Štúdium filozofie vám dá "mapu“ k mysleniu, ktorú si postupne rozširujete

Čerstvý bakalár na katedre filozofie má množstvo záľub: šachy, doskové hry, videohry, knihy. Vo svete textu nechce byť len čitateľom, ale aj tvorcom, autorom - rád píše a chystá sa na svoje komplexnejšie dielo. Nájdete ho aj v Literárnom klube Trnavskej univerzity. Predstavujeme študenta Romana Pikulíka.

Ako riešiť umenie, kultúru aj praktické otázky? Filozofia je odpoveďou

Prečo ste si vybrali štúdium filozofie?

Inklinujem k spoločensko-humanitným vedám. Ak k tomu pripočítam moju afinitu k práci s textom, moja voľba bola takmer logicky nevyhnutná. Rozmýšľal som nad štúdiom žurnalistiky, ale v mne dostupnom okolí neboli katedry, ktoré by mi vyhovovali. Ďalšou možnosťou bolo kreatívne písanie, to sa však na Slovensku ako odbor vyučuje iba na východe, čo je pre mňa ďaleko. Zvažoval som aj štúdium histórie, ale bál som sa memorizácie rokov. Mám síce úspešnú maturitu z dejepisu, no roky neboli mojou silnou stránkou. Zaujímajú ma aj otázky umenia, kultúry apod. ale štúdium estetiky som si nedokázal presadiť. Tak predo mnou vznikla otázka: ,,Ako študovať detailnejšie históriu tak, aby ma nezabíjali presné dátumy a popritom riešiť otázky kultúry, umenia, ako aj praktické životné otázky, ktoré sa každého dennodenne dotýkajú?“ Filozofia bola odpoveďou.         

Ako chápať filozofiu ako odbor? Ide o cestu k múdrosti, získanie nových spôsobov premýšľania, odhaľovanie veľkých mysliteľov doposiaľ?

Toto je komplexnejšia otázka, než sa môže zdať. Filozofia nemá presne stanovený objekt skúmania ako napríklad prírodné vedy, ale študuje myšlienky a myslenie naprieč dejinami a súčasnosťou. Keďže každý je do istej miery individualitou, definície filozofie a myslenia vôbec sa môžu líšiť.

Ak by sme sa však pozreli na vec technickejšie, asi najbližšie k štúdiu filozofie ako odboru je odhaľovanie intelektuálnej tradície a peripetií myslenia. Oboznámite sa s intelektuálnou tradíciou od antiky až po dnes a budete postavený pred mnohé otázky, na ktoré si budete musieť nájsť vlastné odpovede.  Samozrejme, toto je problematické. Kto/čo rozhodol, že A. Schopenhauer je ,,dôležitejší“ mysliteľ, než L. Klíma? Hrali v tom rolu životné príbehy oboch osobností, spoločenské okolnosti, ako aj intelektuálna historiografia.

Štúdium filozofie vám dá "mapu“ k mysleniu, ktorú si postupne rozširujete podľa svojho temperamentu. Niekto sa vydá cestou filozofie ako nástroja prejasňujúceho jazyk, vedu a myslenie. Iní sa zaujímajú skôr o otázky spoločnosti, telesnosť, transcendentno apod. Tu sa prejavuje kreativita.         

Čítanie a písanie sprevádzajú filozofa po celý život. Text je svet s rôznymi vrstvami

Musí filozof rád a veľa čítať? Čo radi čítate vy?

Moji učitelia vravia, že čítanie a písanie sú dve aktivity, ktoré sprevádzajú filozofa po celý život. Pred svojim štúdiom som sa sotvakedy vrátil k textu, ktorý som raz prečítal. Dospel som však k poznaniu, že text nie je ,,pohárom vína“, ktorý „vypijeme“ a pokračujeme v bežných aktivitách. Text je svetom s rôznymi vrstvami, ktoré postupne odkrývame v závislosti na našich čitateľských schopnostiach. Navyše v dnešnej informačnej dobe sú myšlienky zaznamenávané predovšetkým ako text, čítanie je teda v rámci filozofie nutné.

Osobne rád čítam Platóna či eseje súčasných mysliteľov na internetovej stránke Philosophical Saloon. V prípade neodbornej literatúry mám rád fantastiku, autorov ako William Gibson, Bram Stoker či Jack Newman. Z domácejších autorov si dovolím odporučiť Františka Kotletu či Juraja Červenáka, pokiaľ máte radi napínavé príbehy a trochu nadprirodzena.  

Ktorá filozofická myšlienka alebo výrok filozofa vás najviac zaujali? 

Mám rád filozofiu, preto mi táto otázka trochu motá hlavu. Mohol by som vravieť o Heideggerovej otázke po Bytí, Žižekovom chápaní ideológie či Fisherovej estetike tajomného. Všetky tieto myšlienky by vyžadovali dlhé vysvetľovanie, preto poviem jednu myšlienku, ktorá je v podstate jednoduchá a prakticky veľmi užitočná.

Pravdepodobne to vyznie paradoxne vzhľadom k vyššie povedanému, ale ako študentovi mi veľmi pomohla: Schopenhauer tvrdí, že ten, kto si otvorí knihu, aby hľadal dobré myšlienky, sa podobá človeku, čo išiel do prírodovedného múzea obdivovať herbáre namiesto toho, aby sa išiel prejsť do prírody. Aj keď nezdieľam Schopenhauerov odmietavý postoj k jeho súčasníkom, často sa mi stáva, že sa stratím v čítaní zdrojov a písanie prác stojí, pretože mám pocit, že stále to nestačí, že nemám dosť informácií, že tému nepoznám, uniká mi atď. atď. Táto myšlienka ma dokáže vždy upokojiť a vrátiť k písaniu.   

Zmyslom TRUNI je udržiavať slobodný a eticky vysoko kvalitný odborný vedný diskurz

Prečo ste sa rozhodli študovať filozofiu práve na Trnavskej univerzite?

Nanešťastie v súčasnosti je stále integrácia ľudí zo zdravotným znevýhodnením do vzdelávania v našom školstve skôr výnimkou ako pravidlom. Nemyslím len hmotné zabezpečenie, čo sa týka bezbariérovosti, ale aj určité ľudské kvality. K fyzicky znevýhodneným osobám sa často v dobrej viere pristupuje veľmi ohľaduplne a šetrne, čo má v určitých prípadoch svoje opodstatnenie. V mojom až tak nie. V prípade filozofie Trnavská univerzita patrila k najlepším na Slovensku podľa ARRA. Navyše katedra filozofie mala esejistickú súťaž pre stredoškolákov, v ktorej som získal možnosť stáže na katedre filozofie. Tam som spoznal atmosféru spoločného bádania nad textami. Učitelia mi dali materiály a pristupovali ku mne a mojim otázkam akoby som bol plnoprávny študent, čo ma prekvapilo. Navyše univerzita je mi schopná zabezpečiť optimálne podmienky štúdia nie len papierovo, ale aj ochotou učiteľov a zamestnancov, za čo som veľmi vďačný. Tieto faktory viedli k môjmu rozhodnutiu sa pre Trnavskú univerzitu.   

V čom vidíte zmysel a poslanie Trnavskej univerzity?

Trnavská univerzita sa ako jedna z prvých postavila na protest proti novele školského zákona, ktorá by v dôsledku viedla k možnosti obmedzenia akademických slobôd. Trnavská univerzita bola znovu založená v roku 1992 v snahe očistiť akadémiu od následkov totalitného režimu. Jej zmyslom je zakladať a udržiavať slobodný a eticky vysoko kvalitný odborný vedný diskurz, čo sa jej do veľkej miery úspešne darí.    

Aký je tu študentský život? Čo ponúka Trnava?

Veľmi pestrý. Trnava ponúka rovno tri kiná a letný amfiteáter. Najradšej chodím do Cinemaxu v Aréne, pretože je kompletne bezbarierový a podporuje Dolby Atmos Surround zvuk. Taktiež sa oplatí zaskočiť do divadla Jána Palárika či už na komédiu, súčasnú divadelnú tvorbu alebo interpretácie Shakespeara. Takisto je bohatá aj mestská a univerzitná knižnica. Navyše sa mi neraz stalo, že som dávno vypredanú, nikde nedostupnú knihu našiel za príjemnú cenu v Trnavskom antikvariáte.  

Ak radi hráte doskové hry, ale doma je vám horúco, prípadne nemáte s kým hrať, odporúčam Quest bar. Príjemné prostredie a často tam nájdete nových hráčov/ky. A to ani nespomínam verejné prednášky a workshopy v Malom Berlíne, ktoré zaručene obohatia.

Samozrejme, pandémia študentskému životu na jednej strane spravila škrt cez rozpočet, na druhej strane mi otvorila nový svet. Ako osoba na vozíku potrebujem sprievodcu, aby som sa dostal na kultúrne podujatia. Zrazu však všetko ide na streamoch a online, čo je z môjho pohľadu a možností úžasné... Aj keď sa to, samozrejme, nevyrovná zážitku osobne a tak ako každý si želám, aby sa vytvorila kolektívna imunita a všetko sa otvorilo. Na druhú stranu, je to príležitosť zamyslieť sa nad možnosťou tvz. hybridnej kultúry.    

Dá sa spoľahnúť na ostatných spolužiakov?

Samozrejme. Ochotne mi pomáhali pri presune na fakulte, spoločne sme si lámali hlavy nad zadanými textami, vždy bola „sranda“. Dokonca som niektorých z nich dostal k hraniu mojich obľúbených doskoviek po kolektívnom učení – a niekedy aj popri ňom.  

Som prokrastinátor. Ale bojujem

Baví vás študovať? Máte čas a chuť sedieť za knihami, písať práce, vôbec premýšľať a tvoriť?

Chuť by bola. Rád študujem, čítam a tvorím nutne nielen akademické práce. Jedným z mojich ďalších koníčkov je umelecká literárna tvorba na poli poézie a prózy. Háčik je, že mávam problém s prokrastináciou a energiou, prípadne sa príliš strácam v kráse textových svetov namiesto toho, aby som ich vytváral. Teplo tomu tiež nepomáha (smiech). Ale snažím sa s tým bojovať. Kto by chcel vedieť viac, na ukážku odporúčam Inside of the Mind of Master Procrastinator.

Akú máte predstavu o vašom ďalšom uplatnení?

Matnú (smiech). Trh práce v súčasnosti ťažko predikovať. Ak sa mám trochu zasnívať, chcel by som pôsobiť v akadémii alebo pracovať s textami, či už ako spisovateľ, žurnalista, ghostwriter... Budúcnosť ukáže.

Šach ma naučil kontrolovať emócie

Hráte šach v medzinárodnej lige. Čím si vás získal tento šport?

To je zaujímavý príbeh. Ako študent prvého ročníka na filozofii som sa veľmi bál, pretože moje pedagogicko-psychologické testy z detstva poukazovali na znevýhodnenie v oblasti matematicko-abstraktného myslenia. A keďže filozofia je spolu s teológiou disciplínou, ktorá často pracuje s abstraktnejšími pojmami, nechcel som nič nechávať na náhodu a začal som študovať všetko, čo som mohol v univerzitnej internetovej databáze zohnať o abstraktnom myslení. Jeden článok, hovoril o možnej korelácií medzi abstraktným myslením a hraním šachu. Tak som si povedal, že to skúsim. Šach som sa naučil ako dvanásťročný, ale veľa som ho nehral. Hranie šachu online ma začalo baviť kvôli adrenalínu zmiešanému s určitou „čistou teoretickosťou.“ Môžete zahrať úplne presných tridsať ťahov, ale tridsiaty prvý bude chybou. V dôsledku toho môžete celú hru prehrať. Nehovoriac o tom, že na športovom šachu môžete mať úplne vyhratú partiu, ale ak vám uplynie čas na hodinkách, prehráte. Podobne je na tom váš súper/ka. V športovom šachu ide vlastne o istý „myslošerm“ na sieti času, ktorá postupne padá. Je to veľmi vyčerpávajúce, pretože to vyžaduje veľkú výdrž a veľa myslenia. Presnosť, ktorú si šach vyžaduje, však dodáva adrenalín, ktorý stojí za to.       

Nachádzate nejakú spojitosť medzi šachom a filozofiou?

V mojom myslení sa filozofia, šach a umenie silne prepájajú, prekrývajú a dopĺňajú, čiže tá spojitosť je pre mňa mnohovrstevnatá. Určite tam hrá rolu aj fakt, že šach je veľmi obľúbená kultúrna metafora snáď na všetko. Každopádne spojitosť osobne vidím hlavne v dvoch podstatných rysoch. Prvým je, že ako filozofia, tak aj šach sú disciplíny, vyžadujúce porozumenie a štúdium, čoho dôsledkom býva pocit, že čím viac sa nimi zaoberáte, tým máte väčší pocit, že im menej a menej rozumiete (smiech).

Druhým rysom je, že filozofia je, jednoducho povedané, kladenie otázok. Šach je logická hra, v ktorej riešite usporiadanie figúr tak, aby vaša farba získala výhodu. Áno, šach sa teoreticky dá počítačmi „vypočítať.“ Dnes vám online počítačové databázy dokážu povedať objektívne riešenie, pokiaľ je na šachovnici šesť a menej figúr. Samozrejme, ani najlepší ľudskí hráči nezahrajú celú partiu tak ako počítač. Preto sa praktická hra šachu podobá pokračujúcej, kritickej diskusii o „riešeniach.“ Zhodou náhod by sme tak mohli charakterizovať i samotnú filozofiu.

Pomáha vám hranie šachu v bežnom živote?

Áno, pomáha. Viete, som tak trochu perfekcionista a to takmer vo všetkom vrátane štúdia a mojich hobby. Ani top hráči nehrajú šach tak dokonale ako počítače, čo ma doviedlo k poznaniu, že osobné chyby nie sú koniec sveta, i keď s výrokom: ,,Neprahrávam. Buď vyhrám alebo sa poučím.“ stále bojujem, keďže racionálne je správny, ale... (úsmev). Šach ma takisto naučil oveľa lepšie kontrolovať emócie a rozumieť mojej povahe. ,,Poker face“ je v ligovom šachu nepísaným pravidlom a pri hre musí byť v miestnosti úplné ticho, z pochopiteľných dôvodov.   

Myslíte si, že sa dajú  uplatniť princípy šachu v bežnom živote?

Túto otázku nemajú šachisti radi. Jedným zo základných princípov je napríklad chrániť si dámu a použiť ju v neskorších fázach hry. Existuje dokonca internetový mém, ktorý tvrdí, že pravý muž, tak ako šachista, sa nikdy svojej dámy nevzdá, inak totiž prehrá. Dynamickejší hráči sa pousmejú. Ak si máte vybrať medzi matom alebo dámou, samozrejme, že sa svojej dámy vzdáte.  Ako som spomínal, šach je skvelou metaforou, podľa mňa sú jeho princípy príliš, príliš nestabilné na to, aby sa dali „preniesť do bežnej existencie.“ Na druhej strane hranie šachu ako také zlepší vašu mentálnu výdrž a analytické schopnosti, čo je zvlášť v tejto hektickej dobe veľmi cenné.

Šach je svetom v šesťdesiatich štyroch štvorcoch

V súčasnosti pandémia spôsobila, že stúpa veľa prípadov ľudí s psychickými problémami. Môže byť šach a filozofia zároveň forma terapie? Taký únik z bežného sveta a zároveň udržiavanie si psychickej pohody?

Áno aj nie. Sú filozofi, ktorý odmietajú filozofiu ako formu terapie, pretože terapia vyžaduje určité dialogické, sociálne a mentálno-reflexívne zručnosti, ktoré sa v odbornom štúdiu filozofie priamo nenachádzajú. Takisto sú šachisti, pre ktorých je šach logickou hádankou a „montovať“ naň „postranné“ významy je zbytočné. Osobne s týmito stanoviskami nesúhlasím. Ako hovorí hlavná postava vynikajúceho seriálu Dámsky gambit Beth Harmonová, šach je svetom v šesťdesiatich štyroch štvorcoch a jediné, na čom záleží, sú myšlienka a dobré ťahy. To samotné je určitá forma terapie a „úniku“ v polemikách o tom, či je biely jazdec lepší na f3 alebo c5.

Taktiež sa domnievam, že „izolovať“ filozofiu ako „čisto vedeckú“ disciplínu je určitou rezignáciou na myšlienky filozofov ako Ján Patočka či Pierre Hadot, ktorí vnímali filozofiu predovšetkým ako starostlivosť o dušu a štýl života spočívajúci v spoločnej ceste otázkami. Aj čítanie ako také dokáže upokojiť. A v určitom zmysle je arkanická reputácia filozofických textov nafúknutá. Už som s kamarátmi, ktorí neštudujú filozofiu, čítal Sartrove divadelné hry a pár Platónových kratších dialógov. Aj keď to neboli hĺbkové analýzy, zabavili sme sa. 

Samozrejme, všetkého veľa škodí a tu sa dostávam k negatívnejšej stránke. Môžete stráviť roky analýzou klasických šachových partií či Hegelových myšlienok. Niekedy je treba aj oddýchnuť si.             

Okrem šachu sa venujete aj stolovým hrám a videohrám. Je to pre vás len zábava alebo vás to vie obohatiť aj „duševne“?

Študoval som a zaujímam sa o dizajn hier všeobecne. Preto ich rád analyzujem. Navyše väčšina zanietených hráčov vám povie, že to nikdy nie je „len“ zábava. Ide tam aj o súťaživosť, stretnutie s kamarátmi, vnorenie sa do iného sveta, inej postavy. Stolné hry a videohry mali a majú veľký dopad na moje umelecké písanie. Navyše, mnohí hráči vedia, že dobrá hra je viac než splnenie stanoveného cieľa, zvlášť v hrách s takzvaným otvoreným svetom. Hry a videohry sú umeleckými dielami, v ktorých sa môžete prechádzať, ktoré môžete obdivovať a to vás môže esteticky obohatiť aj ak ste práve príliš unavený danú hru „vyhrať.“    

Trnavská univerzita je jedným z  najodvážnejších miest, kde sa pestuje vysokokvalitné bádanie

Aké máte plány na leto a potom na nový akademický rok?

Keď som stál pred úlohou napísať bakalársku prácu na tému, ku ktorej existovalo minimum nezahraničných zdrojov, pripadalo mi to ako herakleitovská úloha. A keďže mám rád umelecké písanie, ako aj isté skúsenosti s ním, stanovil som si, že ak zvládnem napísať túto prácu a uspokojivo ju obhájiť, je čas napísať niečo komplexnejšie. Dúfam, že sa mi to cez leto podarí. Taktiež by som rád skúsil napísať profil filozofa, o ktorom som robil prácu. Navyše ma čakajú aj šachové turnaje.

Na nový akademický rok sa teším, hlavne kvôli naplánovanému výmennému pobytu v rámci programu CEEPUS v letnom semestri. Taktiež sa teším na filozofiu kultúry, keďže jej analýza je mi blízka.

Odporúčate aj iným prihlásiť sa na Trnavskú univerzitu?

Určite áno. Ak váš záujem smeruje k humanitným vedám, Trnavská univerzita je jedným z najotvorenejších a najodvážnejších miest, kde sa pestuje vysokokvalitné bádanie v oblastiach, ktoré mnohí, často na vlastnú škodu, zavrhujú.

foto: TRUNI/Barbora Likavská

 

Trnavskú univerzitu môžete sledovať aj na sociálnych sieťach. Ďakujeme!