Pripomíname si 385. výročie nášho otvorenia. Staviame na dialógu
Trnavská univerzita v Trnave si dnes pripomína 385. výročie od slávnostného otvorenia prvého semestra jej starobylej predchodkyne Universitas Tyrnaviensis.
Univerzita v Trnave od roku 1635
Zakladaciu listinu Trnavskej univerzity vydal kardinál Peter Pázmaň 12. mája 1635, schválená bola 18. októbra 1635 cisárom Ferdinandom II. a slávnostné otvorenie školského roka sa konalo 13. novembra v trnavskom Dóme sv. Mikuláša. Ostrihomský arcibiskup Peter Pázmaň zveril Trnavskú univerzitu jezuitom, jej prvým rektorom bol Juraj Dobronocký.
„Universitas Tyrnaviensis existovala stoštyridsaťdva rokov a študovali na nej príslušníci všetkých národov Uhorska. To potvrdzuje jej nadnárodný charakter a celouhorské pôsobenie. Súčasne fungovala v slovenskom prostredí, ktoré jej poskytovalo ekonomické zázemie a rozvoj a z tohto prostredia sa väčšinovo formoval aj pedagogický a vedecko-výskumný potenciál univerzity,“ hovorí rektor Trnavskej univerzity v Trnave René Bílik.
Trnavská univerzita sa stala prvou nemarxisticky fundovanou vysokou školou na Slovensku po roku 1989.
Obnovenie Trnavskej univerzity v roku 1992 je podľa prof. R. Bílika výrazom radikálneho odmietnutia jednostrannej ideologickej podmienenosti vzdelávacej ponuky a podmienok pre vedecký výskum, ktorá charakterizovala socialistické vysoké školstvo. „Oproti ideologickej a politickej direktívnosti akcentoval proces obnovenia univerzity princípy akademickej autonómnosti založenej na funkčnej vnútornej samospráve. V tejto podobe sa Trnavská univerzita v Trnave stala prvou nemarxisticky fundovanou vysokou školou na Slovensku po roku 1989,“ konštatuje R. Bílik.
Jadro Trnavskej univerzity: Dialóg a sloboda bádania
Prakticky ako najstaršia fungujúca univerzita na Slovensku stavia na dialógu, ktorý tvorí jadro dejín Trnavskej univerzity. „Dialogickosť ako základný existenčný princíp, sloboda bádania, myslenia a prejavu a rešpekt voči princípom samosprávneho riadenia vysokej školy i voči autonómnosti akademickej pôdy; to sú základné princípy, na ktorých stojí súčasná Trnavská univerzita v Trnave.“
Za takmer štyri storočia prešla prvá univerzita v Trnave rôznymi cestami. Historická Universitas Tyrnaviensis začínala s filozofickou a teologickou fakultou, neskôr k nej pribudla právnická a lekárska fakulta. Postupne univerzite patrilo viacero budov, napríklad seminár sv. Vojtecha pre chudobných študentov (Adalbertinum) a mariánsky seminár (Marianum) na dnešnej Hollého ulici a seminár sv. Štefana pre bohoslovcov (Stefanum) na súčasnej Halenárskej ulici. O ich histórii hovorí nová kniha Sapientia aedificavit sibi Domum s podtitulom Budovy Trnavskej univerzity v Trnave. Vydal ju Ústav dejín TU, editovala PhDr. Henrieta Žažová, PhD.
Trnavskú univerzitu premiestnili v roku 1777 do Budína. Posledná prednáška na historickej Trnavskej univerzite sa uskutočnila 24. augusta 1777. Počas svojej existencie nechýbala na univerzite ani hvezdáreň, lekáreň, vlastný archív či knižnica, dokonca mala i svoje letné sídlo a farmu v Bielom Kostole.
V odkaze a koreňoch Universitas Tyrnaviensis hrdo pokračuje po roku 1992 nielen obnovená Trnavská univerzita v Trnave, ale aj vysokoškolské inštitúcie v Maďarsku: Univerzita Loránda Eötvösa (ELTE), Semmelweisova univerzita (právna nástupkyňa lekárskej fakulty) a Pázmány Péter Katholikus Egyetem (právna nástupkyňa teologickej fakulty).
A čo želajú študenti svojej obnovenej alma mater? „Želáme si pre našu univerzitu, aby bola studnicou poznania sveta a hviezdneho neba, ale aj zdrojom mravného rozvoja človeka a spoločnosti,“ ako napísala Študentská rada Trnavskej univerzity.
foto: TRUNI/Barbora Likavská
Trnavskú univerzitu môžete sledovať aj na sociálnych sieťach. Ďakujeme!
