Slávnostne sme otvorili akademický rok 2026/2027

Akademický rok 2026/2027 bol 21. 9. 2026 na Trnavskej univerzite v Trnave tradične otvorený svätou omšou v Katedrále sv. Jána Krstiteľa, na ktorej homíliu predniesol ThLic. Lucián Mária Bogucki, OFM Conv. Akademická obec sa následne presunula do auly na Paulínskej ulici, kde odznel slávnostný príhovor rektora Trnavskej univerzity prof. Miloša Lichnera. Ten ho tentoraz nepostavil na bilancii uplynulého roka, ale na otázke, čo z univerzity zostane v človeku, keď raz odloží index a diplom. Odpoveď hľadal v siedmich slovách: pravda, sloboda, odvaha, dialóg, dôstojnosť, služba a nádej.

Rektor osobitne privítal študentky a študentov prvých ročníkov, ktorí sa stali súčasťou príbehu siahajúceho do roku 1635: „Dnes vstupujete do akademického spoločenstva, ktorého príbeh sa v Trnave začal písať pred 391 rokmi a ktoré bolo v dnešnej podobe obnovené v roku 1992.“

Rámec pre svoj príhovor našiel v dráme Roberta Bolta o Tomášovi Morovi Človek pre každé počasie: „Morov príbeh nám ponúka sedem kľúčových slov. Nie sú to heslá na stenu, ale záväzky, ktorých hodnota sa ukáže najmä vtedy, keď nás niečo stoja.“

Pravda, sloboda, odvaha

Prvé zo siedmich slov spojil rektor s poctivosťou akademickej práce. „Univerzita nie je skladom informácií. Je spoločenstvom hľadania pravdy. A pravda nie je to, čo je práve populárne alebo pohodlné. Neurčuje ju hlasovanie, sila mocnejšieho ani strojový algoritmus.“ Pripomenul, že poctivá chyba môže byť začiatkom poznania, zatiaľ čo zamlčaná chyba alebo podvod sa spreneverujú samotnému zmyslu vedy.

Boltovu otázku, ktorú dramatik vkladá Morovi do úst – „Môžeme pomôcť kráľovi tým, že mu dáme klamstvo, keď od nás žiada pravdu? A pomôžeme Anglicku tým, že ho naplníme klamármi?“ – obrátil na dnešok: „Môžeme slúžiť spoločnosti, ak jej budeme hovoriť iba to, čo chce počuť, namiesto toho, čo sme poznali ako pravdivé? A môže byť univerzita dobrou univerzitou, ak vzdeláva úspešných ľudí, ale nevychováva ľudí, ktorým možno veriť?“

Pri slobode zdôraznil, že akademická samospráva nie je iba formálnym privilégiom: „Je zárukou toho, že univerzita môže slobodne rozhodovať o obsahu štúdia, o smerovaní výskumu a o výbere svojich ľudí.“ Zároveň upozornil na otázku, ktorá k akademickej slobode dnes pribúda – kto vytvára a vlastní systémy umelej inteligencie a na akých dátach sú postavené: „Pretože sloboda sa nestráca iba zákazom. Niekedy sa vytráca aj pohodlím.“

Tretie slovo – odvahu – otvoril Kantovým Sapere aude. Nástroj, ktorý za nás sformuluje odsek alebo navrhne argument, môže byť podľa rektora veľkou pomocou, zároveň však „azda najpohodlnejšou ponukou, akú sme kedy dostali: odovzdať námahu myslenia niekomu – alebo niečomu – inému. Rozdiel medzi tým, či umelú inteligenciu používame my, alebo či používa ona nás, je napokon rozdielom medzi vzdelaným človekom a dobre naformátovaným textom.“ Pripomenul pritom jednoduchú akademickú zásadu: „pomoc, ktorá podstatne vstúpila do obsahu práce, nesmie zostať zatajená.“

Dialóg a dôstojnosť

Štvrté slovo venoval rektor, prof. Miloš Lichner, kultúre sporu na akademickej pôde. „Dialóg neznamená bezkonfliktnosť. Znamená schopnosť stretnúť človeka s odlišným názorom bez toho, aby sme z neho urobili nepriateľa. Nesúhlas nie je útok. Nie každá nezhoda je nespravodlivosť. A rovnako platí aj opak: nie každá sťažnosť je precitlivenosť.“

Hranicu pomenoval jasne: „Keď sa sporíme o argument, tvrdenie či rozhodnutie, univerzita žije. Keď sa spor prenesie na osobu toho druhého – na jeho povahu, ľudskú podstatu či príslušnosť – univerzitné spoločenstvo sa začne rozpadať.“

Z ľudskej dôstojnosti odvodil aj význam inklúzie. „Študent ani učiteľ nie sú ‚ľudský zdroj‘. Človek je cieľom vzdelávania, nie jeho nástrojom,“ zdôraznil a dodal, že inkluzívna univerzita neznižuje nároky, ale usiluje sa o to, aby o výsledku rozhodovali schopnosť a poctivá práca, a nie pôvod alebo prostredie, z ktorého človek prichádza. „A prístupnosť univerzity sa napokon nemeria vyhláseniami. Meria sa skúsenosťou konkrétneho študenta v konkrétnej posluchárni.“

Trnavská univerzita bude mať prvého študentského ombudsmana

Rektor v tejto súvislosti ohlásil novinku: Trnavská univerzita bude mať po prvý raz svojho študentského ombudsmana. Stáva sa ním Ing. Ondrej Geče.

„Milé študentky, milí študenti, obrátiť sa naňho budete môcť vtedy, keď budete mať pocit, že boli porušené vaše práva, alebo keď budete potrebovať, aby vás niekto nestranne vypočul.“

Ombudsman podľa jeho slov nemá nahrádzať rozhodovacie orgány univerzity, ale pomáhať, aby sa problémy riešili včas, dôstojne a spravodlivo: „Nie je to prejav nedôvery voči univerzite, ale prejav dôvery v univerzitu, ktorá sa nebojí počúvať aj kritický hlas.“

Služba a nádej

Šieste slovo ilustroval rektor osudom Richarda Richa, ktorý v Boltovej dráme krivo vypovedá proti Morovi. „Richard Rich mal vzdelanie aj schopnosti. Otázkou nebolo to, čo vedel, ale to, čomu bol ochotný dať svoje schopnosti do služby.“

Odtiaľ viedla cesta k jednej z ústredných myšlienok príhovoru: „Možno najdôležitejšia skúška, na ktorú vás univerzita pripravuje, nebude mať otázky vytlačené na papieri. Príde v okamihu, keď budete vedieť, čo je správne, ale výhodnejšie pre vás bude urobiť niečo iné. Vtedy sa ukáže, čo z vášho vzdelania zostalo.“

Práve tu sa podľa rektora ukazuje hĺbka názvu Boltovej drámy: „Človek pre každé počasie nie je človek, ktorý nikdy nezmení názor. Je to človek, ktorý dokáže rozlíšiť, kedy je zmena názoru dôsledkom lepšieho poznania pravdy a kedy by ústup znamenal zradu vlastného svedomia.“

Siedme slovo – nádej – spojil so samotnou podstatou univerzity. „V roku 1635 ju založili ľudia, ktorí verili, že vzdelanosť má budúcnosť. V roku 1992 ju obnovili ľudia, ktorí tomu uverili znova. A dnes túto dôveru preberáme my.“

Učiteľ nevie, čo zostane z jeho slov po dvadsiatich rokoch, a vedec nevie, kam povedie otázka, ktorú dnes položil: „Aj preto je univerzita inštitúciou nádeje. Verí, že má zmysel zasievať aj tam, kde úrodu budú zbierať iní.“

V závere poprial rektor celej akademickej obci, aby slobodu, ktorú univerzita dáva, využila naplno, zodpovedne a bez pohodlnosti: „Nebojte sa pýtať. Nebojte sa hľadať. A nebojte sa ani mýliť a majte odvahu svoj omyl priznať a napraviť.“

Prvákom adresoval osobitné želanie: „aby ste raz neodchádzali iba s diplomom v rukách, ale aj s vnútorným kompasom. Aby ste vedeli hľadať pravdu, chrániť slobodu, mať odvahu viesť dialóg, rešpektovať ľudskú dôstojnosť, premieňať poznanie na službu a nestratiť nádej.“

Rektor Trnavskej univerzity prof. Miloš Lichner následne slávnostne vyhlásil akademický rok 2026/2027 za otvorený.