Filozofická fakulta
Pedagogická fakulta
Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce
Teologická fakulta
Právnická fakulta

385. výročie: Osobnosti historickej Trnavskej univerzity známe mimo hraníc Uhorska

V tomto roku Trnavská univerzita v Trnave pripomína 385 rokov od založenia svojej predchodkyne, starobylej Universitas Tyrnaviensis. Profily osobností historickej Trnavskej univerzity (1635-1777), ktorí sa stali známymi aj mimo hraníc Uhorska, pripravila PhDr. Henrieta Žažová, PhD. z Ústavu dejín TU. 

henrieta žažová

Vydával katechizmy, životným dielom sa mu stala encyklopédia

Titulná strana encyklopédie Martina Sentivániho MiscellaneaMartin Sentiváni SJ (1633 Liptovský Ján, SR – 1705 Trnava, SR) – encyklopedista, redaktor, univerzitný profesor. Do Spoločnosti Ježišovej vstúpil v roku 1653 v Leobene, filozofiu študoval vo Viedni, teológiu v Trnave a Viedni, kde bol vysvätení za kňaza v roku 1665. Stal sa superiorom misionárov pre Sedmohradsko a prednášal na univerzitách vo Viedni, v Štajerskom Hradci a Mníchove. Na Trnavskej univerzite pôsobil s kratšími prerušeniami v rokoch 1668 – 1705 vo viacerých funkciách, pričom 22 rokov zastával post prefekta trnavskej univerzitnej tlačiarne. Významná je jeho slovanská edičná činnosť, keď pre Rusínov a uhorských Srbov vydával glagolské katechizmy tlačené písmenami cyriliky. Je tvorcom rozsiahleho literárneho a vedeckého diela. Životným dielom tohto vzdelanca je trojzväzková zbierka rozpráv z rozmanitých prírodovedných a spoločenskovedných odborov Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellanea [Vzácnejšie rozmanitosti vybrané z rôznych vedných odborov] známych pod názvom Miscellanea. Ide o encyklopedické dielo, ktoré je súhrnom súvekých poznatkov a preslávilo Martina Sentivániho, polyhistora šľachtického pôvodu, i mimo Uhorska. Priekopnícke postavenie majú najmä jeho rozpravy o hydrogeológii, optike, lekárskych vedách či agronómii.

Na obrázku titulná strana encyklopédie Martina Sentivániho Miscellanea

Rovnako aj v našom storočí je hojnosť apoštolských mužov, ktorých vyznačuje vzdelanie, múdrosť, horlivosť vo viere a svätosť taká veľká, že sa môžu rovnať mužom prvých storočí. Svedčí o tom vydávanie toľkých vysokoodborných kníh v každom odvetví vedy a poznania, a to v takom množstve, že za ostatných sto rokov – tak sa usudzuje – napísalo sa viac kníh ako za celých desať predchádzajúcich storočí. (...) Svedčí o tom znamenitosť čností u osôb obojakého pohlavia a rozličného stavu, ktorá je taká veľká, že ani v prvotnej Cirkvi sa k úplnému zavŕšeniu dokonalosti nevyžadovalo viac. V čom teda svet ochabol? V čom je dnes horší ako bol? Naopak, v mnohom ohľade, tak sa vidí, stal sa svet dokonalejším. 

Martin Sentiváni v diele Dissertatio cosmographica seu De mundi systemate (Sústava sveta. Kozmologická štúdia)

Riaditeľ univerzitného observatória 

František Weiss SJ (1717 Trnava, SR – 1785 Budín, Maď.) – astronóm. Do Spoločnosti Ježišovej vstúpil v Trenčíne v roku 1733, filozofiu študoval v Košiciach a Trnave, teológiu v Štajerskom Hradci. Od roku 1753 prednášal matematiku na Trnavskej univerzite, kde od otvorenie univerzitného observatória v roku 1756 viedol astronomické pozorovania až do sťahovania univerzity do Budína v roku 1777. Bol vyslovene pozorovacím typom astronóma. Výsledky svojich pozorovaní teoreticky ďalej nespracúval, ale uverejňoval ich v ročenke Observationes astronomicae anni... [Astronomické pozorovania v roku...]. Bolo to prvé prírodovedné periodikum vydávané v Uhorsku. Ďalšie výsledky pozorovaní vyšli vo Viedni a v Berlíne. Pravidelne vykonával aj meteorologické merania, pričom išlo o prvé systematické sledovanie počasia nielen v Uhorsku, ale aj celosvetovo. F. Weiss spolupracoval a viedol korešpondenciu s významnými astronómami celej Európy. Johann (III.) Bernoulli, riaditeľ berlínskeho observatória, dokonca sám navštívil trnavské observatórium a publikoval aj jeho opis. K Weissovým hosťom patril aj známy francúzsky astronóm César-François Cassini de Thury a svetoznámy fyzik dalmátskeho pôvodu Ruđer Josip Bošković. Rovnako ako v Trnave, aj v Budíne bol vymenovaný za riaditeľa univerzitného observatória, na ktorom pôsobil do svojej smrti.

Astronomická veža so štyrmi vežičkami na perokresbe Trnavy z roku 1780

Na obrázku astronomická veža so štyrmi vežičkami na perokresbe Trnavy z roku 1780

V službách biskupskej kapely

Andreas Renner (cca 1729 – 1794) – tenorista a hudobný skladateľ. Bol žiakom učiteľa hudby a neskoršieho kapelníka cisárskej dvorskej kapely Giuseppe Bonna. V roku 1749 študoval na jezuitskom gymnáziu v Trnave poetiku a v nasledujúcom školskom roku rétoriku. V Trnave ostal pôsobiť ako hudobník jezuitského kolégia do konca 50. rokov 18. storočia, keď tu študoval pravdepodobne aj právo. V roku 1764 ho ako speváka mimoriadnych kvalít s pekným prednesom, výbornou technikou a výslovnosťou taliančiny, krásnym, čistým hlasom a veľkým hlasovým rozsahom angažoval do svojich služieb veľkovaradínsky biskup Adam Patachich. Spolu so skladateľom Carlom Dittersom von Dittersdorf a huslistom Václavom Pichlom tvoril jadro vynikajúcej, až 34-člennej biskupskej kapely vo Veľkom Varadíne. Po rozpustení kapely v roku 1769 sa presťahoval do Viedne a od roku 1771 až do smrti pôsobil ako tenorista a komorný hudobník vroclavského biskupa Philippa Gottharda Schaffgotscha, ktorý sídlil na Jánskom Vrchu (Johannisberg). Zároveň vykonával A. Renner aj funkciu rektora školy v Javorníku, mestečku pod Jánskym Vrchom, kde bol aj váženým členom mestskej rady.

Organ v univerzitnom Kostole sv. Jána Krstiteľa, na ktorom pravdepodobne hrával Andreas Renner, ktorý pôsobil v jezuitskom kolégiu ako hudobník v 50. rokoch 18. storočia

Organ v univerzitnom Kostole sv. Jána Krstiteľa, na ktorom pravdepodobne hrával Andreas Renner, ktorý pôsobil v jezuitskom kolégiu ako hudobník v 50. rokoch 18. storočia  

Člen Burgtheatra, korý popri herectve študoval lekársku fakultu a vyliečil kráľovho syna

Matrika študentov medicíny a záujemcov o získanie doktorátu na Lekárskej fakulte Trnavskej univerzity, medzi ktorými je ako prvý zapísaný Jakub Reineggs. Jakub Reineggs (1744 Eisleben, SRN – 1793 Sankt Peterburg, Rusko) – herec, cestovateľ, lekár, prírodovedec. Začal študovať lekárske vedy na univerzite v Lipsku, ale kvôli členstvu v tajných spoločnostiach bol vylúčený. V roku 1768 utiekol do Viedne, kde sa stal členom divadelného súboru Burgtheatra. Popri herectve navštevoval lekársku fakultu a pôsobil aj v mestskej nemocnici. V roku 1772 sa zapísal do matriky uchádzačov o získanie doktorského titulu na Lekárskej fakulte Trnavskej univerzity, čo sa mu podarilo v máji 1773. V univerzitnej tlačiarni bola publikovaná jeho dizertačná práca z chémie a je prvým absolventom lekárskej fakulty. Bolo mu ponúknuté aj miesto profesora, ale presťahoval sa do Banskej Štiavnice, kde navštevoval prednášky z prírodných a technických vied na Baníckej akadémii. Potom odcestoval do Benátok a odtiaľ v roku 1776 vyplával do Istanbulu, kde sa z neho stal vážený a bohatý doktor medicíny. Uskutočnil cestu na východ a v Tbilisi vyliečil syna gruzínskeho kráľa Heraklia II. Jakub Reineggs získal najvyšší šľachtický titul bej a s ním i majetky. Bol radcom gruzínskeho kráľa, jeho osobným lekárom a vychovávateľom jeho detí, reformátorom hospodárstva, baníctva, medicíny, divadelníctva. Uskutočnil cesty po východných krajinách (posmrtne bol vydaný jeho dvojzväzkový opis Kaukazu). Jakub Reineggs pôsobil aj v diplomatických službách gruzínskeho kráľa. Bol jedným zo sprostredkovateľov štátnej zmluvy s ruským impériom v roku 1783, keď sa časť Gruzínska dostala pod protektorát Ruska. V roku 1784 sa usadil v  Sankt Peterburgu. Tu pôsobil ako diplomat, riaditeľ lekárskej vysokej školy, praktický lekár a tajomník lekárskeho kolégia až do svojej smrti.

Na obrázku matrika študentov medicíny a záujemcov o získanie doktorátu na Lekárskej fakulte Trnavskej univerzity, medzi ktorými je ako prvý zapísaný Jakub Reineggs.

Pripravila: PhDr. Henrieta Žažová, PhD.

Ústav dejín Trnavskej univerzity

foto: archív H. Žažovej, Trnavská univerzita/Barbora Likavská

 

Prečítajte si tiež:

13 faktov o historickej Trnavskej univerzite, ktoré ste ešte nevedeli

Universitas Tyrnaviensis: jedinečný architektonický komplex vzdelávacieho charakteru

Trnavská univerzita si pripomína 385. výročie svojho založenia

Trnavská univerzita v Trnave predstavuje logo 385. výročia svojho založenia

Dnes si pripomíname 385. výročie, študenti pripravili mozaiku z 385 fotiek

Odkaz Trnavskej univerzity sa preháňa diaľavami nekonečného vesmíru

 

Trnavskú univerzitu môžete sledovať aj na sociálnych sieťach. Ďakujeme!