Základom nášho fungovania je symbióza vzdelávania, výskumu a umenia

Nový akademický rok 2021/2022 slávnostne začal na Trnavskej univerzite v pondelok 20. septembra 2021. Akademická obec sa stretla na slávnostnom zhromaždení v aule Marianum, počas ktorého rektor ocenil študentov a predstavil nositeľov Ceny Antona Hajduka, Ceny Martina Palkoviča a nových docentov TRUNI.

Základom existencie a fungovania našej alma mater je neoddeliteľná symbióza vzdelávania, vedeckého výskumu a umenia

Naposledy som sa Vám pri príležitosti otvorenia nového akademického roka prihováral v septembri 2019. O rok neskôr to už možné nebolo a zostala mi len takpovediac elektronická cesta. O to viac sa teším dnešnej možnosti, aj keď sme, priznám sa, s kolegyňami a kolegami tŕpli až do poslednej chvíle v obavách práve o tú možnosť. Napokon sme, zdá sa, prekonali nástrahy ťaživej situácie a stretnutie sa koná. Aj keď ceremónia spojená  s otváraním novej akademickej sezóny patrí medzi ceremónie tradičné, tá naša tohtoročná vybočuje svojim obsahom z rámcov doteraz zaužívaných scenárov. Presne tie isté okolnosti, ktoré nám vlani zabránili stretnúť sa pri takej príležitosti, ako je dnešná, zabránili aj uskutočneniu ďalších slávností, predovšetkým tých, ktoré spájame s oceňovaním našich výnimočných kolegov, učiteľov a vedcov. Preto, aj keď sa k nim ocenenia už dostali, pripomenieme si ich aj dnes tu, na tomto slávnostnom mieste. Predstavíme si ich lebo spolu s vynikajúcimi študentmi je ich prítomnosť výbornou príležitosťou pripomenúť si, najmä teraz, po vyše ročnej absencii osobných stretnutí, zmysel existencie našej vysokej školy. Študenti – učitelia – vedecko-pedagogickí, vedeckovýskumní a umelecky tvoriaci pracovníci. Taká je skladba akademickej obce Trnavskej univerzity v Trnave. Pripomína nám, že základom existencie a fungovania našej alma mater je neoddeliteľná symbióza vzdelávania, vedeckého výskumu a aj umeleckej tvorby vo vybraných študijných programoch. Cez túto symbiózu sa nám odkrývajú či ukazujú sa naše výsady, totiž naše akademické slobody. Obsah vzdelávacej ponuky na vysokej škole nie je určovaný zvonka, napríklad štátnym vzdelávacím programom, ako to poznáme zo základných a stredných škôl, ale je vystavaný práve našimi tvorivými pracovníkmi, opiera sa o najnovšie výsledky vedy a výskumu, ku ktorým každý z nás, v odbore, v ktorom pôsobí, prispieva svojou vlastnou vedecko-výskumnou prácou. Vzhľadom na to môžeme povedať, že nie je úplne jedno, a to adresujem najmä našim študentom, ktorú vysokú školu ste si pre svoje štúdium vybrali. Kvalita, o ktorej sa stále dookola hovorí, totiž vyrastá práve zo schopnosti akademických pracovníkov vysokej školy byť aj dobrými vedcami, aj dobrými učiteľmi a mať schopnosť prizvať a zainteresovať do vedeckého výskumu, do obsahu vzdelávacej ponuky i do hodnotenia tohto procesu aj svojich študentov. Základom úspešnej existencie akademickej obce je teda spoločný dialóg všetkých jej členov. Verím, že aj dnešná slávnosť Vám, milé študentky, milí študenti napovie, že Vaša voľba, ktorá Vás priviedla na pôdu Trnavskej univerzity v Trnave, bola dobrou voľbou.

Študujete na najstaršej univerzite na Slovensku

Vznik našej alma mater je spojený s menom kardinála Petra Pázmáňa. Práve on ako ostrihomský arcibiskup a kardinál založil v roku 1635 Trnavskú univerzitu. V Trnave pôsobila 142 rokov a v r. 1777 bola presťahovaná do Budína. Študujete teda či začínate študovať na najstaršej univerzite na Slovensku. Pázmáňov zakladateľský akt a z neho sa odvíjajúca história sú totiž neoddeliteľnou súčasťou podložia, na ktorom bola Trnavská univerzita v Trnave v roku 1992 obnovená a na ktorom zakladáme aj dnes identitu nášho univerzitného spoločenstva. V budúcom roku budeme mať príležitosť vrátiť sa k našim koreňom, pretože si pripomenieme tridsať rokov od prijatia zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa akt obnovenia našej univerzity, uskutočnil.

Obrana samosprávnych kompetencií vysokých škôl

Milé študentky a študenti,

vyššie som spomenul akademické slobody. Ešte raz sa k nim vrátim. Rok, ktorý sme prežili vo vzájomnom odlúčení nám totiž všeličo ukázal aj v súvislosti s týmito akademickými privilégiami. Predovšetkým sme sa dostali do situácie, ktorá nás upozornila, že ani viac, než tridsať rokov od Novembra 1989, ktorý predstavoval rozhodujúce vykročenie vysokých škôl od zviazanosti totalitnou ideológiou práve k akademickým slobodám, nie sú ony samozrejmosťou. Práve v minulom roku sme totiž čelili politickému pokusu obmedziť akademickú samosprávu vysokých škôl a otvoriť akademickú pôdu politickému vplyvu. S hrdosťou pripomínam, že naša Trnavská univerzita bola prvou, ktorá prostredníctvom svojich samosprávnych orgánov, predovšetkým akademického senátu, prejavila otvorený odpor voči politickej intervencii a vstúpila do štrajkovej pohotovosti. Tá stále trvá. Môžem konštatovať, že, aspoň tak sa to ukazuje po posledných rokovaniach, takáto obrana samosprávnych kompetencií vysokých škôl napomohla k racionálnejšiemu správaniu sa ústredných orgánov štátu voči nám. Ďakujem Vám všetkým za prejav statočnosti, ktorý bol a ešte stále je vedeniu univerzity a mne samému nesmiernou oporou počas komplikovaných rokovaní.

Sloboda neznamená robiť si, čo chcem 

Akademické slobody sú, a to sa ukázalo práve v nedávnych udalostiach, spojené aj so zodpovednosťou za ne. Ona sa neodkrýva len v takých vypätých chvíľach, o akých som hovoril, ale aj v každodennom živote vysokej školy. Bola tu reč o vedeckom výskume ako základe našej vzdelávacej ponuky a vzdelávacej činnosti. Veda, to je predovšetkým odhaľovanie zákonitostí fungovania prírody, to vtedy, keď hovoríme o prírodných vedách, či približovanie sa k pravde o fungovaní ľudského životného sveta. To vtedy, keď hovoríme o humanitných a spoločenských vedách. Spoločným parametrom pre oba tieto veľké okruhy vied je dôraz  na vedecké fakty overené vo výskume, vykladané a interpretované vedcom, a to vždy s rešpektom k pravde založenej buď dôkazom, alebo fakty rešpektujúcou interpretáciou. Prečo to spomínam? Predovšetkým preto, lebo práve rok, ktorý sme prežili, odkryl paradoxnú situáciu. Veda na istý čas poskočila v rebríčkoch spoločenskej dôvery na popredné miesta a v tom istom čase sa dostala pod paľbu spoločenskej nenávisti. Stalo sa to v momente, keď sa vedou overené a ešte stále novými poznatkami dokladané poznanie stretlo takpovediac v čelnom náraze s elementárnymi ľudskými obavami, strachom z neznámeho, tak trocha aj s úžasom z rýchlosti poznávania (a úžas je vždy zmesou obdivu a obáv či bázne). V tom momente sa pre viacerých z nás stali prijateľnejšie zjednodušujúce vysvetlenia a uchu lahodiace pseudopravdy. Nespomínal by som to na tomto mieste, keby sa aj priestor vymedzený pre diskusiu na našich univerzitných sieťach nestal arénou, v ktorej sa objavila vulgárnosť, hrubosť, osobné urážky, to všetko založené na spochybnení výskumu, vedeckých dôkazov a vedeckej skúsenosti zainteresovaných výskumníkov. Bol teda atakovaný jeden z pilierov, na ktorom stojí naša vzdelávacia ponuka. Ak je to tak a ak platí, že náš vedecký výskum je súčasťou našich slobôd a že rovnako je súčasťou týchto slobôd aj kultivovaná diskusia, tak bola atakovaná sama podstata slobodnej univerzity. Voči tomu sa, verím, že aj vo vašom mene, dôrazne ohradzujem. Akademická diskusia je nevyhnutná a musí byť otvorená. Súčasne ale má táto otvorenosť aj svoje hranice. Tými sú elementárna ľudská slušnosť, úcta k partnerovi v diskusii alebo polemike a rešpekt voči nemu. Moje uplatňovanie slobôd v žiadnom prípade nesmie obmedziť či ohroziť slobodu tých druhých a sloboda sa nesmie zamieňať s možnosťou urobiť či vysloviť čokoľvek. V takýchto prípadoch sme pripravení reagovať a na prekročenie hraníc slobody v zodpovednosti dôrazne a otvorene upozorniť. Pilierom, na ktorom stojí idea našej univerzity, je totiž akademická etika a prirodzená ľudská slušnosť. Som presvedčený, že v tomto etickom rámci, založenom na úcte jedného k druhému, zvládneme nielen čas aktuálnej zdravie ohrozujúcej situácie, ale aj všetky výzvy, ktoré nás čakajú.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, milé študentky a študenti,

dovoľte mi, aby som Vám na začiatku nového akademického roka zaželal pevné zdravie, neutíchajúcu túžbu po poznaní, po jeho odovzdávaní i získavaní a radosť z nášho univerzitného spoločenstva. Teším sa na naše vzájomné stretnutia a na vzájomnú spoluprácu. Týmto pokladám akademický rok 2021/2022 za slávnostne otvorený.                                                                                                     

                                                                                                                        prof. PaedDr. René Bílik, CSc.

rektor Trnavskej univerzity v Trnave

medzititulky redakcia

foto: TRUNI/Barbora Likavská

Trnavskú univerzitu môžete sledovať aj na sociálnych sieťach. Ďakujeme!