Rodokmeň pomáha pochopiť vlastné ja

Chceli by ste rodokmeň alebo ho už máte hotový? Čo v ňom čítate? O zákulisí znázorňovania rodových vzťahov hovoríme s univerzitným docentom na katedre histórie Michalom Frankom. Pôsobí na filozofickej fakulte, špecializuje sa na slovenský novovek (17.-18. stor.), dejiny malokarpatského vinárstva a vinohradníctva s užším zameraním na vinohradnícke právo a vinohradnícke poriadky.

Rodokmeň je príbeh. Predkovia sa ním prihovárajú 

Psychológovia Marshall Duke a Robyn Fivush zistili, že deti, ktoré poznali históriu svojich rodín, vykazovali vyššiu sebaúctu, nižšiu úzkosť, mali menej problémov v správaní a lepšiu sebakontrolu. Je podľa vás dôležité poznať históriu svojej rodiny a príbehy, ktoré si rodina rozpráva? Môže k tomu pomôcť aj vytváranie rodokmeňov?

Rodokmeň svojim spôsobom predstavuje príbeh, cez ktorý sa „prihovárajú“ predkovia svojim potomkom, aby im svojim symbolickým jazykom povedali a ozrejmili aj to, čo je v súčasnosti slovami veľmi ťažko vypovedateľné a dávno zabudnuté, aby v nich zanechali svoju stopu a prebudili spoločné povedomie, ktoré si ponesú potomkovia po celý život. Je veľmi dôležité, aby človek vedel, že niekam patrí, aby sa identifikoval.

Je veľmi dôležité, aby človek vedel, že niekam patrí, aby sa identifikoval.

Rodokmeň môže v určitom smere prispieť k pochopeniu v procese hľadania vlastného ja a doslova doplniť chýbajúce informácie, môže objasniť skryté súvislosti a pomôcť pri budovaní vlastnej identity. Rozprávanie rodinných príbehov a odovzdávanie informácii o predkoch môže v určitom smere potomkov viesť, usmerniť, mnohé im objasniť a pripraviť ich na rôzne životné situácie.

Niekto si na to nájde genealóga, iný chodí po archívoch. Prečo si ľudia dávajú zhotoviť rodokmeň?

Pre mnoho ľudí je dôležité poznať svojich predkov, no niekto vníma toto poznanie ako niečo zaujímavé, ženie ho najmä vnútorná zvedavosť, pričom sa hrá na detektíva a pátra po svojich predkoch. Niekto to zase vníma ako poďakovanie, prejav úcty a istej povinnosti voči svojim predkom i žijúcim či budúcim potomkom.

Ľudia si niekedy kladú otázky typu „kto som? Odkiaľ pochádzam?“. Snažia sa lepšie pochopiť svoje poslanie a objasniť svoju úlohu v živote, ktorý predstavuje z pohľadu minulosti a času tak krátky časový úsek.

Ľudí vedú k vypracovaniu rodokmeňa rôzne pohnútky. Sú napríklad takí, ktorí vnímajú rodokmeň ako niečo veľmi osobné a sú k nemu citovo zainteresovaní, iní ho vnímajú ako niečo, čo treba mať doma na stene a pýšiť sa s tým, pre niektorých je to vhodný dar, ktorý venujú svojim blízkym a niekto chce zistiť, či mu v žilách náhodou nekoluje „modrá krv“.    

Predkovia sú inšpiráciou

Prečo sa aj vy osobne venujete skúmaniu rodokmeňov?

Pôvodne ma hnala k pátraniu po mojich predkoch najmä zvedavosť, kto boli, odkiaľ prišli, kde a ako žili. Chcel som trošku poodkryť ich životy a niekedy veľmi ťažké životné osudy. Moji predkovia sú pre mňa v určitom smere inšpiráciou a dodávajú mi energiu a nádej. Keď stojím pred nejakým zjavne neriešiteľným problémom, tak si spomeniem na svojho pradeda, ktorý zvládol bojovať štyri roky v prvej svetovej vojne a ako štyridsiatnik bol povolaný na ruský front k Stalingradu v druhej svetovej vojne, kde bol zajatý a poslaný do gulagu, ktorý prežil a šťastne sa vrátil domov. V tom okamihu sa mi môj problém javí ako banalita a niečo, čo zvládnem „ľavou zadnou“.

Tvorba cudzích rodokmeňov ma baví, je to pre mňa relax a niekedy veľmi zaujímavá, až detektívna práca. Tiež rád maľujem obrazy a hotový rodokmeň zvyknem namaľovať a ozdobne kaligraficky prepísať na plátno, čo mu dodá punc originality a výnimočnosti.  

Moji predkovia sú pre mňa inšpiráciou a dodávajú mi nádej.

Je správnejší výraz rodokmeň alebo rodostrom? Je v tom nejaký rozdiel?

Oba pojmy sa bežne používajú, no rodokmeň je zaznačený vývin nejakého rodu, môže to byť aj súpis či zoznam predkov a zapisuje sa najčastejšie vo forme genealogických tabuliek. Vzťahuje sa na potomkov jednej osoby, prípadne páru osôb a zaznamenáva mužskú líniu. Rodostrom je všeobecný pojem, pod ktorým sa skrýva grafické zobrazenie predkov a ich vzťahov. Rodostrom sa zvykne často prezentovať a zaznačiť ako strom, ktorého konáre znázorňujú mená a údaje o predkoch.

Bádanie začína doma ústnym podaním

Kde pátrať po svojich koreňoch? Sú to matriky na mestských a farských úradoch či archívy?

Pátranie po predkoch začína doma a u svojej najbližšej rodiny, od ktorej obyčajne získate vstupné informácie. Informácie získate ústne, z rozprávania, či z rôznych dokumentov, ktoré vás môžu naviesť na správnu cestu vo vašom pátraní. Po zisku základných informácií treba navštíviť spomínané mestské či farské úrady, ktoré vedú a archivujú matriky z mladších období a následne príslušný archív, kde sú uložené matriky zo starších období. Bádateľ teda najskôr začne pátrať doma, potom preskúma mladšie matriky na úradoch a konečnou stanicou sú staré matriky v archívoch. V súčasnosti bádateľom pomáha aj digitalizácia matrík a ich uverejnenie na vybraných weboch. Niektoré genealogické weby umožňujú štúdium matrík on-line a tým ušetria bádateľovi cesty do archívov alebo na úrady.  

Ako sa pri tvorbe rodokmeňu nepomýliť? Mnohé výrazy sú v latinčine či maďarčine. Na čo si dať pozor?

Presne tak, bádateľ pri pátraní čoskoro zistí, že iba so slovenčinou ďaleko nezájde. Mnohé záznamy sú v cudzích jazykoch a preto by bolo vhodné, aby si bádateľ ozrejmil základné pojmy a používal napríklad genealogický slovník.

Aké sú ďalšie úskalia tvorby rodokmeňov?

Na zostavovateľa rodokmeňa čaká viacero nástrah. Okrem spomínaných jazykových bariér sa musí často bádateľ popasovať s písmom zápisov, ktoré je niekedy veľmi ťažko čitateľné. V zápisoch je mnoho skratiek, ktoré treba identifikovať a objasniť. Niekedy dokonca v matrike chýbajú zápisy alebo sa nachádzajú v inej matrike. Inokedy môže absentovať samotná matrika. Zapisovateľ niekedy upravil, pozmenil či skomolil priezviská a mená hľadaných osôb či chybne zapísal dátumy narodenia či úmrtia, čo môže priviesť bádateľa do slepej uličky. Vytvorenie rodokmeňa taktiež vyžaduje množstvo času, pozornosti a trpezlivosti, s čím musí zostavovateľ vopred rátať.  

Hľadáte modrú krv? Aj to môže byť motivácia pre rodokmeň

Môže byť úskalím aj motivácia vyhotovenia rodokmeňa? Niekto chce možno objaviť bohatého predka alebo modrú krv.

Množstvo ľudí by rado videlo vo svojich žilách „modrú krv“ a nehovoriac o objavení bohatých predkov a ich zabudnutých majetkoch. Stretávam sa s ľuďmi, ktorí si dávajú vypracovať rodokmeň práve kvôli tomu, aby zistili, či nemali náhodou bohatých predkov s majetkami, na ktoré by mohli mať v súčasnosti nárok.  

Dá sa objaviť niečo nové, zaujímavé vo svojom rodokmeni? Prípadne aj niečo, čo nerozšíri len moje poznanie, ale aj širšiu historiografiu?

Zaujímavé sú napríklad informácie o povolaniach predkov. Niekedy zistím, že predkovia osoby, ktorej vytváram rodokmeň, boli významné osobnosti, politici, štátni úradníci, umelci, vojenskí dôstojníci a pod. Taktiež mali niekedy muži s viacerými manželkami množstvo detí, ktoré sú nositeľmi priezviska otca a zakladateľmi nových vetiev rodu.

V jednom rodokmeni som raz identifikoval u jedného z predkov funkciu správcu obecných vinohradov, ktorá sa v danom rode dedila z pokolenia na pokolenie. Zaujímavé však bolo, že v danej obci kde žili, nemáme dnes žiadnu zmienku o pestovaní viniča a táto informácia naznačuje, že sa vinič predsa len pestoval aj v danej obci. Dokonca v takom rozsahu, že tam existovala takáto funkcia.

Do akej hlbokej minulosti sa dá dopátrať? Niektoré záznamy sú stratené alebo vyhoreli.

Prvé zmienky o snahách viesť záznamy, ktoré majú charakter matrík zaznamenávame v prvej polovici 12. storočia. Od 16. storočia sa začínajú zaoberať s vedením kníh matričného charakteru aj v Uhorsku. Až v 17. storočí sa začínajú zavádzať matriky vo všetkých farách. Koncom 17. storočia sa viedli matriky v každej farnosti a najväčší rozmach zaznamenalo ich vedenie v 18. storočí, za vlády Márie Terézie a jej syna a následníka Jozefa. Takže teoreticky sa dá, ak sa príslušné matriky zachovali, dopátrať do 17. a niekedy až do konca 16. storočia.  

V ťažkých časoch sa musíme zomknúť

Na katedre histórie sa okrem iného venujete aj hospodárskym dejinám. Vinohradníctvo, vinárstvo, pivovarníctvo, odvody, panstvá... Prečo je dôležité poznať aj to, ako sa na našom území vyvíjalo hospodárstvo?

Naša história je rozmanitá a skutočne rozsiahla a dejiny hospodárstva do nej neodlúčiteľne patria a majú v nej svoje nezastupiteľné miesto. Tak, ako každá významnejšia politická či vojenská udalosť ovplyvnila naše dejiny a ich smerovanie, tak aj naše hospodárstvo určitým spôsobom ovplyvnilo a kreovalo nielen naše národné dedičstvo i tradície, ale i budúcnosť a smerovanie. Vďaka poctivej práci našich predkov a hospodárskej základni, ktorú vytvorili, môžeme stavať a budovať našu spoločnosť ďalej. Okrem toho poznanie vlastných dejín, aj tých hospodárskych, patrí k základným atribútom každej vyspelej spoločnosti.    

Našu spoločnosť môžeme ďalej budovať na poctivej práci našich predkov a hospodárskej základni, ktorú vytvorili.

Dnes sa často používa slovo kríza – najčastejšie možno práve v ekonomickej oblasti. Pri pohľade na doterajšie hospodárske dejiny máme nádej, že na Slovensku sa dnes žije dobre – a možno sa bude ešte lepšie?

So slovenským hospodárstvom a ekonomikou je to v súčasnosti zložité a nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že sa nachádza v ťažkej situácii. S porovnaním s minulosťou sa však dnes žije na Slovensku skutočne dobre a verím, že sa bude ešte lepšie. No všetko to závisí nielen od množstva rôznych faktorov, ale najmä od nás samých. No každý deň máme šancu prispieť k vytvoreniu nového a lepšieho Slovenska a poskytnúť našim potomkom lepší život, ako sme mali my a naši predkovia. Musíme hľadať riešenia a hlavne konať. V ťažkých časoch sa musíme zomknúť tak, ako to robili naši predkovia, a v konečnom dôsledku, je to iba na nás, aký účet nám vystavia naši potomkovia.  

Na záver ešte otázka k našej alma mater. Je čas prihlášok. Prečo si vybrať štúdium histórie na Trnavskej univerzite?

Na univerzitnom webe je veľmi pekný príspevok s názvom Desať dôvodov, prečo študovať na Trnavskej univerzite. Skutočne ponúka desať dobrých dôvodov, prečo sa prihlásiť na štúdium práve na našej univerzite. Sú to: akademická excelentnosť, hodnoty a tradície, genius loci, rodinná a pohodová atmosféra, kvalita, náročnosť a užitočnosť, spokojnosť absolventov, aktívny študentský život, neustály rozvoj a v neposlednom rade možnosť výberu štúdia na piatich fakultách. Práve s týmito dôvodmi sa plne stotožňujem a úprimne odporúčam každému záujemcovi štúdium na našej univerzite.