Skočiť na hlavný obsah
PhDr. Marián Manák, PhD., Ústav dejín Trnavskej univerzity
06.03.2022

Návrh na zriadenie Trnavskej univerzity poslanci predložili 6. marca 1992

Návrh zákona na zriadenie Trnavskej univerzity podpísali poslanci vo februári, ale predložený bol 6. marca 1992

Projekt na zriadenie Trnavskej univerzity – oficiálne nazvaný „Návrh poslancov Slovenskej národnej rady na vydanie zákona Slovenskej národnej rady na konštituovanie Univerzity so sídlom v Trnave“, ktorý v marci 1992 spoločne predložili vtedajšej Slovenskej národnej rade (dnes Národná rada Slovenskej republiky) „okresné a mestské orgány v Trnave, arcibiskupský úrad rímskokatolíckej cirkvi a metropolita Slovenska Mons. Ján Sokol spolu s VPN, KDH a ostatnými stranami“, si osvojilo a podpísalo dvadsaťtri poslancov parlamentu, a to z rôznych politických strán.[1]

Potrebné nadviazať na tradíciu pôvodnej Trnavskej univerzity

Navrhovatelia považovali v dôvodovej správe k návrhu zákonu za potrebné nadviazať na tradíciu pôvodnej Trnavskej univerzity z rokov 1635 – 1777, nakoľko „pre hľadanú identitu slovenského národa je nesmierne dôležitá aj úcta a pozitívny vzťah k histórii svojich kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií“, a preto predkladatelia považovali za naliehavé „využiť tento historický klenot slovenského národa pre súčasné úsilie o obrodu jeho duchovnej slobody, kultúry a humanizmu“.

Dôležitým argumentom pre vznik univerzity bola výhodná geografická poloha Trnavy ako centra novovznikajúceho vyššieho územnosprávneho celku, ale tiež fakt, že v meste mal sídlo arcibiskup rímskokatolíckej cirkvi a metropolita Slovenska.

Nemenej podstatným aspektom bol pozitívny postoj magistrátu mesta k zriadeniu Trnavskej univerzity, keďže mesto Trnava sa zaviazalo univerzite poskytnúť do bezodplatného užívania nevyhnutné priestory pre pedagogický proces i ubytovanie.

trnava (foto Barbora Likavská)

Malý Cambridge: Silné kultúrne zázemie

Výhodným sa javilo aj kultúrne zázemie – v Trnave pôsobilo a dodnes pôsobí divadlo, niekoľko spevokolov či hudobných telies. Okrem toho vtedajšia Okresná knižnica (dnešná Knižnica Juraja Fándlyho), Spolok sv. Vojtecha, Západoslovenské múzeum a jezuitská knižnica mali v tom čase sústredených viac ako 800 000 knižných jednotiek a periodík širokého záberu, čo s ohľadom na profil navrhovanej univerzity mohlo poslúžiť ako študijný materiál i objekt výskumu.

V tejto súvislosti je dôležitá ešte jedna skutočnosť – poslanci Slovenskej národnej rady boli už pri predkladaní návrhu na vznik obnovenej Trnavskej univerzity presvedčení o tom, že najlepší spôsob, ako vyriešiť priestorovú otázku univerzity, „je vrátiť (historické objekty bývalej Trnavskej univerzity) ich pôvodnému účelu“.[2]

trnavská univerzita (foto Barbora Likavská)

Stredne veľká univerzita, spočiatku s dvoma fakultami

Obnovená Trnavská univerzita mala predstavovať otvorený typ stredne veľkej univerzity. V zmysle odporučenia Akreditačnej komisie Slovenskej republiky mala mať – aspoň spočiatku – dve fakulty, pričom ďalšie sa mohli otvárať postupne, a to „v súlade s požiadavkami spoločnosti a s ohľadom na ekonomické možnosti“.

Na plánovanej fakulte humanistiky sa mali prednostne študovať predmety, ktorých rozvoj bol v rokoch komunistickej ideológie potláčaný, alebo úplne absentoval – filozofia, psychológia a klasické jazyky (latinčina, gréčtina, hebrejčina). Okrem toho sa mali otvárať nové, dovtedy netradičné študijné odbory zdravotníckeho zamerania.

Pedagogická fakulta mala začať so zásadne novým druhom učiteľského štúdia: učiteľstvom pre alternatívne školy, a zároveň pripravovať učiteľov so širším, komplexnejším záberom pôsobenia na druhom stupni základných škôl. Na fakulte sa mali postupne otvárať študijné odbory učiteľstvo pre 1. stupeň základnej školy v kombinácii so zdravotnou, estetickou a špeciálnou telesnou výchovou, učiteľstvo humanistických vied so zameraním na právo, politológiu a ekonómiu, učiteľstvo prírodných vied s dôrazom na fyziku, chémiu, biológiu, ekológiu a poľnohospodárstvo, ďalej učiteľstvo umeleckých predmetov ako hudobné umenie, výtvarné umenie a architektúra, literatúra a dramatické umenie, a tiež trojročné bakalárske štúdium majster odbornej výchovy a vychovávateľstvo.

Návrh zákona na zriadenie Trnavskej univerzity podpísali poslanci vo februári 1992, ale predložený bol 6. marca 1992. Výsledok dlhodobej snahy širokej skupiny zanietencov sa dostavil už krátko na to, keď Slovenská národná rada 25. marca 1992 na svojom zasadnutí zákonom č. 191 zriadila Trnavskú univerzitu so sídlom v Trnave, s účinnosťou od 1. júla 1992.          

Návrh zákona na zriadenie Trnavskej univerzity podpísali poslanci vo februári, ale predložený bol 6. marca 1992

Prečítajte si tiež:

V tomto roku oslávime 30. výročie obnovenia Trnavskej univerzity

Odkaz Trnavskej univerzity sa preháňa diaľavami nekonečného vesmíru

medzititulky: redakcia

 


[1] Róbert Brestenský, Ivan Brndiar, Júlis Brocka, Ivan Dianiška, Rastislav Diovčoš, Karol Dubjel, Ľubomír Fogaš, Milan Ftáčnik, Štefan Harna, Bohumil Kačmár, Ivan Ľupták, Ján Ľupták, Peter Markotán, Ján Masarik, Miroslav Miček, László Nagy, Viera Nosková, Marta Olejníková, Jozef Pokorný, Peter Sabo, Vladimír Sládek, Peter Tatár a Ján Varjú.

[2] Prepis návrhu odôvodnenia zriadenia Trnavskej univerzity, predneseného v Slovenskej národnej rade a následnú rozpravu poslancov parlamentu je možné si pozrieť tu:  http://psp.cz/eknih/1990snr/stenprot/023schuz/s023029.htm