Skočiť na hlavný obsah
PR | foto: Barbora Likavská
20.04.2022

Bez kozmického práva by nastala anarchia. Štáty by si vo vesmíre robili, čo chcú

Patrik Ondrejech (foto Barbora Likavská)

Zažil letnú školu aj medzinárodný simulovaný spor: všetko k téme kozmického práva. Venuje sa mu ako študent Právnickej fakulty Trnavskej univerzity. Pre Patrika Ondrejecha je vesmír nekonečnou studňou otázok, krásy a temnoty.

Keď vesmírny reaktor spadne na Antarktídu

Ste študent práva. Prečo ste si vybrali Trnavskú univerzitu?

Právnická fakulta Trnavskej univerzity má skvelú reputáciu v rámci vysokých škôl na Slovensku. Ponúka kvalitné vzdelávanie, osobný prístup ku študentom a mnoho možností, ako môžu študenti rásť. Ja sám som rodený Trnavčan, takže voľba je o to jednoduchšia, že je pre mňa cesta do školy záležitosťou piatich minút. Nepochybne mi vo výbere pomohli i odporúčania známych z vyšších ročníkov, ktorí sa pre túto školu rozhodli a nešetrili chválou. Toto rozhodnutie neľutujem ani na sekundu.

Patrik Ondrejech  (foto Barbora Likavská)

Vaším hobby – alebo priam špecializáciou – je medzinárodné kozmické právo. Ako ste sa k tomu dostali?

V zimnom semestri prvého ročníka prišla ponuka zúčastniť sa simulovaného súdneho sporu v medzinárodnom kozmickom práve – Manfred Lachs Space Law Moot Court Competition. Výzvy som sa nezľakol, a keďže ma to odmalička ťahalo k vesmíru a stále rád sledujem dokumentárne filmy o kozme, bola pre mňa zaujímavá príležitosť skombinovať moje štúdium práva s niečím, čo ma fascinuje.

Práve účasť na simulovanom súdnom spore, ktorý patrí medzi najväčšie simulované súdne spory na svete, kde sme si mohli zmerať sily s najlepšími študentmi práva v Európe (Oxford, Leuven, Paríž), mi otvorila dvere ku kozmickému právu. Potom som sa tomu chcel venovať ďalej, a tak som napísal študentskú vedeckú prácu na tému Výzvy budúcnosti pre medzinárodné kozmické právo, s ktorou som po postupe zo školského kola na česko-slovenskej súťaži obsadil druhé miesto.

Kozmickému právu sa stále venujem, v lete som sa zúčastnil letnej školy kozmického práva, kde sme mali pripravovať každý prednášku na nejakú tému pre odborníkov a zanietených kolegov, a na mňa práve vyšla časť o využívaní nukleárnych palív pri kozmických objektoch (smiech). Takže sa človek dosť naučí i z techniky. Dnes som prospective member Medzinárodného inštitútu pre kozmické právo a plánujem v téme publikovať ďalšie články, minimálne pre náš fakultný časopis Corpus Delicti.

Čo ste mali počas spomínaného simulovaného súdneho sporu vyriešiť?

Dostali sme približne desaťstranové zadanie, ktorého obsahom bol fiktívny spor medzi dvoma krajinami. Jedna z krajín umiestnila na obežnú dráhu autonómne riadenú mega-konšteláciu satelitov (podobné StarLinku Elona Muska) a druhá chcela ísť pozorovať so svojim satelitom s nukleárnym pohonom Antarktídu. Tento satelit sa však zrazil s jedným zo satelitov danej megakonštelácie v dôsledku zlyhania jej riadiaceho systému. Reaktor spadol na Antarktídu a zamoril rozsiahle územia rádioaktívnym odpadom.

Našou úlohou bolo pripraviť memoriály, približne 50-stranové dokumenty za „žalobcu“ i „žalovaného“. Tie boli nezávisle hodnotené porotou. Nasledovalo európske ústne kolo, v ktorom sme hovorili raz za jednu stranu a raz za druhú. Bola to neuveriteľná skúsenosť, pretože sme mali možnosť bojovať proti najlepším európskym študentom práva a i v porote sedeli ľudia, ktorí sa priamo podieľajú na tvorbe space law. Bola tam napríklad bývalá šéfka Medzinárodného inštitútu pre kozmické právo. A tá nás pekne vydusila (smiech).

Dopadlo to fantasticky, skvelá skúsenosť, len škoda toho online formátu. Umiestnili sme sa na 10. mieste z takmer 30 top škôl z celej Európy. Týmto sa chcem ešte raz poďakovať kolegom Martinovi Balegovi a Raymondovi Kunštatskému, že do toho so mnou šli, i keď sme boli s niekoľkoročným náskokom jednoznačne najmladší súťažiaci.

Patrik Ondrejech  (foto Barbora Likavská)

Kozmické právo: Regulujeme vysielanie satelitov, skúmanie kozmických objektov aj ťažbu surovín

Pod kozmickým právom si vieme predstaviť všetko – alebo aj nič (úsmev). Čo sa pod týmto pojmom myslí?

Podľa doktrinálnej definície je kozmické právo oblasť medzinárodného práva, ktorá sa venuje regulácii kozmických aktivít štátov. Nachádzame ho v dohovoroch, zmluvách, rezolúciách valného zhromaždenia OSN, ale i vo vedeckých prácach uznávaných odborníkov.

Žijeme na Slovensku, v Európe, na planéte Zem... Všetci sme vo vesmíre, niektorí aj v paralelnom (úsmev). Máme slovenské i európske zákony. Načo sú nám ešte kozmické?

Rád to vysvetľujem na príklade. Tak, ako je regulovaná pomaly každá ľudská činnosť právom, či už ide o uzatváranie zmlúv, fungovanie v rodine, potom je tu vyhláška, vďaka ktorej vieme, ako sa chovať v cestnej premávke, musí tu byť i niečo, čím budeme regulovať spôsob, akým štáty vysielajú satelity do kozmu. Napríklad tých, ktoré nám zabezpečujú všetkým dobre známu GPS navigáciu, alebo satelitnú televíziu. Nejde len o satelity, ale i rakety, spôsob, akým preskúmavame kozmické objekty, akým potenciálne budeme ťažiť suroviny z komét či iných planét a podobne.

Bez kozmického práva by nastala anarchia, kedy by si jednotlivé štáty robili v kozme, čo chceli. A to je nežiadúci stav, keďže znečistenie kozmického priestoru kozmickým odpadom alebo umiestňovanie jadrových hlavíc do kozmu je niečo, čomu sa chceme ako medzinárodné spoločenstvo vyhnúť. I to sa stalo dôvodom, prečo v 60. rokoch minulého storočia začali vznikať prvé dohovory o kozmickej činnosti.

Slovensko nemá ani vlastnú vesmírnu agentúru. Z vesmírneho pohľadu sme skutočne malá krajina. Treba nám kozmické právo?

I keď momentálne nemáme vesmírnu agentúru významu ESA alebo NASA, treba povedať a možno i poopraviť, že dňa 1. januára 2021 bola zriadená vesmírna kancelária na ministerstve školstva. Takže Slovensko má vesmírnu kanceláriu, ktorá sa venuje primárne spolupráci s OSN, Európskou úniou a Európskou vesmírnou agentúrou (ESA), a to na rôznych projektoch. Ak budeme chcieť nadviazať na našu prvú družicu skCUBE, tak je v budúcnosti prirodzené, že musíme robiť nielen technologické, ale i legislatívne pokroky v oblasti využívania kozmického priestoru. Či už budeme chcieť lepšie predikovať počasie, poskytovať navigačné služby, čokoľvek pozorovať z kozmu, má zmysel sa v tejto oblasti posúvať ďalej a nezaspať za okolitými krajinami a vývojom.

S ohľadom na budúci vývoj je nepochybne podstatné, že Slovenská republika je členom Výboru OSN pre mierové využívanie vesmíru, ktorý dodnes slúži ako hlavné medzinárodné diskusné fórum členských štátov OSN v otázkach výskumu, prieskumu a využívania vesmíru pre mierové účely. Takže verím, že pri príprave novej významnej medzinárodnej zmluvy náš názor nebude opomenutý.

Kozmická zmluva je prvá a najdôležitejšia z vesmírnych zmlúv

Na Wikipedii je informácia o Zmluve o zásadách činnosti štátov pri výskume a využívaní kozmického priestoru, vrátane Mesiaca a iných nebeských telies z roku 1967. Pripojilo sa aj Slovensko k tejto zmluve?

Danú zmluvu, v skratke nazývanú ako „kozmická zmluva“, ratifikovalo Československo ako jedno z prvých krajín  a po vzniku samostatnej Českej a Slovenskej republiky sa ratifikácia zmlúv zachovala pre oba novo vzniknuté štáty. Takže áno.

Kozmická zmluva je prvá, najvšeobecnejšia a najdôležitejšia z piatich vesmírnych zmlúv. Zvyšné zmluvy ju dopĺňajú a nadväzujú na ňu. Jediná z nich má v určitých ustanoveniach dnes už takmer nespochybniteľný status medzinárodného obyčajového práva.

Wikipedia píše: „Zmluva zakazuje zmluvným štátom umiestňovať jadrové zbrane a iné zbrane hromadného ničenia na obežnú dráhu Zeme, na Mesiac alebo na iná nebeské telesá. Využitie Mesiaca a ďalších nebeských telies vyhradzuje iba pre mierové účely a výslovne na nich zakazuje stavanie vojenských základní, prevádzkovanie vojenských manévrov alebo testovanie akýchkoľvek zbraní (tzv. neutralizácia a demilitarizácia Mesiaca a nebeských telies).“ Chápať túto zmluvu len vo význame, že zakazuje vojnu v našom blízkom okolí? Týka sa len obežnej dráhy Zeme a Mesiaca? Čo s takým Marsom, ďalšími planétami, ďalšími galaxiami?

V období, v ktorom kozmický dohovor vstúpil do platnosti (1967), sa vtedajšie mocnosti usilovali zabrániť tomu, aby sa prebiehajúce preteky v zbrojení preniesli aj do vesmírneho priestoru. Týmto vesmírnym priestorom sa samozrejme nemyslí iba naše bezprostredné okolie, ale potenciálne i ďalšie nebeská telesá, takže týka sa to napríklad i Marsu a ďalších planét.

Cieľom medzinárodného spoločenstva bolo s týmto ustanovením v prvom rade predísť akejkoľvek vojenskej konfrontácii s použitím zbraní hromadného ničenia vo vesmíre. Ľudstvo, aj vďaka tejto dohode, skutočne zbrane hromadného ničenia udržalo pred hranicami vesmíru, a preto sa dá jeden z jej hlavných cieľov považovať za naplnený. Či tomu tak bude i do ďalších rokov, ukáže jedine čas.

Patrik Ondrejech  (foto Barbora Likavská)

Myslíte si, že môže vzniknúť nejaký vesmírny konflikt?

Ako ľudstvo máme dosť problémov s mierovým fungovaním na Zemi, nie to ešte v kozme (úsmev). Nepredpokladám, že by v blízkej budúcnosti prišlo ku konfliktu v kozme. Bolo by to extrémne náročné, či už technologicky alebo finančne. Treba samozrejme podotknúť, že vesmír, či už z hľadiska uzatvorenia kozmickej zmluvy superveľmocami v čase studenej vojny bol vždy miestom, kde sa napriek technologickému závodu udržoval relatívny mier a konsenzus. Dôkazom bola dlhotrvajúca spolupráca (ktorá onedlho končí) na Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS, na ktorej chode sa podieľali spoločne Kanada, Japonsko, Ruská federácia, Spojené štáty americké a jedenásť členských štátov ESA.

Budú sa krajiny zbavovať odpadu jeho vystrelením do vesmíru? Čo na to právo?

Nemali by sa a pravdepodobne ani nebudú. Z kozmickej zmluvy sa ohľadom znečistenia obežnej dráhy Zeme treba pozrieť na článok 9, ktorý, okrem iného, píše, že „zmluvné štáty vykonávajú štúdium kozmického priestoru vrátane Mesiaca a iných nebeských telies a ich výskum tak, aby predišli ich škodlivému zamorovaniu.“

Je to priamo zakotvené v najdôležitejšom medzinárodnoprávnom dohovore, takže podobné pokusy s kozmickým odpadom by neprešli a určite by boli postihnuté ostatnými štátmi, resp. OSN. Kozmického odpadu je neuveriteľné množstvo a vzniká z bežnej kozmickej aktivity štátov, netreba k tomu ani vystreľovať ďalší odpad na obežnú dráhu. Nie je vylúčené, zjednodušene povedané, že v budúcnosti budú musieť byť rakety vytvárané na štýl „ľadoborcov“, len teda nebudú sa musieť boriť ľadom, ale vesmírnym odpadom, ktorý vytvorí okolo zeme nepriechodný plášť. Je povinnosťou ľudstva, aby sme boli schopní tento problém vyriešiť. Expertné skupiny už dnes pracujú na alternatívach riešenia odstraňovania kozmického odpadu, odporúčam si niečo o problematike načítať, zaujímavým je napríklad potenciálny „vesmírny výťah“.

Kozmický priestor si štáty nemôžu privlastniť alebo okupovať

Upravuje kozmické právo aj prípadné osídľovanie iných planét – hypoteticky aspoň Marsu? Kto bude mať právo osídliť Mars, ak by raz k tomu došlo?

Jednotlivé kozmické zmluvy vznikali ešte v časoch, kedy sa podobné úvahy ako osídlenie Marsu zdali byť len utópiou. Avšak na danú otázku nachádzame odpoveď v článku 2 kozmickej zmluvy, ktorá uvádza jeden z najdôležitejších princípov: „Kozmický priestor vrátane Mesiaca a iných nebeských telies si jednotlivé štáty nemôžu privlastniť vyhlásením suverenity, užívaním, okupáciou alebo akýmkoľvek iným spôsobom.“

Čiže právo osídliť Mars máme ako ľudstvo samozrejme všetci, avšak nemôžeme si ho privlastniť a stále treba na zreteľ brať pravidlo zase z článku 1 daného dohovoru: „Výskum a využívanie kozmického priestoru vrátane Mesiaca a iných nebeských telies sa vykonávajú pre blaho a v záujme všetkých krajín bez ohľadu na stupeň ich hospodárskeho a vedeckého rozvoja a patria celému ľudstvu.“ Uvidíme, ako sa v najbližších rokoch k tomu postavia superveľmoci, pretože plány Elona Muska smerujú práve tam. K osídleniu Marsu.

Patrik Ondrejech  (foto Barbora Likavská)

Je oblasť kozmického práva aj niečím, čím sa chcete živiť do budúcna?

Nepochybne by som rád patril k popularizátorom tejto témy medzi mladými ľuďmi na Slovensku, keďže mnoho z nich ju považuje za abstraktnú a nezaujímavú. Čiže skôr v rovine prednášok a výskumnej činnosti. Je to budúcnosť a odvetvie, s ktorým budeme musieť ako medzinárodní právnici vo veľkom pracovať. Ľudské úsilie už od dávna smerovalo práve k nebesám a verím, že okrem kyberpriestoru je práve vesmír potenciálnym miestom na maximalizáciu ľudského potenciálu.

Zaujímate sa o vesmír aj inak? Máte rád astronómiu?

Rád navštevujem observatóriá, je to neskutočné vesmírne divadlo. Takisto rád sledujem, keď ako ľudstvo posúvame hranice. Napríklad minulý rok som so zatajeným dychom sledoval pristátie roveru Mars Perseverence, ktoré moderoval fantastický Tomáš Přibyl pre YouTube kanál Brnenského observatória a hvezdárne. Ten človek je azda najväčší popularizátor kozmu v Čechách a všetkým ho odporúčam, jeho charizma je neuveriteľná.

Vesmír je nekonečnou studňou otázok, krásy, temnoty a so svojou rôznorodosťou prináša niečo absolútne iné, než vidíme tu na Zemi. Antickí filozofi pomenovali vesmír podľa gréckeho slova pre poriadok - κόσμος (kozmos). Činili tak ako opak toho, čo je na Zemi – neporiadok.

Nestíhaš všetko sledovať? Nevadí!
Prihlás sa do newslettera a už ti nič neujde

Žiadny spam. Kedykoľvek sa môžeš z odberu odhlásiť.