Well-being a integrálny rozvoj študenta v univerzitnom prostredí

Pohoda, anglicky známa aj ako well-being či wellness, je nielen absencia choroby ako taká, ale mentálny, fyzický a spoločenský stav. Dokonca je to aktívny proces, ako to vo svojej prednáške pripomenul Timothy Eng, ktorý čerstvo dokončil PhD. na University of Central Florida.

Od absencie choroby cez prevenciu po well-being

Rodák z Kambodže vystúpil na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity s príspevkom Dimenzie wellness: Modelovanie holistického zdravia pre seba a ostatných. Hoci sa nám môže slovo „well-being“ zdať nové, je to stáročný koncept známy z gréckej, rímskej či indickej kultúry hovoriaci o jednote mysle, tela a ducha.

Tento pojem sa však začína častejšie objavovať v druhej polovici 20. storočia. Po druhej svetovej vojne prichádza v roku 1947 k zmene definície zdravia, ktoré už nie je určované len absenciou ochorenia. Od 70-ych rokov sa do popredia viac dostáva prevencia, od 80-ych rokov sa zas viac rieši stres. V súčasnosti sa kladie dôraz aj na well-being, aj na prevenciu.

Dr. Timothy Eng stavia svoju osobnú pohodu na štyroch „F“ – family (rodina), friends (priatelia), fitness (kondícia) a fun (zábava).

Wellbeing: spoločenský, emočný, fyzický, intelektuálny, spirituálny a pracovný

Well-being obsahuje šesť hlavných dimenzií:

• Spoločenská pohoda zahŕňa spôsob, akým dokážem vytvárať spojenie s ostatnými. Je o udržiavaní vzťahov a vytváraní nových priateľstiev. Výskumy ukazujú, že pomáha zvyšovať úroveň fyzického zdravia a bojovať proti osamelosti. Rozširuje náš zmysel pre altruizmus.
• Emočná pohoda sa týka na našej emocionálnej inteligencie, ktorá nám umožňuje zakúšať pozitívne emócie a zvládať negatívne emócie. Výskum ukazuje prepojenie pozitívnych emócií s lepším imunitným systémom, kým negatívne emócie sa spájajú s náchylnosťou na choroby a vyšší krvný tlak.
• Fyzická pohoda zahŕňa zdravý životný štýl a vedomé voľby ohľadom stravovania, pohybu a spánku. Majme pod kontrolou to, čo môžeme robiť – návštevy lekára či zubára, užívanie liekov.
• Intelektuálna pohoda: Často počúvame, že si máme zachovať svieže mysle ako starneme, aby sme intelektuálne napredovali. Zahŕňa to kreatívne myslenie, schopnosť riešiť problémy – je dôležité vytvoriť si identitu študenta po celý život  a vzdelávať sa v každom veku (life-long learners). Intelektuálny well-being je nielen o štúdiu, ale aj učení sa vecí, ktoré sú našim hobbym alebo o sledovaní výsledkov výskumu aj z inej oblasti, ako len našej vlastnej profesie.
• Spirituálna pohoda vytvára a udržuje intenzívny vzťah s vyššou mocou (Bohom) a prináša zmysel života, ktorý zas pozitívne ovplyvňuje zdravie. Okrem vzťahu s Bohom ide aj o spojenie s druhými ľuďmi alebo prírodou či čímkoľvek, čo nám prináša hlbší zmysel a význam pre náš život.
• Pohoda v zamestnaní (Occupational Wellness) nie je o ničom inom, ako o nájdení spokojnosti v našej práci a o rovnováhe medzi prácou a vlastným súkromným životom. Treba hľadať projekty, ktoré vedia nakŕmiť našu dušu.

Well-being vs syndróm podvodníka

Timothy Eng napísal dizertačnú prácu o tom, ako wellness súvisí s tzv. imposter syndrómom. „Imposter“ je „podvodník“.

Imposter fenomén je teda kognitívny omyl vlastného sebavnímania, v ktorom sa človek cíti trvalo nekompetentný, podradný a neschopný si uvedomiť vlastný úspech. Osoby, ktoré trpia týmto syndrómom, pripisujú svoj úspech vždy externým okolnostiam. Často sa porovnávajú s druhými a majú pocit, že sú horší.

Imposter syndróm sa prejavuje symptómami akými sú trvajúca pochybnosť o sebe, strach „byť mimo“, perfekcionizmus, prepracovanosť, znižovanie významu vlastných úspechov a strach zo zlyhania. Ako zistil Eng, nízka úroveň well-beingu súvisí so zvýšenou mierou imposter syndrómu.

Eng sa odborne venuje counselingu, preto jeho prednáška bola zameraná aj na budúcich counselorov, ktorých vychováva práve teologická fakulta. „Wellness je hodnota. Well-being musí byť v súlade s našimi ostatnými hodnotami. Môže sa stať, že naše osobné hodnoty nie sú také isté ako hodnoty našich klientov a môžeme mať tendenciu nanucovať im naše svoje. Ak by sa to stalo, klienti nebudú autentickí a budú menej motivovaní,“ upozornil Eng.

Kto je Timothy Eng?

Timothy Eng absolvoval magisterské štúdium v ​​odbore counseling so zameraním na vysokoškolský personál na Shippensburg University of Pennsylvania.

Jeho pracovné skúsenosti zahŕňajú counseling v oblasti duševného zdravia a užívania návykových látok, pomoc študentom a prácu v neziskových organizáciách.

Timothy je aktívnym členom Americkej asociácie counselingu, (ACA) Asociácie pre multikultúrny counseling a rozvoj (AMCD) a Južnej asociácie pre vzdelávanie a supervíziu counselorov (SACES).