, Hnutie kresťanských spoločenstiev mládeže (terajšie Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže) a eRko – Hnutie kresťanských spoločenstiev detí. Od čias pôsobenia Svätého Otca Jána Pavla II. v Krakove ako arcibiskupa boli blízkymi priateľmi.
Je autorom kníh spomienok ...to nás zachránilo s podtitulom Brainwashing – vymývanie mozgu, ku ktorej Ján Pavol II. vlastnou rukou dopísal: „MUDr. Silvestrovi Krčmérymu, ktorý vydal svedectvo Kristovi a Cirkvi s požehnaním Ján Pavol II. 11.IV.1995“ a Vo väzniciach a táboroch. Písal denníky, publikoval v lekárskych časopisoch.
Ján Pavol II. mu v roku 1991 udelil Rad sv. Silvestra. V roku 1998 ho ocenila Trnavská univerzita titulom doctor honoris causa. O dva roky na to získal Cenu Jána Langoša. Prvého januára 2013 dostal najvyššie štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Ocenenie im udelil pri príležitosti 20. výročia vzniku SR prezident Ivan Gašparovič. Ocenenie získal za mimoriadne celoživotné úsilie pri obrane demokracie, ľudských práv a náboženských slobôd.