Predseda senátu: Z "nevoľby" vyjadrujem sklamanie
Odpoveď predsedu akademického senátu k otvorenému listu rektora Trnavskej univerzity v Trnave z 28. 6. 2023
Vážený pán rektor,
dovoľte, aby som reagoval na váš otvorený list členom a členkám Akademického senátu Trnavskej univerzity v Trnave („AS TU“) k opakovanej voľbe rektora/rektorky našej alma mater, keďže sa priamo týka AS TU ako jedného z orgánov univerzity, ktorý tvorí volebné zhromaždenie a práve ono má v právomoci uskutočniť voľbu kandidáta/kandidátky na funkciu rektora/rektorky.
V prvom rade chcem vyjadriť sklamanie nad (ne)voľbou a celkovým priebehom dňa voľby a tým, čo tomuto dňu zjavne predchádzalo alebo muselo predchádzať a napokon vyústilo do neschopnosti volebného zhromaždenia stretnúť sa v počte potrebnom na uskutočnenie voľby.
Budem sa vyjadrovať za AS TU a nie za Správnu radu, hoci AS TU zodpovedá za voľbu časti Správnej rady a aj nominanti AS TU prispeli k tomu, že volebné zhromaždenie nebolo uznášaniaschopné.
Ak mám vystihnúť jedným slovom pocit zo včerajšieho dňa, tak by som vyjadril ho vyjadril slovom sklamanie. Sklamanie vo viacerých rovinách, keďže celá situácia má viaceré aspekty – tak etické, ako aj právne.
Pán rektor, k etickej rovine ste sa vyjadrili a hoci by som vám rád oponoval, že veci sa majú inak, objektívne skutočnosti mi nedovoľujú nič iné, len skonštatovať, že sa domnievam, že veci sa majú tak, ako ich uvádzate.
Sklamanie vyjadrujem nad tým, že AS TU sa nedokázal zísť v počte, ktorý by bol potrebný na uskutočnenie voľby. Neriešim pritom to, či by bola voľba úspešná alebo neúspešná, keďže právo hlasovať v tajnej voľbe je slobodným právom a výrazom akademických slobôd. Tých slobôd, za ktoré sme bojovali. Pripomínam, že vo februári minulého roka sme prijímali stanovisko, kde sme ako AS TU „odmietli potláčanie a rušenie akademickej samosprávy a autonómie na úrovni vysokých škôl a fakúlt“. Tých slobôd, ktoré nám v zákone o vysokých školách ostali a ktoré máme právo využívať. Sklamanie vyjadrujem nad tým, ako toto právo využívame, keďže v konaní, ktoré viedlo k neuznášaniaschopnosti, absentuje podstatný prvok – zodpovednosť. Zodpovednosť za Trnavskú univerzitu, zodpovednosť za naše kolegyne a našich kolegov, zodpovednosť za dobré meno Trnavskej univerzity, ktoré budujeme spoločne, a zodpovednosť za našich študentov a študentky, ktorí/-é sa raz budú pýšiť (verím že som použil správny výraz), že sú absolventmi a absolventkami Trnavskej univerzity.
Sklamanie vyjadrujem nad tým, že daná výsada je vnímaná len v kontexte práva a nie v kontexte zodpovedajúcej povinnosti orgánu akademickej samosprávy plniť si svoje zákonné úlohy a funkcie. Touto úlohu je aj účasť na rozhodovacích procesoch tak kolektívneho orgánu ako celku, ako aj jednotlivcov, ktorí tento kolektívny orgán tvoria. Pripomínam, že členmi a členkami AS TU sme dobrovoľne a prijatím kandidatúry do volieb do AS TU sme sa zaviazali, že budeme plniť úlohy, ktoré sú s členstvom v AS TU spojené – hoci aj nad rámec našich bežných pracovných činností a často aj vo voľnom čase.
Dovoľte mi, aby som sa vyjadril podrobnejšie k právnej rovine, keďže zákon o vysokých školách jasne uvádza, že „kandidáta na rektora volí volebné zhromaždenie, ktorého členmi sú všetci členovia akademického senátu verejnej vysokej školy a všetci členovia správnej rady verejnej vysokej školy“. Zo znenia zákona jasne vyplýva nielen právo pre členov AS TU zúčastniť sa na voľbe, ALE aj povinnosť túto voľbu realizovať. Táto povinnosť sa vzťahuje tak na kolektívny orgán, ktorým AS TU je, ale aj na jeho členov a členky. V osobnej rovine každého člena/členky AS TU z toho vyplýva povinnosť plniť si úlohy, ktoré s funkciou v orgáne akademickej samosprávy vyplývajú. Túto povinnosť by sme mali vnímať ako výsadu. Žiaľ, na základe udalostí z tohto týždňa mám obavu, či si túto výsadu uvedomujeme a či o ňu vôbec stojíme.
Sklamanie vyjadrujem aj nad tým, že študentská časť AS TU sa vo veľkej miere nezúčastnila zasadnutia volebného zhromaždenia a svojou neúčasťou „kopírovala“ konanie zamestnaneckej časti AS TU svojich fakúlt. Táto skutočnosť ma zamrzela ešte viac. Vždy som sa úprimne tešil, keď na zasadnutiach AS TU študenti a študentky vedeli jasne a zreteľne formulovať svoje názory, požiadavky a stanoviská. Úprimne som sa tešil preto, lebo som videl, že vzdelávanie na našej alma mater a úcta k zásadám rovnosti formujú nezávislé osobnosti, ktoré vedia formulovať vlastný názor a za tento svoj názor vedia aj bojovať a verejne ho prejavovať. Žiaľ, situácia s neúčasťou študentskej časti najmä bakalárskeho a magisterského štúdia na zasadnutí volebného zhromaždenia vo mne vzbudila pochybnosť o tom, či robíme na univerzite veci správne, či naozaj majú naši študenti a študentky autonómiu vo svojom rozhodovaní... a táto pochybnosť vo mne ostáva.
Dovoľte mi na záver, aby som vyjadril želanie. Želanie, že situácia, ktorú sme zažili, sa už nebude opakovať a že bude podnetom na zamyslenie sa nad našou ochotou zúčastňovať sa na práci našej univerzity, ktorá je nielen vzdelávacou inštitúciou a pracoviskom, ale aj srdcovou záležitosťou. Mám prianie, aby sme sa z uvedenej situácie poučili a že ona bude reštartom pre efektívne fungovanie našej alma mater, ktorá bola založená na princípoch zdôrazňujúcich toleranciu, spravodlivosť, solidaritu, ale aj zodpovednosť.
S úctou
Peter Varga
