Pesticídy neovplyvňujú len cieľové organizmy, ale aj také, ktoré zneškodniť nechceme
Náš doktorand na katedre biológie Ivan Iľko je predsedom občianskeho združenia Zóny bez pesticídov, ktoré umožňuje mestám a verejnoprávnym zariadeniam znižovať chemické zásahy pri údržbe zelene.
Pesticídy pomáhajú zbaviť sa škodcov, ale majú aj mutagénne a karcinogénne účinky
Čo sú to pesticídy a prečo sú pre nás také škodlivé?
Sú to látky, ktoré ovplyvňujú živé organizmy. Sú pre nás škodlivé, no v určitom zmysle aj prospešné. Napríklad v poľnohospodárstve nám pomáhajú zbaviť sa škodcov. Problém je v tom, že ovplyvňujú nielen cieľové organizmy, ktoré chceme zneškodniť, ale aj také, ktoré zneškodniť nechceme. Vrátane človeka. Pesticídy majú karcinogénne, mutagénne a iné negatívne účinky. To znamená, že môžu spôsobiť rakovinu, spontánne potraty, mutácie... Negatívne ovplyvňujú aj hormonálny systém. Taktiež sa dostávajú do vody, vzduchu a pôdy...
Keď sú pesticídy také veľmi škodlivé, prečo sa vôbec používajú?
Pretože z ekonomického hľadiska vďaka nim dokážeme napríklad vyprodukovať viac, za oveľa kratší čas alebo sa pomerne rýchlo dokážeme zbaviť nežiadúcich organizmov, akými sú napríklad mravce, šváby, hlodavce a pod.
Aj na úkor toho, že v tom, čo produkujeme a v našom okolí, zostávajú stopy pesticídov, takzvané rezíduá. No a tie sa potom potravou dostávajú do nášho organizmu a ovplyvňujú ho.
Ďalší problém je, že bezpečnosť pesticídov pre životné prostredie a zdravie ľudí je hodnotená samostatne, v rámci účinnej látky alebo prípravku. Avšak v praxi sa používa niekoľko prípravkov alebo účinných látok naraz, čo môže spôsobiť tzv. koktejlový efekt. To znamená, že rezíduá spolu môžu reagovať, ovplyvňovať sa a môžu pôsobiť toxickejšie. My dnes v podstate nevieme, čo môžu tieto látky spôsobiť, ak ich budeme používať napríklad päťdesiat rokov. V podstate sú pre nás stále nové.
Dokážeme pesticídy nahradiť?
Áno, existuje dokonca viacero metód, ako ich nahradiť. Buriny sa napríklad vieme zbaviť mechanicky. Veľmi jednoducho ju vytrháme, okopeme, alebo môžeme použiť rotačné kefy. Potom existuje termický spôsob zneškodňovania burín. Pomocou horúcej pary, vody, peny, alebo priamo plameňa. Používa sa aj systém biologickej kontroly. To znamená, že sa na škodlivé organizmy nasadia iné (prirodzení predátori), ktoré ich zneškodnia. Napríklad za efektívnu biologickú kontrolu komárov v intraviláne miest môžeme považovať napríklad netopiere. Vytvorením vhodného prostredia pre ich život redukujeme nežiadúce komáre. Podobný efekt majú aj vtáky. Bylinožravce vieme použiť pri pastve a redukcii burín.
Občianske združenie Zóny bez pesticídov pomáha znižovať chemické zásahy pri údržbe miest
Čomu sa venuje občianske združenie Zóny bez pesticídov?
Občianske združenie Zóny bez pesticídov umožňuje mestám a verejnoprávnym zriadeniam zapojiť sa aktívne do procesu znižovania chemických zásahov pri údržbe miest a obcí. Bolo založené v roku 2018 na Katedre biológie Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave doc. Vierou Peterkovou, PhD., prof. Alfrédom Trnkom, PhD. a mnou.
Venujeme sa niekoľkým projektom, z ktorých asi najznámejší je projekt Zóny bez pesticídov, ktorý začal pilotne v Trnave, ktorá založila sedem zón bez používania pesticídov. Aktuálne sú v projekte zapojené aj ďalšie mestá ako Košice, Nové Zámky, z Bratislavy sú to Rusovce a Petržalka. Do projektu sa zapojili aj Bratislavské mestské lesy s rozlohou vyše 3 000 hektárov. Rokujeme aj s ďalšími mestami a obcami, ale ešte to nemáme oficiálne, zmluvou. Tých je dosť, ale často ide o zdĺhavý administratívny proces.
Ďalší dcérsky projekt nášho občianskeho združenia, ktorý sa zameriava na školy, sa nazýva Školy bez pesticídov. Chceme ním problematiku pesticídov zahrnúť do vzdelávania. Projekt začne tento rok a k jeho pilotnému spusteniu dôjde na vybraných základných školách v Trnave. Projekt sa riadi na základe príručiek, ktoré sme vydali, sú v nich rôzne návrhy postupov, aktivít a pracovných listov zameraných na implementáciu problematiky pesticídov do vzdelávania.
Naším tretím projektom, na ktorom spolupracujeme s ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, je Informačný systém o používaní pesticídov (ISOPP). Tento systém predstavuje online systém založený na sprostredkovaní informácii verejnosti týkajúcich sa aplikácie pesticídov v intraviláne a extraviláne miest a obcí. Princíp fungovania systému spočíva v tom, že aktéri (osoby a inštitúcie, ktoré aplikujú pesticídy, ako napríklad poľnohospodári, lesníci, samosprávy, železničiari a pod.), pridávajú do systému údaje zamerané na miesto a čas realizácie postreku, pričom sa v systéme zobrazí plocha, dátum a informácie o „aktéroch“. Vďaka prehľadnému a jednoduchému používateľskému prístupu k systému sa informácie občanom zobrazia v prehľadnej mape bez nutnosti registrácie, poplatkov a tiež v reálnom čase na webovom sídle systému. Cieľom je poskytnúť informácie verejnosti o plánovaných postrekoch pred ich realizáciou, na základe čoho sa môže verejnosť daným miestam vyhnúť a ochrániť svoje zdravie pred negatívnymi účinkami pesticídov a takisto ochrániť domáce a hospodárske zvieratá. Keďže aktuálna ohlasovacia povinnosť o realizovaných postrekoch je nedostatočná, v súčasnosti môže dôjsť k pohybu verejnosti v mieste realizácie postreku.
Polievaný strom má v septembri dostatok asimilačnej plochy
Robí vaše občianske združenie ešte niečo ďalšie?
Ďalšia činnosť, ktorej sa venujeme, spočíva v publikovaní príručiek pre mestá a verejnosť, ktoré sú zamerané na zvyšovanie povedomia o pesticídoch a spôsobe, akým ich môžeme efektívne nahradiť. Publikácie sú zverejnené na stránke nášho OZ www.zonybezpesticidov.sk.
Okrem toho pracujeme aj na výskumných projektoch, ktoré sú v širšom slova zmysle zamerané na nahrádzanie pesticídov.
Aktuálne skúmame rezistenciu komárov na pyretroidy, environmentálne šetrné zneškodňovanie inváznych drevín a nechemické zneškodňovanie ploskáčika pagaštanového (Cameraria ohridella) a ďalšie.
V roku 2020 sme v Rusovciach v spolupráci so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou (SPU) uskutočnil výskum, ktorého cieľom bolo určiť vplyv dodatočného zavlažovania a zneškodňovania listovej opadanky na obmedzenie poškodenia listov ploskáčikom pagaštanovým. Z predbežných výsledkov vyplýva, že dotácie vodou mali významný vplyv na zachovanie listovej plochy po napadnutí ploskáčikom. V niektorých prípadoch malo dokonca pravidelné zavlažovanie v kombinácii s odstránením listovej opadanky na jeseň podobný účinok ako chemická ochrana aplikovaná v iných lokalitách. Na fotografickej koláži porovnávame lokalitu, ktorá bola dotovaná vodou a z ktorej bola odstránená listová opadanka (hore) a kontrolnú lokalitu, s ktorou sme nerobili nič (dole). Na fotokoláži je vidieť, že strom, ktorý bol polievaný a zbavený listovej opadanky, má v septembri dostatok asimilačnej plochy, zatiaľ čo strom z kontrolnej skupiny lístie takmer nemá. Obe lokality sa nachádzajú v Rusovciach len niekoľko metrov od seba. Zavlažovanie stromov s kombinácii s vyhrabávaním listovej opadanky je lacnejšie ako aplikácia postrekov na daný problém.
Toto je jeden z reálnych príkladov, ako môžeme efektívne nahradiť postreky pesticídmi v našich mestách.
Pripravil Ivan Iľko,
predseda občianskeho združenia Zóny bez pesticídov
a interný doktorand na Katedre biológie Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave
Trnavskú univerzitu môžete sledovať aj na sociálnych sieťach. Ďakujeme!