Filozofická fakulta
Pedagogická fakulta
Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce
Teologická fakulta
Právnická fakulta

Na vysokoškolských učiteľov sa kladú každým rokom väčšie a väčšie nároky

Na fotke prof. Adrián Jalč spolu s kolegom z UMB prof. JUDr. Jaroslavom Klátikom, PhD.Pred dvoma týždňami vymenovala slovenská prezidentka nových profesorov, medzi nimi aj odborníka na trestné právo a kriminalistiku Adriána Jalča z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave

Na múdrosti musím stále pracovať

S akými pocitmi ste prijali vymenovanie prezidentkou SR za profesora?

Pocitmi? Je to asi „klišé“ takto odpovedať, ale je to o zodpovednosti vo vzťahu k mojim odpovediam, názorom, stanoviskám. So svojimi kolegami sme občas akoby žartom vraveli, že titul profesor je už spojený akoby s vekom a múdrosťou, to prvé sa prelamuje už aj u nás (tu treba pochváliť aj Trnavskú univerzitu, že sa snaží mladých vysokoškolských učiteľov viesť k vedeckému rastu). A múdrosť? Na tej musí človek stále pracovať, lebo život, aj ten profesijný, je tak rýchlo sa meniaci, že čo platilo dnes, zajtra už môžu nahradiť celkom iné pravidlá. Toto najmä v právnej oblasti platí na 99%.  
Ale určite som urobil veľkú radosť mojim blízkym a, samozrejme, prof. Ivanovi Šimovčekovi, ktorý bol môj mentor od začiatku pôsobenia na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity. 

Splnil sa vám profesúrou aj akýsi pomyselný kariérny či osobný cieľ?

V živote je to asi tak, že ak máme nejaký cieľ, po jeho dosiahnutí zistíme, že nič zvláštne sa vlastne so svetom nestalo, ide si svojím tempom ďalej a my musíme ďalej pracovať, riešiť svoje starosti, problémy, či už pracovného alebo súkromného charakteru. Takže bola to radosť, ktorá už je spojená s ďalšími povinnosťami. Ale tak to má asi byť, pretože pokiaľ máme povinnosti, ciele a túžby žijeme plnohodnotný život, ktorý by nás mal napĺňať.

Prezidentka SR počas vymenúvania nových profesorov povedala: „Vašou úlohou je prispieť k múdrosti spoločnosti. A múdrosť nie je len zhromaždená vedomosť. Je to žité poznanie, ktorého súčasťou je silný hodnotový základ.“ Ako vnímate odovzdávanie múdrosti? Sú to realistické očakávania od vysokoškolských pedagógov?

Na vysokoškolských učiteľov (nielen profesorov) sa kladú každým rokom väčšie a väčšie nároky. Veľakrát ani nejde o výučbový proces, ktorý sa študentov dotýka najviac, ale o množstvo iných povinností. Preto niekedy sa môže stať, že učiteľ pred študentami pôsobí nesústredene, ale tiež žije v reálnom svete a rozmýšľa, ako a kedy ma stihnúť napríklad podať projekt VEGA či APVV. Múdrosť tak akoby išla do úzadia v šedi denných problémov. Našťastie, študenti sa pýtajú, dávajú otázky, a tak človeka nútia túto „šeď“ opustiť. Neviem, či sú moje odpovede vždy múdre, ale veľakrát na katedre si s kolegami vzájomne analyzujeme naše reakcie, a tak snáď naše odpovede nie sú najhlúpejšie. Moja kolegyňa doc. Eva Szabová má vie na katedre často nadchnúť pre nejaký problém, keď už mám pocit, že dnes by ten deň mal už byť v záverečnej fáze. Práve teraz sme riešili problematiku európskeho zatýkacieho rozkazu a opäť sme sa v matérii obaja asi o kúsok posunuli. Odovzdávanie múdrosti je tak asi o vzájomnej symbióze medzi študentom a učiteľom, kedy obaja akoby v tomto procese sa od sebe vzájomne učia a posúvajú sa vpred.

 právo, právo trnava, právo slovensko, najlepšia právnická fakulta, najlepšia univerzita, trestné právo, kriminalistika, skutok sa nestal, trestný zákon

Právnická fakulta mala väčšiu príťažlivosť ako ekonómia

Vyštudovali ste právo, ale aj ekonómiu. Zvažovali ste sa stať ekonómom alebo skôr vám išlo o rozšírenie poznania, prípadne ste to potrebovali pre prax?

Ešte na gymnáziu som sa rozhodoval medzi ekonomickým alebo právnickým vzdelaním. Vtedy som si začal zbierať informácie o oboch vedných odboroch, ale s tým, že sa rozhodnem pre jeden z týchto smerov. Právnická fakulta mala ale väčšiu príťažlivosť, či už svojou históriou alebo odborným smerovaním. Počas štúdia však veľa mojich kolegov študovalo aj Ekonomickú univerzitu, v tomto období mi aj zomrel otecko, ktorý bol ekonóm a nejako pod vplyvom týchto udalostí som sa rozhodol, že to skúsim aj na Ekonomickej univerzite. Nikdy som svoje rozhodnutie neoľutoval, lebo problematika napríklad ekonomickej kriminality je najmä o číslach, účtovníctve, tovaroznalectve a v spojitosti s kriminalistikou to dotvára celkový obraz o uvedenej trestnej činnosti. Takže rozhodnutia o štúdiách vznikali nejak pod vplyvom udalostí, kedy človek nepociťoval potrebnosť praxe, skôr potrebnosť poznania. Čiže zvedavosť je asi to, čo mňa poháňa vpred.

Čím si vás tak získalo trestné právo a kriminalistika, ktoré sú vašou doménou?

Trestné právo má svoju históriu, ktorá odzrkadľuje okrem iného spoločenský vývoj, jej zmeny a stav spoločnosti. Oproti napríklad obchodnému právu je tu prvok štátu, ktorý ma zabezpečovať právny stav omnoho silnejší. A v spojitosti s kriminalistikou je to oblasť, ktorá nie je len o práve, ale aj o psychológii, iných vedných odboroch (napríklad medicíne), ktoré pomáhajú odhaliť a potrestať páchateľa.

Spravodlivosť sa večne ohýba

V médiách sa dlhodobo skloňujú témy súvisiace so slovenskou justíciou, ale aj činnosťou polície. Je pochopiteľné, že občania očakávajú spravodlivosť a právny štát. Stáva sa naša spoločnosť aspoň malými krokmi spravodlivejšou?   

Spravodlivosť je v celej histórii ľudstva pomerne často spomínaná, ale večne je ohýbaná. Neviem teda, či sa niekedy dožijeme stavu úplnej spravodlivosti v spoločnosti. Ak budeme pragmatickí, tak môžeme povedať, že je to stály boj, keďsa snažíme byť čo najmenej nespravodliví v rámci ochrany práv a slobôd občanov. V súčasnosti sme svedkami, keď nespravodlivosť akoby získala navrch, justícia sa sama už nevedela „očistiť“ a bol nutný zásah zvonku, t.j. výkonnou a zákonodarnou mocou. Napokon posledné návrhy ústavných zmien toto dokazujú. Či sa staneme spravodlivejšou spoločnosťou v budúcnosti? Nie je to len o justícii, ale aj o množstve iných faktorov, ale verím, že miera citlivosti na nespravodlivosť bude vo verejnosti omnoho menšia ako tomu bolo v minulosti.

Ak budeme pragmatickí, tak môžeme povedať, že je to stály boj, keď sa snažíme byť čo najmenej nespravodliví v ochrane práv a slobôd občanov.

„Skutok sa nestal“

Mnohí ľudia sú často rozčarovaní, keď sa z médií dozvedia, že „skutok sa nestal“. Je každé prekročenie zákona hneď trestným činom? A čo vlastne znamená, že skutok sa nestal?

V súčasnosti je veľmi populárne novelizovať trestný zákon a „vymýšľať“ rôzne nové skutkové podstaty. Zákonodarca veľakrát, ak nemá odpoveď na riešenie problému (napríklad čierne stavby a s tým súvisiace problémy v stavebnom konaní), vymyslí si novú skutkovú podstatu a má za to, že problém vyriešil.

Tak sa stalo, že ak by sme porovnali Trestný zákon v jeho pôvodnej podobe z roku 2005 a v súčasnosti, došli by sme k záveru, že nám nejako radikálne „pribral“. Orgány činné v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“) však majú určitú „kapacitu“ na riešenie kriminality, takže nestíhajú riešiť všetky trestné činy, ktoré inak sú trestné podľa Trestného zákona. Samozrejme, môžeme zvýšiť „kapacitu“ OČTK, ale tu narážame na problematiku financií. Preto si myslím, že je najvyšší čas „zoštíhliť“ Trestný zákon a ponechať iba skutkové podstaty trestných činov, ktoré sú dôležité a patria pod matériu trestného zákonodarstva (napríklad by som bol za vypustenie viacerých verbálnych trestných činov, prípadne za zavedenie súkromných trestných žalôb za určitých podmienok.

Adrián Jalč na University of Calabria

Je teda každé prekročenie zákona trestným činom?

Samozrejme, že nie je, často ide iba o priestupok, ale veľakrát naše konanie napĺňa skutkovú podstatu trestného činu a ani o tom netušíme (napríklad rybár pri love rýb na viac ako dva prúty). Trestný čin je tak v zmysle Trestného zákona protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v zákone, ak zákon neustanovuje inak. Dobre je zapamätateľná suma 266 eur z hľadiska škody (malá škoda), kedy je táto suma hranicou medzi trestným činom a napríklad priestupkom. Otázka v súčasnosti je, či už táto suma nie je nastavená príliš nízko, pretože sa už desaťročia nezvyšovala.

Ako je to teda so zľudoveným pojmom „skutok sa nestal“?

Je vo verejnosti spojený s „podivnými“ rozhodnutiami OČTK, prípadne s alibizmom zo strany OČTK, pretože bola snaha formálne ukončiť trestné konanie, a tak vybaviť trestnú vec. Tu treba tiež uviesť, že vyšetrovatelia, najmä na miestnej úrovni, sú enormne zaťažovaní spisovým materiálom, kedy sa nám môže iba snívať o akejkoľvek detailnej práci. Takže treba v tom vidieť objektívne aj subjektívne faktory, ktoré vyústili do toľko známeho a pre verejnosť úsmev vytvárajúceho slovného spojenia.

Trestnoprávna úprava, ktorá upravuje daný inštitút je upravená v § 215 ods. 1 písm. a), podľa ktorého prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Znamená to, že ak vznikne pochybnosť, či sa skutok stal, alebo nestal (napríklad vo veci existujú dôkazy, z ktorých niektoré svedčia o spáchaní skutku obvineným, a naopak, iné toto podozrenie vyvracajú), a táto pochybnosť sa nedá odstrániť ani vykonaním ďalších dôkazov, prokurátor za takého stavu nemôže zastaviť trestné stíhanie, ale je povinný na obvineného podať obžalobu. Až po vykonaní dokazovania súdom na hlavnom pojednávaní, ktoré by neviedlo k jednoznačnému záveru, či sa skutok stal, alebo nestal, oslobodí obžalovaného spod obžaloby, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Slovenský páchateľ trestnej činnosti nie je ničím výnimočný

Fordham University School of Law, foto Adrián Jalč s doc. JUDr. Miroslavou Vráblovou, PhD.Na predmete kriminalistika sa venujete aj násilnej kriminalite. Dá sa nejako zovšeobecniť, aké hlavné faktory prispievajú na Slovensku k páchaniu násilnej trestnej činnosti?

Keďže násilná kriminalita nie je v spoločnosti rozložená rovnomerne, treba venovať pozornosť jej rozloženiu, ktoré závisí na rôznych sociálnych a demografických charakteristík páchateľa, kde môžeme zaradiť vek, pohlavie, stupeň vzdelania, bývanie páchateľa, sociálny a ekonomický status. Ťažko je však definovať nejaký faktor, ktorý by bol dominantný. Priblížim jeden prípad, keď bežný človek pracujúci na stavbe, ktorý ani nebol recidivista, z ničoho nič tuším krompáčom usmrtil svojho kolegu. Pri vyšetrovaní sa zisťoval aj dôvod takéhoto skratového konania. Páchateľ spomenul, že ho to v práci už nudilo a že mal akoby pocit zbytočnosti. Nebol v tom teda žiaden subjektívny faktor (nenávisť, pomsta) voči obeti, len krátkodobý skrat. Preto aj pri maximálnej snahe vymenovanie všeobecných faktorov, ktoré prispievajú k páchaniu násilnej kriminalite, vždy treba byť pripravený aj na osobitosti, ktoré prináša sám život a páchateľ.

Sme v dokazovaní kriminality úspešní?

Nemožno povedať, že by sme boli neúspešní. Samozrejme, máme iný prístup k dokazovaniu ako v USA, ale máme svoje zásady dokazovania, ktoré sa osvedčili a v praxi fungujú. Vždy sa dá samozrejme aj niečo vylepšiť. V tomto kontexte je to určitý formalizmus a veľakrát opakovanie úkonov v trestnom konaní, ale to je už tak odborná téma, že nechcem tým príliš zaťažovať čitateľov.

Existuje aj nejaký zovšeobecnený profil páchateľa trestnej činnosti v našich slovenských podmienkach?

Ťažko hovoriť o všeobecnom profile páchateľa, pretože každý druh kriminality má toho svojho všeobecne typologicky určeného páchateľa. Ale slovenský páchateľ sa určite nijak nelíši od toho maďarského, českého, prípadne poľského. Takže slovenský páchateľ nie je ničím výnimočný (úsmev).

Medzi hlavné výzvy všeobecného boja proti terorizmu patrí prijatie univerzálnej definície terorizmu, efektívne predchádzanie a postihovanie tejto trestnej činnosti a rešpektovanie základných ľudských práv.

Terorizmus má korene už v staroveku

Jedným z projektov, ktorým sa venujete, sú aj trestnoprávne aspekty boja proti terorizmu. O čo ide v tomto projekte? Dosiahli ste už aj prvé vedecké výsledky?

Terorizmus je fenoménom 20. a 21. storočia, ale má korene už v staroveku. Projekt sa snaží pozerať na problematiku z pohľadu krajín EÚ v kontexte našej právnej úpravy, ktorá sa pomerne rýchlo mení a harmonizuje s právom EÚ.

Medzi hlavné výzvy všeobecného boja proti terorizmu patrí prijatie univerzálnej definície terorizmu, efektívne predchádzanie a postihovanie tejto trestnej činnosti a rešpektovanie základných ľudských práv a slobôd. Z hľadiska trestno-procesného sa potom už vynárajú konkrétne práva, a to najmä právo na spravodlivý proces, ktorého zabezpečenie je základným prvkom právne-ho štátu. Nemecká koncepcia právneho štátu (Rechtsstaat), ktorá sa sformovala v 19. storočí a predchádzala vnútornej demokratizácii stredoeurópskych krajín, zdôrazňuje viazanosť štátnej moci platným právom, zatiaľ čo anglosaská (rule of law) právnu a procesnoprávnu ochranu občana (tzv. due process of law) pred zneužívaním moci zo strany štátnych a iných verejných orgánov.

Medzi výsledky zaraďujeme vydanie monografie, konanie dvoch medzinárodných konferencií a celý rad výstupov v cudzojazyčnej odbornej literatúre, ktorými sme prispeli k ozrejmeniu trestno-právneho stavu platného v SR.

Právnická fakulta Trnavskej univerzity, právo slovensko, právo trnava, najlepšie právo na slovensku, najlepšia právnická fakulta

Právnická fakulta Trnavskej univerzity: Našli sme si svoj štýl. Pri každom študentovi sa mi vybaví jeho tvár

Pôsobíte na katedre trestného práva a kriminológie. Odporúčate záujemcom študovať na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity? Prečo?

Právnickú fakultu Trnavskej univerzity v Trnave by som veľmi rád prirovnal k Právnickej fakulte Masarykovej univerzity v Česku. Ide tiež o univerzitu, ktorá je akože v tieni Právnickej fakulty Karlovej univerzity, my by sme mohli povedať, že v našom prípade Univerzity Komenského, ale obe si našli akoby svoj štýl. Nie sme „veľká“ fakulta a to neanonymizuje študentov. Každý študent podľa mňa môže mať pocit, že učiteľ sa mu venuje, prípadne rieši jeho problém. Pri každom študentovi sa mi objaví jeho tvár, čo pri veľkých fakultách nie je vždy možné. A tieto plusy sa ukazujú ako dôležité, pretože absolventi Právnická fakulta Trnavskej univerzity sa radia medzi najlepších spomedzi všetkých právnických fakúlt na území SR.

Každý študent vidí, že sa mu učiteľ venuje. Nie sme veľká fakulta a študenti tu nie sú anonymní. 

Aké máte ďalšie osobné či profesijné plány?

Ďalšie plány sú krátkodobé aj dlhodobé, ale že vraj nie vždy je dobré o nich hovoriť. Takže nie so všetkým sa podelím, ale určite pôjdem v lete na hory a skúsim konečne vystúpiť na Rysy, ktoré sú pre mňa nejako vždy nedosiahnuteľné (úsmev).

Rád by som sa pustil do písania komentára k Trestnému poriadku, ktorý píšeme s kolegami z katedry. Objavujú sa nové projekty APVV, čo znamená nové povinnosti. A samozrejme nový školský rok v septembri, ktoré je výzvou každý rok (úsmev).

 

foto: archív prof. A. Jalča, Trnavská univerzita/Barbora Likavská

 

Chcete študovať právo? Pozrite si informácie pre uchádzačov.

 

Trnavskú univerzitu môžete sledovať aj na sociálnych sieťach. Ďakujeme!