Skočiť na hlavný obsah
PR | foto: Barbora Likavská
11.05.2022

Uplynulý akademický rok 2021/2022: Zápas o novelu vysokoškolského zákona

rené bílik (foto barbora likavská)

Tridsiate výročie obnovenia, nový študijný program counseling, návrat študentov do školy, ale aj ich rastúci počet charakterizujú uplynulý akademický rok 2021/2022 na Trnavskej univerzite.

Dnes (streda 11. mája 2022) zavŕšime akademický rok ďakovnou bohoslužbou Te Deum o 9.00 hod. v univerzitnom kostole a udelením čestného doktorátu prof. Bélovi Merkélymu o 11.00 hod. (v aule Pazmaneum). Pozývame celú akademickú obec zúčastniť sa oboch udalostí. 

Najvyšší počet študentov TRUNI za šesť rokov

Na Trnavskej univerzite študovalo v aktuálnom – jubilejnom tridsiatom – akademickom roku 5 202 študentov vo všetkých stupňoch a formách štúdia. Ide o najvyšší počet v posledných šiestich sledovaných rokoch. V súčasnosti prebiehajú aj štátne skúšky končiacich ročníkov, vlani našu alma mater ukončilo 1 330 absolventov.

Rektor Trnavskej univerzity René Bílik pripomína, že uplynulé mesiace boli na vysokej škole poznačené pandémiou a dištančnou výučbou, ale napokon sa študenti vrátili naspäť na akademickú pôdu. „Medzi pozitíva tohto akademického roka rátam aj vysokú aktivitu našej Študentskej rady, ktorá sa významne zapojila do prebiehajúcich osláv 30. výročia obnovenia Trnavskej univerzity a obnovujúci sa študentský život na univerzite. Z toho mám naozaj úprimnú radosť,“ povedal R. Bílik.

Trnava city (photo authored by Barbora Likavská)

TRUNI: Zápas o novelu vysokoškolského zákona

Ako pripomína R. Bílik, súčasne to bol rok vyplnený zápasom o podobu novely vysokoškolského zákona. Podľa rektora Trnavskej univerzity bola jeho podstatou ochrana samosprávneho charakteru vysokých škôl pred etatistickými a centralizačnými zásahmi.

„Ten zápas sa, žiaľ, neuskutočnil len za rokovacími stolmi, ale jeho súčasťou boli aj masové protesty študentov v uliciach. Až po nich vznikol návrh, ktorý je v súčasnosti platný a ktorý počiatočné predstavy ministerstva školstva o riadení vysokých škôl a o ich vnútornom usporiadaní zmiernil do prijateľnejšej podoby.“

R. Bílik ale dodáva: „Nie je to dobrý zákon, pretože nerieši podstatné problémy (odchod študentov do zahraničia, investičný dlh spoločnosti voči vysokým školám, nevyhovujúca infraštruktúra a pod.), no je lepší, než východiskový návrh. Končiaci sa akademický rok potvrdil nepochopiteľné odhodlanie vlády SR radikálne znižovať financovanie vysokých škôl, a tie sa už druhý rok po sebe potýkajú s miliónovými deficitmi. Súčasne s týmto sa uskutočňuje radikálna zmena v oblasti zabezpečovania kvality vysokoškolského štúdia, s tým sú spojené nové nároky na personálne zabezpečenie študijných programov ako súčasť úplne novej podoby akreditačného procesu.“