Chcem žiť tomu, čo verím

Jednou z piatich ocenených Cenou Martina Palkoviča je aj ThDr. Mgr. Lucia Hidvéghyová, PhD. z teologickej fakulty.

"Z inštitúcií, kde získavala odbornú formáciu, treba spomenúť Bat Kol Institute for Jewish Studies v Jeruzaleme, Rothberg International School na Hebrejskej univerzite taktiež v Jeruzaleme a  Centrum pre židovsko-kresťanské vzťahy na univerzite v Cambridge. Poznatky ale aj praktické skúsenosti získané na týchto inštitúciách sú vzácnym prínosom pre pedagogické pôsobenie pani doktorky Hidvéghyovej na teologickej a pedagogickej fakulte našej univerzity," uviedol vo svojom laudatiu prodekan teologickej fakulty doc. Miroslav Karaba. 

"Prednáša najmä veci spojené s úvodom do Starého zákona, ktoré vie zaujímavým spôsobom prepájať s učením rabínskeho judaizmu. Zároveň už viacero rokov živým a zároveň fundovaným spôsobom odovzdáva študentom svoje vedomosti a skúsenosti zo spolupráce so židovskou komunitou. Jednou zo živých aktivít tejto spolupráce je vzdelávací program Otvárame dvere, ktorý teologická fakulta organizuje spolu so Židovským kultúrnym inštitútom."

Lucia Hidvéghyová: Chcem žiť tomu, čomu verím. Najhlbší zmysel majú pre mňa študenti

Čo považujete za svoj najvýznamnejší kariérny úspech?

Kariérny úspech beriem s rezervou. Na strednej škole počas totality som si uvedomila, že chcem žiť tomu, čomu verím a čo má pre mňa zmysel, bez ohľadu na vonkajší (ne)úspech. Už vtedy bola pre mňa rozhodujúca vernosť vnútornému presvedčeniu, ktorá dáva človeku nezávislosť na vonkajších okolnostiach. Na druhej strane, povzbudenie tiež dobre padne a všetci ho potrebujeme.

V tomto smere si vážim najmä tri momenty: možnosť spolupracovať s tímom výborných odborníkov na niekoľkých zväzkoch Komentárov k Starému zákonu, za ktoré sme dostali Cenu Dominika Tatarku (2018), ďalej príležitosť editovať základné dokumenty židovsko-kresťanského dialógu: Od Seelisbergu po Jeruzalem a Rím (2018) a napísať k nim úvodnú štúdiu, a do tretice, pozvanie dekana teologickej fakulty v Olomouci zapojiť sa do prípravy prvého kompletne online študijného programu v Čechách: teologie online (2020).

Ak môžem namiesto kariérneho úspechu hovoriť o tom, čo má pre mňa v profesionálnej činnosti najhlbší zmysel, sú to moji študenti, keď sa v nich prebudí túžba objavovať nové horizonty a začnú tvorivo rozvíjať svoj vlastný potenciál. Keď vojdem ráno do triedy a oni už pred hodinou diskutujú o prečítanom texte, alebo keď niekto po rokoch príde a povie, že ho počas štúdia tak zaujala hebrejčina, alebo Starý zákon, alebo rabínska literatúra, že potom šiel a začal sa tej oblasti venovať aj mimo školy, alebo keď niekto začne viac premýšľať, keď prehodnocuje svoje dovtedajšie uvažovanie a vnútorne rastie, keď začne prekonávať sám seba a tvorivo pristupuje k novým výzvam, vtedy viem, že moja práca má zmysel.

Svoje povolanie som našla ako dobrovoľníčka vo Svätej Zemi

V čom je pre vás príťažlivé povolanie vysokoškolského pedagóga? 

Je úžasné, keď človek nájde to, k čomu je povolaný, alebo, keď si to povolanie nájde jeho. Odmalička som mávala hroznú trému. Ani vo sne mi nenapadlo, že raz budem učiť. Vyštudovala som dejiny výtvarného umenia a práca v odbore mi veľa dala, ale až keď som ako dobrovoľníčka vo Svätej zemi začala spoznávať Sväté písmo a judaizmus, až potom som našla svoje životné povolanie. Pochopila som, že nájdené poklady si nemám nechať len pre seba a zaujali ma aj vynikajúce príklady mojich pedagógov. Preto som sa vrátila na univerzitu a absolvovala doktorandské aj ďalšie odborné štúdium v zahraničí. Učiť som začala až po štyridsiatke, ale predchádzajúce roky boli dobrou prípravou. Nazbierala som viac toho, čo teraz môžem odovzdať. Aj študentov povzbudzujem k tomu, aby hľadali svoje povolanie. Stojí to za to. 

Povolanie vysokoškolského pedagóga je pre mňa príťažlivé z viacerých dôvodov. Na jednej strane ma napĺňa to, že môžem študentom otvárať cestu k poznaniu, ktoré ich formuje a posúva ďalej na ich životnej ceste, ale zároveň som veľmi rada, keď sa aj ja môžem učiť od nich, lebo aj oni rozširujú môj obzor. Je to príležitosť stretnúť vzácnych ľudí a prežiť s nimi veľa pekného, nehovoriac o tom, že vyučovaním človek prehlbuje svoje vlastné chápanie preberanej látky a tým, že prehodnocuje a hľadá, ako ju podať tvorivo a novým spôsobom, aj sám rastie. 

Poslanie učiteľa je dôležité v tom, že otvára pre študentov otázky, ktoré si dovtedy nekládli.

Poslanie učiteľa je dôležité jednak v tom, že otvára pre študentov otázky, ktoré si dovtedy nekládli a sám má ochotu rásť, ako aj v tom, že dáva vzdelávaniu osobný rozmer. Vedomosti a odborná úroveň sú dôležité, aj rozvíjanie myslenia a vyjadrovania študentov atď., ale popri tom je dosť miesta aj pre vzájomnú komunikáciu a človečinu. Tá príjemná ľudskosť je nenahraditeľná a všetci ju potrebujeme. Keď si spomínam na svojich pedagógov, práve za toto som im veľmi vďačná. My, študenti, sme si ich nesmierne vážili pre ich vzdelanie a osobné kvality. Oni nás ale brali ako rovnocenných partnerov v diskusii, hoci sme boli len začiatočníci. Videli náš potenciál a boli nám oporou. Ich postoje a hodnoty nás inšpirovali a na vyučovanie sme sa tešili. Dodnes z tých rokov čerpám a verím, že sa to prenáša aj ďalej. 

Aký by mal byť učiteľ dnes?

Myslím, že neexistuje všeobecne platný ideál. Každý učiteľ je jedinečný a má čo dať, ak je sám sebou v tom najlepšom slova zmysle. Keď čo najviac rozvinie svoj vlastný potenciál, prispeje do mozaiky rozličných typov pedagógov, ktorá funguje a obohacuje spoločnosť ako celok. Aj medzi študentmi sú rozdielne typy a rezonujú v nich rozdielne momenty vyučovania. Dopĺňame sa navzájom. 

"Pani doktorka Hidvéghyová je náležitou kandidátkou na ocenenie pomenované po profesorovi, rektorovi a dekanovi starobylej Trnavskej univerzity, ktorý sa mimochodom vo svojej vedeckej a pedagogickej práci tiež venoval Starému zákonu a hebrejčine. Lucia, vďaka za tvoj profesionálny a zároveň veľmi ľudský prístup ku študentom. Je veľkým prínosom nielen pre našu fakultu ale aj pre celú univerzitu," uzatvára doc. Miroslav Karaba.

foto: TRUNI/Barbora Likavská