Trnavská univerzita – univerzita úspešných
Tak, ako sa Trnava pýši titulom „malý Rím“, takisto sa aj naša univerzita pýši titulom „malý Cambridge“. A keďže v Cambridgi je nespočetné množstvo úspešných študentov, Bc. Andrea Mičudová sa rozhodla predstaviť svojho konškoláka z právnickej fakulty, úspešného absolventa bakalárskeho stupňa štúdia s čerstvým červeným diplomom Patrika Ondrejecha (24), ktorý spolu s teamom na medzinárodnom kole JESSUP v USA obsadili výborné ôsme miesto pred Harvardom aj Yale. Patrik momentálne stážuje v Bruseli na zastúpení Trnavského samosprávneho kraja. Prečo sa rozhodol študovať na TRUNI? Čo za tie tri roky štúdia dosiahol a kam sa chce uberať ďalej?
Patrik je človek, ktorý sa na vysokú školu prihlásil po trojročnej pauze, keďže sa po strednej škole rozhodol podnikať. V oblasti dizajnu (vizuálne štúdio Mendelssohn, ktoré sa špecializovalo na identity pre malé a stredné firmy) sa stretával so značnou byrokraciou, ktorá ho priviedla k myšlienke, že štúdiom práva by mohol pomôcť sebe ale aj podnikateľsky neskúsenejším či mladším kolegom z kreatívneho odvetvia napredovať a zvládať nástrahy, ktoré na podnikateľov číhajú na každom kroku.
Jeho právna orientácia síce postupom času trošku zmenila kurz, no vďaka odporúčaniam starších študijných kolegov a tomu, že je Patrik rodený Trnavčan, má naša univerzita v rukáve srdcové eso na medzinárodné právo verejné, v ktorom nás Patrik nespočetne veľakrát reprezentoval (aj s inými kolegami) na medzinárodnej úrovni a ktoré je zároveň jeho najobľúbenejším študijným predmetom na našej fakulte.
Ak by sme chceli použiť určitý výpočet toho, kde všade Patrik reprezentoval našu univerzitu, môžeme použiť len demonštratívny, pretože Patrik je muž činu a každú príležitosť, ktorá sa mu naskytne, uchopí s neskutočným nasadením. Ako svoje najväčšie úspechy na TRUNI Patrik uviedol:
- 9. miesto na celoeurópskej úrovni v medzinárodnom simulovanom súdnom spore z kozmického práva s kolegami Martinom Balegom a Raymondom Kunštatským
- semifinále v simulovanom súdnom spore Central and Eastern European Moot Court Competition v Budapešti spoločne s kolegami Petrou Strakovou, Tatianou Manďákovou a Martinom Balegom
- semifinále a po „základnej časti“ súťaže dokonca 1. miesto s kolegami Simonou Perečinskou a Ivanom Vu Nhu z Medzinárodného simulovaného súdneho sporu z humanitárneho práva v Ljubljane
- umiestnenie v top 200 rečníkoch sveta v najväčšom simulovanom súdnom spore sveta, JESSUP (kde sa zapája viac ako 800 univerzít na celom svete)
- 2. miesto v Československom finále prezentácie prác Študentskej vedeckej odbornej činnosti s prácou „Výzvy budúcnosti pre kozmické právo“, a rok na to 2. miesto vo fakultnom kole ŠVOČ s prácou „Cezhraničná manipulácia voličského rozhodovania s využitím kybernetických prostriedkov pri referende“
- a v neposlednom rade fakt, že bol vybratý ako reprezentant Slovenskej republiky na úplne prvú historickú simuláciu rokovani Rady EÚ ako minister, kde priamo v Bruseli preberali dekarbonizačnú politiku a politiku týkajúcu sa elektromobility; a tiež bol vybraný ako „prospective member“ do Medzinárodného inštitútu pre kozmické právo.
Patrik taktiež už druhým rokom pôsobí na katedre medzinárodného a európskeho práva ako pomocná vedecká sila, bol ocenený Cenou rektora na začiatku akademického roka za výnimočnú snahu pre rozvoj univerzity.
Patrik je zároveň zakladateľom platformy Naša právnická, podpredsedom pre kluby Študentskej rady Trnavskej Univerzity (ŠRTU) a vedúcim futsalového klubu, ktorý je pod záštitou ŠRTU.
Keď som sa ho opýtala, na aký svoj úspech je najviac hrdý, začal skromne s tým, že pre neho je úspech aj to, že sa každý deň môže zobudiť zdravý a robiť to, čo ho baví, či už na notárskom úrade (kde popri škole pracuje), tráviť čas s rodinou, blízkymi ľuďmi, vymýšľať aktivity pre ľudí za Našu Právnickú, zveľaďovať študentský život cez Študentskú radu Trnavskej univerzity, nadizajnovať ďalšie číslo fakultného časopisu Corpus Delicti, či pomáhať Občiansko-demokratickej mládeži (nestranná organizácia) s vizuálmi. Alebo si proste ísť zahrať futbal s priateľmi. Nakoniec však dodal: „Najviac hrdý som na to, že som založil študentskú platformu (občianske združenie) Naša Právnická. Je to z jediného dôvodu. Je to niečo väčšie než ja. Tento úspech nezačína a nekončí mnou. Viem, že keď odídem, táto organizácia a platforma bude fungovať ďalej, pretože sme konečne dali mladým ľuďom na fakulte platformu, vďaka ktorej si môžu skvalitňovať študentský život na fakulte, či už cez spoločenské podujatia, užitočný obsah na sociálnych sieťach alebo neformálnym vzdelávaním.“
Tí, čo Patrika osobne poznajú, vedia, že je rodený vodca (i keď on s tým veľmi nesúhlasí), ktorý má neskutočný drive a elán motivovať ľudí k tomu, aby na sebe začali pracovať a rozvíjať sa, nakoľko pri troche snahy môže byť každý nositeľom neskutočného úspechu... A i keď on sám nemá veľa voľného času, ak sa mu nejaký naskytne, rád ho strávi s priateľmi, zahrá si futbal, pozrie dobrý film či zájde do divadla. A pretože jeho lifestyle je neskutočne náročný na to, aby naň našiel každodennú silu a motiváciu a keďže sa zároveň stretáva s neskutočným množstvom ľudí z rôznych univerzít položila som mu tri zásadné otázky:
Každý, kto sa snaží dosahovať úspechy sa riadi nejakým mottom.... aké je tvoje?
Tu dám dvojitú odpoveď. Moje obľúbené motto, ktoré už existuje, je, že: „Smeruj ku hviezdam, aj keď neuspeješ, pristaneš aspoň na Mesiaci“. Hovorí o tom, že treba do všetkého, čo robíme, dávať maximum, s maximálnymi ambíciami, a výsledky sa dostavia. Treba veriť. Ja som "snílek".
A moje vlastné, ktorým sa riadim už dlho a páči sa mi, je: Víťazom pretekov nie je ten, kto dosiahne najvyššiu rýchlosť, ani ten, kto má najrýchlejšie auto. Víťazom sa stane ten, kto vie, kedy spomaliť, pretože cesta k úspechu nie je rovná, ale kľukatá, a niektoré zákruty si tú nižšiu rýchlosť jednoducho vyžadujú. Ak teda samozrejme nechcete z tej zákruty vyletieť (úsmev). Je to pre mňa taká metafora na život. Mnohokrát odskúšaná.
Ak by si mohol niečo zmeniť na TRUNI, čo by to bolo?
Každému jednému študentovi by som z očí do očí povedal, že má na to, čo si zaumieni. Počas mojich zahraničných súťaží a ciest som si všimol jednu vec – a to je to, že tí študenti z Harvardu, či z Oxfordu, nie sú o nič horší ako my. Len sa viac snažia. Viac si veria. Viac túžia. Tak by sme si mohli všetci v hlave skúsiť nastaviť našu latku tak, že máme na to, po čom túžime. A všetko by išlo jednoduchšie, a aj motivácia by bola razom väčšia.
Keď by som ale mal byť konkrétnejší, veľmi by som si prial, aby sme sa ako TRUNI snažili byť ešte viac medzinárodnou univerzitou. V porovnaní s niektorými inými univerzitami na Slovensku sa až tak neusilujeme o budovanie mena v zahraničí, či už účasťami na súťažiach športového i nešportového charakteru, a odráža sa to na tom, že nevedia, kto sme. A to teda o veľa prichádzajú, pretože si osobne myslím, že naša kvalita medzinárodná je."
Nejaké veľké plány do budúcna ako študent práva?
Chcem ako doktorand pomáhať pri pútavej výučbe medzinárodného práva a ukázať študentom, že to nie je len „bifľovačka“, ale komplexné právne odvetvie, ktoré si zaslúži výskum. Chcem pomôcť vlastnou trochou, aby sa stala účasť, a úspešná!, každoročnou tradíciou našej právnickej fakulty. Chcem, aby sa pre študentov stala škola nie miestom, kam musia chodiť z donútenia, ale komunitou, ktorej niečo dávajú, a ona im dáva ešte rádovo viac. A samozrejme teda doštudovať, skúsiť nejakú zahraničnú významnú stáž, napríklad v už spomínanej Rade EÚ.
Skrátené, redakčne upravené.
