Silvo Krčméry sa stal legendou už za života

„Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu. Tú moc vám nezávidíme a netúžime po nej, nám stačí tá pravda. Lebo je väčšia a silnejšia ako moc. Kto však má v rukách moc, ten si myslí, že môže pravdu potlačiť. Zabiť. Alebo i ukrižovať. Ale pravda dosiaľ ešte vždy vstala i vstane z mŕtvych.“

Tieto slová po prvýkrát odzneli v obhajobnej reči lekára Silvestra Krčméryho pred vyšším vojenským súdom v Trenčíne 24. júna 1954. Presne po 70 rokoch sa na Trnavskej univerzite uskutočnila medzinárodná vedecká konferencia k storočnici od narodenia „generála“ podzemnej cirkvi.

Práve 24. jún, deň Krčméryho obhajobnej reči, je pamätným dňom SR, a to Dňom pamiatky obetí komunistického režimu, ktorý schválila Národná rada Slovenskej republiky zákonom č. 325/2004 Z. z. pripomínajúc tak vyše 71 000 politicky odsúdených, väznených a státisíce perzekvovaných totalitným režimom.

Vytrvalosť vo viere a zúročenie talentu

Poverený rektor Trnavskej univerzity prof. Miloš Lichner, SJ oceňuje na dr. Silvovi Krčmérym vytrvalosť vo viere až do konca a zúročenie svojho talentu. „Každý z nás dostal určitý talent a dnes si pripomíname človeka, ktorý si svoj talent nenechal pre seba, nezakopal ho, ale to, čo sa mu dostalo, dokázal zúročiť a odovzdať ďalšej generácii. To, čo dostal a odovzdal ďalej, nazývame v teológii tradícia,“ povedal v úvodnom príhovore rektor TRUNI M. Lichner.

Konferenciu, na ktorej vystúpilo takmer 30 prednášajúcich a panelistov, otváral čestný doktor Trnavskej univerzity, bývalý predseda Slovenskej národnej rady a súčasný poslanec František Mikloško. Krčméryho prirovnal k literárnej postave grófa Monte Christo a pripomenul jeho narodenie v Trnave 5. augusta 1924 i osobnú konverziu vo veku 17 rokov.

Legenda už za života

Krčméry bol ovplyvnený chorvátskym kňazom Tomislavom Kolakovičom. V roku 1951 ho zatkli, v roku 1954 odsúdili na 14 rokov krutého väzenia. „Ľudia sa stávajú legendami väčšinou až po smrti. Silvo Krčméry sa stal legendou už za svojho života. Svojím životným príbehom priťahoval ľudí v zahraničí, ktorí ho v čase komunizmu na Slovensku navštevovali a nadväzovali s ním spoluprácu. Pápež Ján Pavol Druhý mal k nemu osobitný vzťah plný úcty, priateľstva a rešpektu,“ priblížil F. Mikloško.

„Keď som niekedy navštívil S. Krčméryho, hovoril som mu: 'Silvinko, daj mi kúsok tvojej slávy.' On mi nato: 'Počúvaj, ty si ma s niekým mýliš.' Silvo už prežíva slávu nie ľudskú, ale Božiu. Prosíme, aby sa za nás, za Slovensko, ktoré mal tak rád, prihováral, aby sme boli hodni pokračovať v jeho diele,“ uzatvára F. Mikloško.

Vyrovnaná, zrelá osobnosť

Podobne kladne vníma Silva Krčméryho aj profesorka Terézia Rončáková z Katolíckej univerzity v Ružomberku. „Je pre mňa vedúca postava generácie, ktorá neriešila seba, svoj komfort, pohodlie, nároky, ale s maximálnou veľkodušnosťou vkladala svoje sily do práce pre dobro iných ľudí - aby sa nedávali gniaviť totalitnou mocou. Oni sami boli vďaka ochote kedykoľvek sa dať znova zavrieť slobodní od strachu a vďaka hlbokému duchovnému životu - o Silvovi sú svedectvá, že mal mystické stavy - boli vyrovnanými zrelými osobnosťami.“

T. Rončáková vystúpila na konferencii s príspevkom Dielo Silvestra Krčméryho v očiach jeho spolupracovníkov, ktorý vychádza z dvoch výskumných projektov pod záštitou Nanovic Institute na Notre Dame University v USA.

Profesorka žurnalistiky interviewovala aktérov tajnej cirkvi za komunizmu a analyzovala opakujúce sa aspekty spirituality a pôsobenia S. Krčméryho. „Jedným z nich je dôraz na osobnú aktivitu a tvorivosť: mladí študenti okolo S. Krčméryho nedostávali návody na činnosť a cestovné mapy na striebornom podnose, ale sami si prešliapavali cestičky k tomu, ako vytlačiť samizdat, ako prepašovať knihy z Poľska, ako dostať pozvanie a povolenie na cestu do ZSSR, aby tam mohli doniesť pár Biblií... Boli vedení k ostražitosti a zodpovednosti, ale zároveň samostatnosti a tvorivosti.“

Nie, my nie sme náboženskí fanatici alebo zaslepenci. Sme jednoducho kresťania. Ale nikdy sme sa neuzavierali pred žiadnou inou vierou, svetonázorom alebo dokonca vedou. Štúdiom a prácou sme sa dostali k svojmu presvedčeniu.


Ľudia nádeje a budúcnosti

Medzi hlavných propagátorov osobnosti S. Krčméryho sa zaraďuje historik Ústavu pamäti národa a publicista František Neupauer, autor projektu Nenápadní hrdinovia. „Svet, štáty, národy, no rovnako každý jeden z nás sa potrebuje oprieť o osobnosti, ktoré obstáli v čase veľkých zápasov a formovali generácie slobodných ľudí v čase neslobody. Silvo Krčméry bol a je touto osobnosťou. Tí, ktorí spoznajú jeho príbeh, pochopia korene ľudského snaženia a budú ľuďmi nádeje a budúcnosti,“ hovorí F. Neupauer, ktorý sa venoval väzneniu S. Krčméryho vo viacerých väzniciach (Banská Bystrica, Mírov, Ostrov nad Ohří) a pracovných táboroch.

Dnešná vedecká konferencia sa uskutočnila pri príležitosti nedožitých sto rokov od narodenia S. Krčméryho. „Oslava narodenín je oslavou vďačnosti. Dnes, v pamätný deň SR, si uctievame Silvovu storočnicu i výročie  jeho reči na súde. Ukazujeme, že si ceníme osobnosti, utrpenie politických väzňov. Rozoznávame, kto bol obeťou a kto bol zlodejom našej slobody. V čase dezinformácií je to veľký vklad pre našu spoločnosť,“ uvažuje F. Neupauer.

Konferenciu organizoval Ústav pamäti národa, Trnavská univerzita, Trnavský samosprávny kraj v spolupráci so Spoločenstvom Fatima a Kolégiom Antona Neuwirtha. Vo foyer rektorátu môžete navštíviť výstavu venovanú S. Krčmérymu, ktorému bol v roku 1998 na Trnavskej univerzite udelený titul doctor honoris causa. Tejto významnej postave slovenských dejín bola venovaná divadelná hra Ľubomíra Feldeka Nepolepšený svätec aj dokumentárny film Slobodní v réžii Slava Zrebného.