Filozofická fakulta
Pedagogická fakulta
Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce
Teologická fakulta
Právnická fakulta

13 faktov o historickej Trnavskej univerzite, ktoré ste ešte nevedeli

V tomto roku si pripomíname 385 rokov od založenia našej predchodkyne, starobylej Universitas Tyrnaviensis. Zaujímavosti z dejín historickej Trnavskej univerzity (1635-1777) pripravila PhDr. Henrieta Žažová, PhD. z Ústavu dejín TU. 

Dozviete sa, že: 

  1. Historická Trnavská univerzita je druhá najstaršia univerzita na Slovensku.
  2. Pôvodný návrh univerzitného erbu počítal s knihou, kde by boli napísané dve grécke písmená π (pí) a θ (théta), čo znamená teória a prax. Tento návrh ale arcibiskup Peter Pázmaň ako zakladateľ univerzity odmietol.
  3. Do života akademickej obce neraz zasiahli aj mimoriadne udalosti vyvolané škodlivým pôsobením prírodných síl. Z roku 1768 sa zachovala výpoveď očitého svedka o zemetrasení a zaplavení Univerzitného námestia.
  4. Univerzitný komplex tvorilo okrem filozofickej a teologickej fakulty aj gymnázium.
  5. Trnavská univerzita bola pôvodne založená ako nástroj protireformácie pre službu náboženstvu a dobru vlasti.
  6. V jezuitskom školstve sa kládol dôraz aj na starostlivosť o telesné a duševné zdravie, hodiny štúdia sa museli striedať s hodinami telesných cvičení, hier a odpočinku. Vyučoval sa napríklad šerm, ale aj hudba – spev, tanec, hra na hudobných nástrojoch, základy hudobnej teórie.
  7. Trnava je aj kolískou barokovej hudby i barokového divadla. Zásluhu na tom majú jezuiti, ktorí viackrát ročne uvádzali divadelné predstavenia.
  8. Univerzitný kostol je miestom posledného odpočinku hrdinov protiosmanského boja.
  9. Prvým z cestovateľov, ktorý upozornil v Trnave na existenciu jezuitskej univerzity, bol Johann Georg Keyßler. Bol spolužiakom Mateja Bela na univerzite v Halle a podnikol niekoľko poznávacích ciest po Európe.
  10. Trnavský senát veľmi skoro po otvorení univerzity začal dávať najavo, že neuznáva súdnu zvrchovanosť univerzity nad študentmi a nárokuje ju pre mestský súd. Konflikty medzi mešťanmi a študentmi boli na dennom poriadku a stávalo sa, že študenti boli uväznení v mestskom väzení, hoci na to magistrát nemal právo.
  11. Prvý vedecký časopis v Uhorsku vydávala Trnavská univerzita.
  12. Vzdelávanie budúcich právnikov sa pridŕžalo idey vytvoriť podriadenú a poslušnú byrokratickú vrstvu, schopnú plniť úlohy v štátnej správe a súdnictve.
  13. V roku 1770 panovníčka Mária Terézia zriadila lekársku fakultu. Vzhľadom na nedostatok lekárov na vidieku pripadla jej absolventom zodpovedná úloha a lekárska fakulta v Trnave tak výrazne prispela ku skvalitneniu zdravotníckej starostlivosti v Uhorsku.

Zakladacia listina historickej Trnavskej univerzity z 12. mája 1635

Zakladacia listina historickej Trnavskej univerzity z 12. mája 1635 

(1) Historická Trnavská univerzita je druhá najstaršia univerzita na Slovensku

Portrét zakladateľa univerzity, ostrihomského arcibiskupa Petra Pázmaňa Po stredovekej Univerzite Istropolitane v Bratislave vznikla v Trnave v roku 1635 druhá, už novoveká univerzita. Spočiatku mala filozofickú a teologickú fakultu, v roku 1667 bola založená právnická fakulta a ako posledná v roku 1769 lekárska fakulta. Zakladateľ univerzity, ostrihomský arcibiskup Peter Pázmaň, zveril vedenie univerzity Spoločnosti Ježišovej, ktorá v Trnave zriadila svoje kolégium v roku 1615. Rektor jezuitského kolégia bol zároveň aj rektorom univerzity. V roku 1770 bola univerzita poštátnená, stala sa finančne nezávislou od jezuitskej rehole a rektor bol následne každoročne volený prokurátormi štyroch národností (uhorskej, nemeckej, chorvátskej a českej). V tomto čase sa začalo uvažovať aj o presťahovaní univerzity z Trnavy, čo odporučila kráľovnej Márii Terézii aj odborná komisia. V roku 1777 sa tak akademická obec sťahovala do staronového centra Uhorského kráľovstva – Budína. Medzi poslucháčmi historickej Trnavskej univerzity počas jej 142-ročnej existencie boli aj mnohí Slováci, čím univerzita nadobudla nesmierny význam aj pri šírení humanitnej vzdelanosti medzi príslušníkmi slovenského národa.

(2) Univerzitný erb so symbolmi nádeje a múdrosti

Po založení Trnavskej univerzity jej prvý rektor Juraj Dobronocký navrhol univerzitný erb – kotvu na knihe umiestnenú v poloblúkovom štíte. V knihe boli napísané dve grécke písmená π (pí) a θ (théta), čo znamená teória a prax. Týmito gréckymi písmenami označil múdrosť vo svojej prvej próze antický kresťanský filozof Boethius. Podľa návrhu mali knihu z vonkajšej strany obkolesovať dve olivové vetvičky znamenajúce pokoj, ako aj brečtanová koruna, ktorá medzi nimi uzatvárala obkolesenie knihy a symbolizovala vynikajúcich a múdrosťou vyzbrojených mužov – úspešných absolventov univerzity. Dve násadky kotvy držali šnúry kardinálskeho klobúka tak, aby nádej, ktorú znázorňovala kotva, neodletela, nech by aj pštrosie perá vyrastajúce z tiahla kotvy znamenali let. V strede kotvy bolo napísané meno sv. Petra, ktorému bola zasvätená všetka múdrosť a vedomosti. Zakladateľ univerzity arcibiskup Peter Pázmaň tento návrh odmietol a presadil vyobrazenie Panny Márie s Jezuliatkom.

Koruhva obnovenej Trnavskej univerzity s ústredným motívom Madony s dieťaťom

Koruhva obnovenej Trnavskej univerzity s ústredným motívom Madony s dieťaťom

(3) Výkyvy počasia, zemetrasenie i záplavy

Suché a teplé zimy typické pre posledné roky neboli výnimkou ani v minulých storočiach. Už počas prvého akademického roka na Trnavskej univerzite 1635/1636 si prvý rektor univerzity Juraj Dobronocký do denníka 31. januára 1636 zaznamenal: „Celý január bol taký teplý, že všade sa na poliach oralo a sialo.“ O niekoľko dní neskôr, 7. februára, vyčíňal v Trnave zase búrlivý vietor, aký poznáme aj dnes: „Severný vietor bol k veľkému údivu tak prudký, že v meste poškodil viaceré strechy.“ Do života akademickej obce neraz zasiahli aj mimoriadne udalosti vyvolané škodlivým pôsobením prírodných síl. Z roku 1768 sa zachovala výpoveď očitého svedka o zemetrasení a zaplavení Univerzitného námestia: „Nemôžem nespomenúť a hodnoverne opísať neobvyklú, až abnormálnu povodeň spôsobenú vyliatím potoka Trnávka. V noci z 26. na 27. februára o 3.00 hodine riaditeľ [univerzitného] observatória [František Weiss] spozoroval slabé zemetrasenie, ktoré trvalo asi 14 sekúnd. Nasledujúcu noc z 27. na 28. februára vystúpila voda až do tej miery, že ráno o 8.00 hodine sa bolo možné cez Univerzitné námestie preplaviť a odtiaľ sa dostať po vode ku Kostolu sv. Mikuláša. Do 11.00 hodiny sa hladina nezvyšovala. Potom sa zrazu vylialo toľko vody, že si obyvatelia na zatopených uliciach či námestiach nedokázali zaobstarať ani najnevyhnutnejšie životné potreby, kým voda cez popoludnie do 8.00 hodiny večer nezačala trochu klesať.

Univerzitné námestie na výreze kolorovanej rytiny Trnavy z polovice 18. storočia s vyobrazeným tokom potoka TrnávkaUniverzitné námestie na výreze kolorovanej rytiny Trnavy z polovice 18. storočia s vyobrazeným tokom potoka Trnávka

(4) Univerzitný komplex tvorilo gymnázium, filozofická a teologická fakulta

Rozumní sa budú skvieť ako lesk oblohy a tí, čo mnohých priviedli k spravodlivosti, budú ako hviezdy na večné veky.“ (Daniel 12:3; o profesoroch univerzity v chválospeve z roku 1720)

Jezuitské školstvo bolo trojstupňové. Nižšie štúdiá obvykle začínali tzv. prípravnou triedou a trvali 4 – 5 rokov, na ktoré nadväzovali kolégiá. Po skončení kolégií mohli študenti pokračovať na univerzite. Ako súčasť kolégia sa zvyčajne zriaďovali šesťročné latinské školy – gymnáziá. Cieľom vzdelania na gymnáziu bolo dokonalé osvojenie latinského jazyka. Univerzitný komplex tvorilo gymnázium, filozofická a teologická fakulta, pričom bola možnosť pričlenenia právnickej a lekárskej fakulty. Výučba na univerzite prebiehala v duchu jezuitského školského poriadku z roku 1599, ktorý bol na svoju dobu pokrokový a do sveta vzdelávania vniesol nový štýl, atmosféru, disciplínu, organizáciu a metódy. V učení sa riadilo zásadou nie mnoho, ale dokonale. Na dosahovanie disciplíny sa nepoužívali telesné tresty, naopak, k usilovnosti sa povzbudzovalo pochvalou či presviedčaním. Štúdium na jezuitských kolégiách absolvovali predovšetkým chovanci rehole, ale rovnako obľúbené bolo aj u detí zo šľachtických kruhov a meštianstva. Pre všetkých bolo vyučovanie bezplatné. Gymnázium končili študenti obvykle vo veku 15 – 17 rokov, filozofickú fakultu navštevovali 17. až 20.-roční a teológiu absolvovali študenti ako 24-roční.

Titulná strana jezuitského školského poriadku Ratio studiorumTitulná strana jezuitského školského poriadku Ratio studiorum

(5) Tradičné jezuitské vzdelávanie verzus vedecký pokrok

Trnavská univerzita bola pôvodne založená ako nástroj protireformácie pre službu náboženstvu a dobru vlasti. Štúdium na filozofickej fakulte trvalo tri roky, vyučovala sa logika, fyzika, matematika, etika a metafyzika. Po ukončení štúdia filozofie mohli absolventi pokračovať navštevovaním štvorročného kurzu teológie, ktorý zahŕňal scholastickú teológiu, mravouku, Aristotelovu filozofiu, kontroverziu, dišputáciu, cirkevné právo, učenie sv. Písma a hebrejčinu. Spôsobom vyučovania – kladením argumentov za a proti – sa až do polovice 18. storočia Trnavská univerzita približovala k stredovekým univerzitám. Hlavnou úlohou univerzitného štúdia nebolo objavovať nové poznatky, ale odovzdávať už poznané. Učitelia sa sústredili na predstavenie a objasnenie názorov autorít akými boli Aristoteles, Tomáš Akvinský a i. Pokrok v prírodných vedách však znamenal nárast nových poznatkov, ktorý viedol k špecializácii a vzniku nových vedeckých disciplín. Zmenila sa úloha vyšších vzdelávacích inštitúcií, odovzdávanie tradičných poznatkov nahradilo intelektuálne novátorstvo, u kandidátov na titul sa očakával príspevok k poznaniu a akademici boli vystavení tlaku nájsť zmysel svojej intelektuálnej činnosti v objavovaní nového. Zásadné zmeny od polovice 18. storočia nastali aj na Trnavskej univerzite, ktorú panovníčka Mária Terézia postupne reorganizovala a modernizovala. Namiesto dovtedajšieho spôsobu, keď sa vedecký stupeň udeľoval pri slávnostnej verejnej dišpute, sa museli absolvovať prísne skúšky pred komisiou, ktorej predsedali dekani fakúlt. V záujme zlepšenia prednášok, ktoré boli dovtedy stále založené na diktovaní, na profesorov sa naliehalo, aby svoje prednášky vydávali knižne a začali sa špecializovať.

Alegória historickej Trnavskej univerzity na medirytina Franza Leopolda Schmittnera publikovaná v Trnavskom kalendári na rok 1742

Alegória historickej Trnavskej univerzity na medirytina Franza Leopolda Schmittnera publikovaná v Trnavskom kalendári na rok 1742

(6) Pestovanie hudby – univerzálneho prostriedku komunikácie a integrácie

V jezuitskom školstve sa kládol dôraz aj na starostlivosť o telesné a duševné zdravie, hodiny štúdia sa museli striedať s hodinami telesných cvičení, hier a odpočinku. Vyučoval sa napríklad šerm, ale aj hudba – spev, tanec, hra na hudobných nástrojoch, základy hudobnej teórie. Už od roku 1630 existovala v Trnave fundácia, podľa ktorej sa malo v hudbe vzdelávať sedem nadaných študentov zo sociálne slabších vrstiev. Z fundácie dostávali študenti odev a stravu a podľa talentu sa popri štúdiu vzdelávali aj v hudbe. Títo potom pravidelne účinkovali pri bohoslužbách a v školských hrách. Napríklad v roku 1749 v scénickej dráme na spôsob talianskej opery Jozefa Bartakoviča s názvom Mojžiš vystupovalo okrem 37 hercov aj 10 sólových spevákov, 14 zboristov, vyše 70 tanečníkov, orchester a komparz. Spolu vyše 150 účinkujúcich. Predpokladá sa, že autorom hudby bol jeden z najlepších tenoristov tých čias Andrej Renner, ktorý aj komponoval. V Trnave v tom období študoval na gymnáziu rétoriku a poetiku, neskôr pravdepodobne aj právo a pôsobil v jezuitskom kolégiu ako hudobník až do roku 1757. Úroveň hudobnej výchovy u jezuitov bola veľmi vysoká, čo dokumentuje kvalita aj kvantita hudobného repertoáru.

(7) Trnava aj kolískou barokovej hudby i barokového divadla

Je šťastný na svete ten, koho milujú múzy“ (Homér)

Trnava aj kolískou barokovej hudby i barokového divadla. Zásluhu na tom majú jezuiti, ktorí viackrát ročne uvádzali divadelné predstavenia. Tie boli verejnou prezentáciou poznatkov študentov nadobudnutých počas štúdia z rétoriky či poetiky. Oživovali sa náboženské legendy, zo svetových dejín sa vyberali príbehy demonštrujúce prenikanie cirkvi do riadenia štátov, glorifikovali sa činy kresťanských panovníkov. V duchu rekatolizačných úsilí sa predstavovala aj domáca história. Historické hry rovnako ako životopisy svätcov sa miešali s prvkami antickej mytológie. Školské predstavenia sa pripravovali aj ako prejav úcty mecénom školy, cirkevným hodnostárom a pod. Napríklad v roku 1631 naštudovali študenti pri príležitosti narodením mecéna Trnavskej univerzity uhorského palatína Mikuláša Esterháziho hru s názvom Zlatý Mikuláš a o šesť rokov neskôr mu venovali drámu o sv. Mikulášovi biskupovi. Palatínov syn Pavol Esterházi hral počas štúdia na gymnáziu v školskom roku 1647/1648 v dráme o svätej Judite hlavnú rolu. Zachoval sa jeho portrét, na ktorom je zobrazený v tejto ženskej úlohe. Očarený múzou divadla a hereckého umenia neskôr sám podporoval trnavských jezuitov, najmä vybavenie divadelnej sály. V rokoch 1691 – 1692 dal Pavol Esterházi prestavať a zväčšiť pôvodne veľkú aulu na divadelné javisko pravdepodobne v budove mariánskeho seminára a v roku 1696 nakúpil v Benátkach pre študentov divadelné kostýmy. (na obr. divadelná sála v mariánskom seminári na fotografii z prvej polovice 20. storočia)

(8) Univerzitný kostol miestom posledného odpočinku hrdinov protiosmanského boja

Pod finálnu podobu univerzitného Kostola sv. Jána Krstiteľa vysväteného v roku 1637 sa výraznou mierou podpísal palatín Mikuláš Esterházi. Na stavbu kostola vynaložil 70 000 zlatých a právom je jeho meno uvedené na hlavnom priečelí kostola: DIVO IOANNI BAPTISTAE P[osuit] D[e] S[uo] / COMES NICOLAUS EZTERHAZI R[egni] H[ungariae] PAL[atinus], v preklade: Svätému Jánovi Krstiteľovi dal postaviť za svoje (peniaze) gróf Mikuláš Esterházi, palatín Uhorského kráľovstva. Ovplyvnil konečnú podobu vonkajších fasád kostola, ako aj maliarsku, sochársku a štukovú dekoráciu. Táto jednoloďová stavba s pretiahnutou svätyňou a postrannými kaplnkami má bohato zdobený exteriér aj interiér a patrí k ranobarokovým skvostom v rámci celej strednej Európy. K najpamätnejším a najokázalejším smútočným slávnostiam v Trnave sa zaraďuje pohreb členov aristokratického rodu Esterháziovcov, ktorí položili život za vlasť v bitke pri Vozokanoch 26. augusta 1652. Syn Mikuláša Esterháziho, Ladislav, umrel ako 26-ročný, synovia palatínovho brata Daniela, Gašpar vo veku 24-rokov a Tomáš ako 27-ročný. Štvrtým členom rodu, ktorý vtedy padol v boji proti Osmanom, bol 35-ročný František, syn palatínovho brata Pavla. Všetci boli pochovaní v rodinnej hrobke v Kostole sv. Jána Krstiteľa 26. novembra 1652. (na obr. maľba znázorňujúca pohrebný sprievod členov Esterháziovského rodu, ktorí zahynuli v bitke pri Vozokanoch, pred univerzitným kostolom v Trnave) 

(9) Univerzita očami cestovateľov

Po vyhnaní Osmanov sa v mierových časoch najmä od druhej polovice 18. storočia viditeľne zintenzívnil cestovný ruch v Uhorsku. Prvým z cestovateľov, ktorý upozornil v Trnave na existenciu jezuitskej univerzity, bol Johann Georg Keyßler. Bol spolužiakom Mateja Bela na univerzite v Halle a podnikol niekoľko poznávacích ciest po Európe. V roku 1730 sa zastavil v Trnave, ktorej venoval len krátku poznámku: „mesto známe univerzitou a jezuitským kolégiom“. Cestopis Françoisa Xaviera de Feller patrí k najobjektívnejším dielam o pomeroch v Uhorsku. Jeho autorom je jezuitský mních pôvodom z Belgicka, literát a novinár, ktorý prežil v Uhorsku štyri  roky. Od 15. mája 1765 do 28. októbra 1766 pôsobil v jezuitskom kolégiu v Trnave, o ktorom napísal: „Trnavské kolégium je veľmi veľké; je v ňom 150 jezuitov. V tomto meste sa narodil slávny a ctihodný [Ján] Sambucus, ktorý cestoval takisto ako ja... Veže, vysoké hradby a hlboké priekopy, hoci dnes sú už nepotrebné, dodávajú Trnave zaujímavý a impozantný vzhľad.“ Opísal niekoľko kuriozít zo zbierok univerzity, ako i astronomické pozorovania, ktorých sa osobne v univerzitnom observatóriu zúčastnil. Christoph Ludwig Seipp cez Trnavu prechádzal na jar 1792 a píše o nej ako o bývalom univerzitnom meste, pričom budovy bývalých seminárov, univerzity a jezuitského kolégia hodnotil ako obdivuhodné. Podľa neho boli ozdobou nielen mesta, ale celej krajiny.

Titulná strana diela Johanna Georga Keyßlera Nové cesty po Nemecku, Čechách, Uhorsku, Švajčiarsku, Taliansku a Lotrinsku..., ktoré bolo vydané v Hannoveri v roku 1751

Titulná strana diela Johanna Georga Keyßlera Nové cesty po Nemecku, Čechách, Uhorsku, Švajčiarsku, Taliansku a Lotrinsku..., ktoré bolo vydané v Hannoveri v roku 1751

(10) Zápas o súdnu právomoc s magistrátom Trnavy

V listine kráľa Ferdinanda II. z roku 1635, ktorou potvrdzuje založenie Trnavskej univerzity, nie je presne vymedzená súdna právomoc univerzitných hodnostárov nad študentmi. Cisár iba všeobecne udelil univerzite také isté práva, aké mali iné univerzity v habsburskej monarchii. To malo za následok spor o akademické právo medzi mestom a univerzitou, ktorý trval niekoľko desaťročí. Trnavský senát veľmi skoro po otvorení univerzity začal dávať najavo, že neuznáva súdnu zvrchovanosť univerzity nad študentmi a nárokuje ju pre mestský súd. Konflikty medzi mešťanmi a študentmi boli na dennom poriadku a stávalo sa, že študenti boli uväznení v mestskom väzení, hoci na to magistrát nemal právo. Najčastejšími previneniami poslucháčov bolo rušenie nočného pokoja, nedodržiavanie verejného poriadku, bitky, poranenia mešťanov, krádeže v záhradách a vinohradoch, škody na majetku. Previnilcov odsudzovali obvykle na telesné tresty alebo vylúčenie zo štúdia. No napokon v roku 1660 bol zriadený aj univerzitný žalár. Spory s mestom však pokračovali a v roku 1692 vyniesli členovia Tajnej rady za prítomnosti panovníka Leopolda I., uhorského palatína Pavla Esterháziho a prefekta Uhorskej komory verdikt, v ktorom uznali vinným mesto za neuposlúchnutie kráľovského mandátu a súdnu právomoc definitívne pridelili rektorovi.

Listina Ferdinanda II. z 18. októbra 1635, ktorou potvrdzuje založenie Trnavskej univerzity

Listina Ferdinanda II. z 18. októbra 1635, ktorou potvrdzuje založenie Trnavskej univerzity

(11) Prvý vedecký časopis v Uhorsku vydávala Trnavská univerzita

Vedieť všetko alebo aspoň vedieť o všetkom bolo ideálom novovekých učencov. Do tohto obdobia systematizácie spadajú úspechy novej vedy, ktorá sa venovala skúmaniu prírodných javov. Špecializáciou sa vyvinuli nové vedné odbory i inštitúcie ako astronomické observatóriá, botanické záhrady, anatomické ústavy či chemické laboratóriá, ktoré nechýbali ani na Trnavskej univerzite. Dnes už nejestvujúca hvezdáreň bola postavená v rokoch 1753 – 1756 z iniciatívy Františka Borgiu Kériho, profesora matematiky a filozofie, ktorý sa zaoberal aj astronómiou a konštruoval prístroje potrebné na astronomické pozorovania. Veža bola vysoká 42,25 m a nad ostatnými univerzitnými budovami vyčnievala o 5,8 m. Na prízemí sa nachádzal chemický kabinet, na prvom poschodí fyzikálny kabinet, na druhom poschodí astronomický kabinet, na treťom poschodí miestnosti astronómov. Na štvrtom poschodí boli umiestnené prístroje na pozorovanie cez otvorené okná a na streche v jednotlivých rohoch terasy boli vybudované okrúhle vežičky. V jednej vežičke končilo točité schodisko na otvorenú plochu, v druhej bola tmavá komora, v tretej paralaktická montáž a v poslednej astronomické prístroje. V tomto období bolo konštruovanie veží s otáčacími kupolami v začiatkoch, nemala ich ani trnavská hvezdáreň. Okrem astronomických pozorovaní sa tu pravidelne vykonávali aj meteorologické. Išlo o prvé systematické sledovanie počasia nielen v Uhorsku, ale aj celosvetovo. Riaditeľom observatória do roku 1777 bol rodák z Trnavy, František Weiss. Výsledky astronomických pozorovaní uskutočnených v Trnave uverejňoval v ročenke Observationes astronomicae anni... [Astronomické pozorovania v roku...] – prvom odbornom časopise vydávanom v Uhorsku. (na obr. prvé číslo najstaršieho vedeckého časopisu vydávaného v Uhorsku – Observationes astronomicae anni 1756 – 1757)

Astronomická veža so štyrmi vežičkami na perokresbe Trnavy z roku 1780

(12) V službách štátu a kráľa

Foto 12: Corpus Juris Hungarici – oficiálny súpis uhorského práva, zbierka všetkých platných uhorských predpisovNarastajúca potreba vzdelaných a práva znalých úradníkov si vynútila zriadenie právnickej fakulty pri Trnavskej univerzite už v roku 1667. Jej zakladateľmi sú ostrihomskí arcibiskupi Imrich Lóši a Juraj Lipai. Fakulta vznikla pod osobitným dohľadom Ostrihomskej kapituly, ktorej členovia (svetskí kňazi) zabezpečovali výučbu rímskeho a domáceho uhorského práva. Jezuiti v kolégiu zaisťovali len prednášky z kánonického práva. Právnická fakulta tak nepodliehala, na rozdiel od filozofickej a teologickej, bezprostrednej správe jezuitskej rehole. Od roku 1769 sa prednášali aj politické a hospodárske vedy. Vzdelávanie budúcich právnikov sa pridŕžalo idey vytvoriť podriadenú a poslušnú byrokratickú vrstvu, schopnú plniť úlohy v štátnej správe a súdnictve. Vedecká tvorba profesorov sa nesústredila len na potreby poslucháčov fakulty, ale aj na výskum uhorského práva. Od roku 1743 mala univerzitná tlačiareň dokonca privilégium na tlač zbierky uhorského aplikovaného práva Corpus Iuris Hungarici. Príprava a následné prvé publikovanie zbierky v roku 1696 je spojené s menom polyhistora Martina Svätojánskeho, autora encyklopedického diela známeho v celej Európe ako Miscellanea. Viac ako dve desaťročia pôsobil ako riaditeľ univerzitnej tlačiarne, ktorá fungovala od roku 1646. Vo veľkom počte sa tu tlačili známe Trnavské kalendáre, slovníky, filozofické a teologické spisy či učebnice. V slovenskom jazyku bolo z celkového počtu 4915 knižných jednotiek vydaných 226 titulov. (na obr. Corpus Juris Hungarici – oficiálny súpis uhorského práva, zbierka všetkých platných uhorských predpisov)

Námestie sv. Mikuláša so starým arcibiskupským palácom a v popredí s budovou knižnice, kde prebiehalo aj vzdelávanie poslucháčov práva

(13) Historické prvenstvo v odbornom vzdelávaní nižšieho zdravotníckeho personálu

Foto 13: Rukopis prednášky z farmácie profesora Jozefa Jakuba Winterla, ktorý viedol kurzy botaniky a chémie

Ako posledná na historickej Trnavskej univerzite otvorila svoje brány v roku 1770 lekárska fakulta, ktorú zriadila kráľovná Mária Terézia. Poslucháči navštevovali kurzy výučby teoretických predmetov: anatómie, botaniky a chémie, ďalej patológie, fyziológie a farmakológie, a kurzy výučby klinických predmetov: interného lekárstva, chirurgie, pôrodníctva a očného lekárstva. V novopostavenej účelovej budove fakulty na Univerzitnom námestí sa nachádzali chemické laboratóriá i pitevňa a študenti si vedomosti z botaniky overovali v botanickej záhrade univerzity. Súčasťou zdravotníckej starostlivosti v Trnave bola Univerzitná lekáreň Panny Márie, vedená jezuitmi už od založenia univerzity v roku 1635. Lieky vydávala zdarma a slúžila aj potrebám mesta, hlavne v časoch epidémií. Napriek krátkemu sedemročnému pôsobeniu fakulty v Trnave promovalo 39 lekárov, z tohto počtu až 14 pochádzalo z územia Slovenska. Medzi ďalšími absolventmi bolo 131 magistrov chirurgie, 2 magistri pôrodníctva, 2 oční lekári, 21 pôrodných asistentiek a 32 magistrov farmácie. Na fakulte prebiehala odborná bezplatná príprava lekárnikov, chirurgov ránhojičov a pôrodných babíc, platilo sa iba za skúšky. Jednoročné kurzy z farmácie mohli absolvovať len poslucháči ovládajúci latinský jazyk a pôrodné babice navštevujúce šesťtýždňové kurzy maďarský, nemecký alebo slovenský jazyk. Okrem teoretickej prípravy sa realizovalo aj praktické vyučovanie na fantómoch alebo v mestskom špitáli či lazarete. Chirurgovia po dvoch skúškach dostali diplom magister chirurgie. Vzhľadom na nedostatok lekárov na vidieku pripadla týmto absolventom zodpovedná úloha a lekárska fakulta v Trnave tak výrazne prispela ku skvalitneniu zdravotníckej starostlivosti v Uhorsku. (na obr. rukopis prednášky z farmácie profesora Jozefa Jakuba Winterla, ktorý viedol kurzy botaniky a chémie)

Kolorované kresba Trnavy a predmestia so záhradami na miestach, kde sa v 17. – 18. storočí nachádzala jezuitská záhrada, tzv. Stella, a vyučovala sa v nej botanika

Kolorované kresba Trnavy a predmestia so záhradami na miestach, kde sa v 17. – 18. storočí nachádzala jezuitská záhrada, tzv. Stella, a vyučovala sa v nej botanika

 

Pripravila: PhDr. Henrieta Žažová, PhD.

Ústav dejín Trnavskej univerzity v Trnave

 

Prečítajte si tiež:

Universitas Tyrnaviensis: jedinečný architektonický komplex vzdelávacieho charakteru

Trnavská univerzita si pripomína 385. výročie svojho založenia

Trnavská univerzita v Trnave predstavuje logo 385. výročia svojho založenia

Dnes si pripomíname 385. výročie, študenti pripravili mozaiku z 385 fotiek

Odkaz Trnavskej univerzity sa preháňa diaľavami nekonečného vesmíru

 

Trnavskú univerzitu môžete sledovať aj na sociálnych sieťach. Ďakujeme!