Katedra klasickej archeológie získala dve prestížne ceny
19. novembra 2025 udelilo Slovenské národné múzeum a Pamiatkový úrad SR Výročné ceny časopisu Pamiatky a Múzeá za rok 2024, ktorými oceňuje významné počiny oblasti výskumu, ochrany a prezentácie kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky. V dvoch zo siedmych kategórií ju získali Katedry klasickej archeológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.
Cena v kategórii OBJAV – NÁLEZ – AKVIZÍCIA bola udelená Erikovi Hrnčiarikovi a Tomášovi Kolonovi za objav Antického akvaduktu v Bratislave – Rusovciach.
Cena v kategórii EXPOZÍCIA – VÝSTAVA bola udelená Archeoparku Cífer – Pác, ktorého odborným garantom bol Vladimír Varsik.
Oceneným srdečne gratulujeme.
Rímsky akvadukt v Rusovciach
K jednej z najvýznamnejších archeologických lokalít na Slovensku patrí katastrálne územie mestskej časti Bratislava-Rusovce, kde sa v dobe rímskej nachádzal rímsky kastell Gerulata. Paradoxne, rozsiahle územie dnešného areálu neogotického kaštieľa a parku bolo až doposiaľ archeológmi zaoberajúcimi sa dobou rímskou prakticky opomínané a predstavovalo doslova nepopísaný list. O to prekvapujúcejšie sú výsledky ešte stále prebiehajúceho predstihového výskumu Katedry klasickej archeológie Trnavskej univerzity, vďaka ktorému sa podarilo identifikovať osídlenie v rôznych častiach areálu vo viacerých časových periódach. Popri typických zväčša torzovito zachovaných sídliskových jamách (exploatačných a zásobných) a čiastočne zahĺbených chát, predstavuje nález zachovaného antického vodovodu unikátny objav na území Slovenska. Samotné slovo akvadukt pochádza z latinčiny a vzniklo zložením dvoch slov – aqua(voda) a ducere (viesť). Z konštrukčného hľadiska bol vyhotovený kombinovanou murovanou technikou. Jeho dno pozostáva z rímskej strešnej krytiny (tzv. tegulae) a bočné steny sú vymurované z lomového kameňa a riečnych okruhliakov spájaných vápennou maltou. Celková preskúmaná dĺžka predstavuje 38 metrov. Doposiaľ nevyriešenou otázkou zostáva presná lokalizácia a identifikácia funkcie stavby, pre ktorú bol akvadukt určený. Konštrukčné riešenie vodovodu indikuje jeho využitie skôr pre úžitkovú než pitnú vodu. Ak sa v rámci provincií vyskytuje tento variant, tak sa v prevažnej miere spája s dvomi typmi architektúr – s kúpeľmi a verejnými toaletami/latrínami (foricae). Existenciu vodovodu. možno rámcovo datovať do 2. storočia po Kristovi.
Archeopark Cífer – Pác
Niekedy na začiatku 4. storočia, približne v období panovania rímskeho cisára Konštantína Veľkého (vládol 306–337), prišla do dnešného Cífera-Pácu rímska vojenská stavebná jednotka. Jej úlohou bolo vybudovať pre miestne germánske (kvádske) knieža reprezentatívne sídlo. Mala to byť rezidencia vybavená všetkými základnými vymoženosťami rímskeho obytného komfortu. Vtedy sa začal príbeh, ktorý trval zhruba jedno storočie. Až po začiatok 5. storočia stál veľmožský dvorec ako symbol spoločenskej prestíže miestneho vládcu a jeho úzkych vzťahov s mocným partnerom – s Rímskou ríšou. Potom, ako Kvádi naše územie opustili, rezidencia chátrala až sa celkom rozpadla. Miesto bolo na dlhú dobu odsúdené na zabudnutie. Archeopark pozostáva z dvoch súčastí. Exteriérovú expozíciu predstavujú repliky rímskych a germánskych stavieb v pôvodných rozmeroch a urbanistických vzťahoch. Interiérová expozícia je umiestnená do zrekonštruovanej budovy novovekého mlyna a aj preto dostala symbolický názov Cesta zrnka. Dokumentuje vývoj osídlenia v regióne od mladšej doby kamennej po vrcholný stredovek. Akokoľvek je priestor archeoparku atraktívne stvárnený, bez živého obsahu oslovujúceho širokú verejnosť by zostal odsúdený na vädnúcu kulisu. Vzdelávacie programy a zážitková archeológia sú cestami, ktorými sa prevádzkovateľ (obec Cífer) snaží osloviť svojich návštevníkov. Kolektív, ktorý ho spravuje, má na zvládnutie tejto výzvy výborné predpoklady. Archeopark Cífer-Pác. Archeopark vznikol vďaka tvorivej spolupráci mnohých zainteresovaných predstaviteľov obce, staviteľov, archeológov a architektov. Stoja za ním predovšetkým tri inštitúcie: Katedra klasickej archeológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, Archeologický ústav SAV v.v.i. v Nitre a obec Cífer.
Fotografie: Pamiatkový úrad SR a Katedra klasickej archeológie TU v Trnave
