Filozofická fakulta
Pedagogická fakulta
Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce
Teologická fakulta
Právnická fakulta

Trnavská univerzita v prvej línii: Bojujeme s covidom

Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity vzdeláva ošetrovateľov, verejných zdravotníkov, odborníkov na laboratórne vyšetrovacie metódy a ďalších, ktorí neváhajú v prvej línii bojovať s novým ochorením covid-19. Ich príbehy vám teraz prinášame.

Janka Prnová: Zdravotníci potrebujú viac zdravotníkov        

Janka Prnová Mgr. Janka Prnová, PhD. pôsobí na Trnavskej univerzite na katedre laboratórnych vyšetrovacích metód ako vedecko-výskumná pracovníčka a naďalej je v kontakte s mladými vďaka klinickej praxi študentov verejného zdravotníctva, ktorú zastrešuje.

Prioritou J. Prnovej na oddelení nemocničnej hygieny a epidemiológie vo Fakultnej nemocnici v Trnave je prevencia a kontrola infekcií a sledovanie indikátorov kvality, akými sú surveillance nozokomiálnych nákaz (teda takých, ktoré sa šíria v nemocniciach) a antimikrobiálnej rezistencie, hygiena rúk, kvalita dekontaminácie prostredia či edukácia zdravotníckych pracovníkov. „Počas pandémie covid-19 sme vykonávali triáž, tvoríme usmernenia, odporúčania a edukačné materiály vrátane videí verejne dostupných na YouTube, testujeme na Covid-19 a vykonávame trasovanie a následne testovanie zamestnancov na úrovni nášho zariadenia.

Pre Prnovú však existujú aj iné problémy ako len covid. V boji s nimi nezaháľajú ani vo voľnom čase. „Bojujeme s multirezistentnými baktériami, ktoré majú a budú mať výrazný dopad na chorobnosť a úmrtnosť.“

Na oddelení nemocničnej hygieny Trnave sa J. Prnová stretá aj s inými absolventkami Trnavskej univerzity, napríklad s Jaroslavou Brňovou, ktorá je prodekankou fakulty zdravotníctva. „Na každú úlohu sa pozeráme ako na príležitosť a nie starosť, pomáhame si, vieme sa na všetkom pekne dohodnúť a dni sú sprevádzané smiechom. Každá sme v niečom dobrá a myslím si, že spolu tvoríme veľmi dobrý tím. Zároveň keď ma niekto z mojich spolužiakov alebo kolegov poprosí o pomoc, vnímam to ako veľkú poctu, že mi dôverujú.“           Oddelenie nemocničnej hygieny a epidemiológie (ONHaE) V posledných dňoch sa často skloňoval nedostatok zdravotníkov. S tým súhlasí aj J. Prnová, ale dodáva: nedostatočný počet je aj verejných zdravotníkov, ktorí v zahraničí majú navyše oveľa viac kompetencií ako „doma“. „Zdravotníci potrebujú viac zdravotníkov,“ s úsmevom hovorí. „Obetavých a pokorných. Predsa len povolanie si vyberáme sami. Budovanie kapacít na rôznych úrovniach pôsobnosti je kľúčom k úspešnému manažmentu v akejkoľvek oblasti. Tak je tomu i v zdravotníctve. V neposlednom rade potrebujeme uznanie. Z dlhodobého hľadiska je nevyhnutné, aby sa zdravotnícka profesia stala pre mladých opäť atraktívnou profesiou, či už z finančného hľadiska alebo pracovných podmienok.“

Súčasná epidémia je podľa J. Prnovej neustále sa vyvíjajúci proces, kde sa operatívne menia rozhodnutia a podľa nej je ich potrebné rešpektovať, aj keď s nimi nesúhlasíme. Jedným dychom upozorňuje na dezinformácie a šírenie hoaxov. „Bohužiaľ, sociálne siete sú mocné technológie a v mnohých ohľadoch i nebezpečné.“

Čo motivuje Janku Prnovú v jej práci v oblasti nemocničnej hygieny? Je to ambícia: túžba po nemožnej vševedomosti a spokojnosti, že svoj deň využila najlepšie ako mohla.  

Nikola Vidumská: Covid-19 porazíme a ďalšia epidémia nepríde

Podobnú motiváciu ako J. Prnová má aj študentka Trnavskej univerzity a praktická sestra vo Fakultnej nemocnici Trnava Nikola Vidumská: „Radosť z toho, že môžem robiť to, čo ma baví a že môžem niekomu pomôcť.“

Študentka ošetrovateľstva pracuje na urgentnom príjme, stará sa o pacientov v primárnej starostlivosti. „Meriam fyziologické funkcie, vyšetrujem EKG, realizujem bandáže, odbery krvi a iné odborné výkony pod dohľadom sestry, asistujem lekárom pri výkonoch, zabezpečujem triáž v čakárni, čo znamená, že starám sa o to, aby každý pacient bol zaradený na správnu ambulanciu,“ vysvetľuje N. Vidumská.

Ako sa dá predpokladať, práca na „urgente“ znamená byť v neustálej pohotovosti a pracovať s pacientami v ohrození života – ktorí tam prídu buď s blízkymi alebo ich privezú posádky rýchlej záchrannej či leteckej služby. „Musíme byť pohotoví cez deň aj v noci a rátať s možnosťou, že kedykoľvek k nám môže prísť pacient vo vážnom stave. Táto práca si vyžaduje mimoriadnu dávku disciplíny, zodpovednosti a pripravenosti.“

Trampoty s covidom-19 zasiahli aj urgentnú starostlivosť. Trnavská fakultná nemocnica zriadila tzv. „červený urgent“ na izoláciu podozrivých a pozitívnych pacientov. „Napriek tomu sme však ohrození, pretože k nám môže prísť hocikto aj bez ohlásenia. Už niekoľkokrát som sa stretla s prípadom, že pacienti s príznakmi ochorenia vovid-19 prišli na ošetrenie bez ohlásenia, že trpia týmito príznakmi. Pre nás zdravotníkov je toto obdobie viac rizikové ako za normálnych podmienok. Ak to bude tak pokračovať, tak príde deň, keď pacientov nebude mať kto ošetrovať,“ varuje N. Vidumská.

Súčasná epidémia nás naučila byť viac flexibilnými, obozretnými, zodpovednými a dala nám pocítiť hodnotu zdravia a slobody, myslí si študentka Trnavskej univerzity a praktická sestra Nikola Vidumská. „Keď sa táto pandémia zmierni, budeme si viac vážiť to, čo máme, že môžeme ísť, kam chceme, s kým chceme bez obmedzení. Ak by prišla nejaká ďalšia epidémia, tak určite budeme vedieť, čo to znamená a že opatrenia na jej šírenie budú opäť nevyhnutné. Ale pevne verím, že pandémia covid-19 sa zmierni, že spoločne ju porazíme a žiadna ďalšia nepríde,“ vraví N. Vidumská.

Byť praktickou sestrou je pre N. Vidumskú vysnívané povolanie. Práca ju napĺňa a kombinuje ju so štúdiom. Ako zdravotníčka prosí všetkých, aby naďalej dodržiavali protiepidemické opatrenia. Všetci tí, ktorí ochorenia prežívajú bezpríznakovo alebo ako chrípku, nech budú za to vďační, pretože, bohužiaľ, vidím často aj iný priebeh tohto ochorenia. Vidím, ako ľudia pozerajú so strachom v očiach, keď majú problém sa nadýchnuť, keď im je zima, ale popritom majú horúčky a ich telo je obliate potom, ľudí, ktorí majú problém jesť, lebo im nechutí, bolí ich celé telo a nevedia si rady. V ich očiach vidím bezmocnosť.“

             Nikola Vidumská preto opakuje svoju výzvu k zodpovednosti. „Všetkým by pomohlo, keby celá spoločnosť bola zodpovedná, aby sme navzájom k sebe boli ľudskí, a aj v týchto ťažkých časoch sa nezabúdali tešiť z toho, že žijeme, že máme rodiny a priateľov.“

Zuzana Kupská: Dôležitá je psychická hygiena

Zuzana KupskáZuzanu Kupskú spája s Nikolou nielen štúdium ošetrovateľstva na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity, ale aj podobne dramatická práca – aspoň v očiach laika.

Zuzana vykonáva svoje povolanie na Klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny na lôžkovom oddelení, ktoré mnohí z nás poznáme ako ARO. Ako absolventka Strednej zdravotníckej školy v Poprade a zároveň študentka posledného ročníka tam pracuje ako praktická sestra. „Moja náplň práce pozostáva z každodennej dôkladnej hygieny pacienta, po kŕmenie pacienta do nazogastrickej sondy až po riedenie liekov na vnútrožilové podanie. V skratke povedané, starám sa o bio-psycho-sociálne a duchovné potreby pacienta.“

Zuzana Kupská považuje svoju prácu za rizikovú, veď nikdy neviete, či pacient neprenáša infekčné ochorenie, mnohokrát môže byť agresívny – a v momentálnej situácii sa k tomu pridal aj covid. „Je to ochorenie, ktoré nikto z nás doteraz nepoznal. Ochorenie, ktoré zmenilo naše životy, životy ľudí na celom svete. Ostáva nám len dúfať, že sa situácia nasledujúce týždne zlepší.“ A ako je to na trnavskom ARE? „U nás na oddelení sú pozitívni pacienti väčšinou zaintubovaní a sedovaní, laicky povedané uspatí a napojení na umelú pľúcnu ventiláciu. Priebeh ochorenia je totožný s tvrdeniami Svetovej zdravotníckej organizácie.“

Súčasná situácia, akokoľvek náročná, môže byť prínosom – aby sme boli pripravení na príchod prípadne ďalšej epidémie. „Ak sa na epidémiu dopredu dostatočne pripravíme, poučíme sa z chýb z tejto pandémie a vypracujeme nejaký premyslený plán, tak budeme pripravení. Ale ostáva nám len dúfať, že podobná situácia sa v najbližších rokoch nebude opakovať.“

Zuzanu Kupskú vo svojej práci motivuje presvedčenie, že je to náplň a súčasť jej života. „Motiváciu nachádzam na každej jednej službe, keď vidím pacientov v ohrození života, ktorí našu starostlivosť potrebujú. Veľmi dôležitá, obzvlášť teraz počas pandémie, je psychická hygiena. Každý preferuje niečo iné, mne stačí prechádzka v prírode alebo polhodinka jogy či dobrá kniha a šálka kávy s dobrým rozhovorom k tomu.“

A niekedy stačí aj obyčajné ďakujem, ktoré si my, zdravotníci, veľmi vážime a je to pre nás veľká motivácia, uzatvára Zuzana.

Vedúci PCR diagnostiky: Udržať si chladnú hlavu a pevné nervy

AnalytX je akreditované medicínske laboratórium, ktoré vykonáva laboratórne vyšetrenia vo viacerých odboroch laboratórnej medicíny. Súčasťou oddelenia klinickej mikrobiológie je aj úsek PCR diagnostiky, ktoré rutinne vykonáva rôzne molekulárno-biologické vyšetrenia. Na základe vzniknutej epidemiologickej situácie sa aj trnavské laboratórium rozhodlo podieľať na diagnostike ochorenia COVID-19 a rozšíriť tak kapacity potrebné pre testovanie, vysvetľuje absolvent bakalárskeho štúdia na Trnavskej univerzite a vedúci úseku PCR diagnostiky Lukáš Pazderka, v súčasnosti doktorand na fakulte zdravotníctva.

Aj v Lukášovom prípade je kľúčové slovo „zodpovednosť“. Zodpovedá za plynulý chod celého laboratória: vymedzenie pracovných činností pre každého pracovníka laboratória PCR diagnostiky, voľbu správnych validovaných diagnostických postupov, implementáciu nových diagnostických metód, hodnotenie výsledkov laboratórnych vyšetrení, validáciu a konzultáciu výsledkov. Okrem toho jeho náplň práce zahŕňa aj zabezpečenie potrebného materiálno-technického vybavenia laboratória.

Lukáš Pazderka však hovorí aj o inom type zodpovednosti: „V aktuálnej situácii v čase pandémie sa všetci snažíme byť zodpovední. Rovnako to platí aj pre nás, ktorí samotné vzorky na COVID-19 analyzujeme. Zodpovedné vykonávanie svojho povolania v zdravotníctve a pomoc ostatným ľudom, je naozaj to, čo nás musí motivovať aj v ťažkých časoch.“

Mnohí to už viete, ale mnohí nie: Ako prebieha taký PCR test? Lukáš Pazderka vysvetľuje: Po odobratí vzoriek od pacientov sú vzorky doručené k nám do laboratória. Na začiatku procesu prebieha stotožnenie pacientov, spárovanie a priradenie špecifického kódu ku každej vzorke spolu so žiadankou a následná registrácia do laboratórneho informačného systému. Po tomto procese je vzorka transportovaná do konkrétneho laboratória, kde sa v prvom kroku vykonáva izolácia vírusovej RNA a následne jej amplifikácia a detekcia pomocou špeciálnych prispôsobených prístrojov. Akonáhle je detekcia ukončená, výsledok testov je vyhodnotený – v prípade testu na SARS-CoV-2 ide o kvalitatívny výsledok – vzorka od pacienta je hodnotená ako pozitívna alebo negatívna. Výsledok je následne validovaný v laboratórnom informačnom systéme a rovnako je aj zapísaný do systému, ktorý zhromažďuje dáta ohľadom COVID-19 na celom Slovensku.

L. Pazderka považuje počet zdravotníkov za nedostačujúci a vníma ho aj medzi laboratórnymi pracovníkmi. Navrhuje rozšíriť rady odborníkov v odboroch mikrobiológia a molekulárna biológia.

V súčasnosti sa objavujú názory, že tu máme okrem epidémie covidu-19 aj epidémie iných ochorení, no tiež epidémiu strachu, paniky, či dokonca „infodemiu“ – z mnohých názorov a informácií, ktoré sa na nás valia z každej strany. „Najlepším receptom v týchto ťažkých časoch je udržiavať psychické zdravie pomocou vykonávania či už športových činností, pobytu v prírode, pobytu so svojimi najbližšími. Okrem toho zohráva dôležitú úlohu aj požívanie zdravej stravy, vitamínov, eliminácia stresu a vyčerpanosti. Tieto faktory významne ovplyvňujú imunitnú odpoveď jedincov, ktorá je tak dôležitá pri rozvoji akýchkoľvek ochorení. Ľudia na Slovensku sú zodpovední, nosia rúška, umývajú si ruky, obmedzili kontakt stretávania. Jediné, čo nám v súčasnosti zostáva, je udržať si chladnú hlavu a pevné nervy.“

Havriško: Vážme si prácu laboratórií

            Kolegyňou Lukáša Pazderku z laboratória na diagnostiku COVID-19 na oddelení klinickej mikrobiológie AnalytX je aj doktorandka Martina Havriško. „Snažíme sa navzájom podporovať tak, ako medzi kolegami na fakulte, tak aj kolegami v laboratóriu, ktorú prevažnú časť tvoria študenti laboratórnych vyšetrovacích metód v zdravotníctve Trnavskej univerzity.“

O tom, ako sa testuje, sme si už povedali. Odborník pracujúci v laboratóriu však pracuje aj s mnohými zaujímavými nástrojmi, akými sú napríklad UV germicídne žiariče, biohazard box, prístroje na izoláciu RNA, RT-PCR cyklér. Samozrejmosťou je používanie osobných ochranných pracovných pomôcok. Vedeli ste, že PCR test prebieha 1,5 hodiny? Všetky výsledky treba potom „odklikať“ v laboratórnom informačnom systéme. Dôležitou súčasťou je aj dekontaminácia, teda, laicky povedané, „očistenie“.

Martinu Havriško, ktorá od detstva túžila po práci v zdravotníctve, jej povolanie baví. Podporujú ju aj spolupracovníčky zo samotnej fakulty zdravotníctva, konkrétne Jaroslava Brňová a Lenka Reizigová. Vedou a výskumom chce pomáhať ľuďom na Slovensku.

Podľa aktuálnych informácií čaká niektoré okresy ešte ďalšie kolo plošného testovania antigénovými testami. To Martina Havriško považuje z epidemiologického hľadiska za užitočné i za značnú pomoc laboratóriám. „Okrem toho že samotné zdravotníctvo potrebuje určite viac zdravotníkov a lepšie vybavenie, v momentálnej situácii pod obrovským tlakom verejnosti potrebujeme najmä ohľaduplnosť, pochopenie a trpezlivosť ľudí čakajúcich na výsledok vyšetrenia. Ja len osobne dúfam, že po skončení tejto situácie sa bude na Slovensku viac podporovať veda a výskum, a ľudia si budú viac vážiť prácu odvádzanú v laboratóriách a výskumných centrách.“

 

Trnavskú univerzitu môžete sledovať aj na sociálnych sieťach. Ďakujeme!