Prestížny časopis Lancet Neurology aj s našou účasťou. Marek Majdan študuje epidémiu úrazov mozgu

Prestížny odborný časopis Lancet Neurology publikoval špeciálne vydanie venované pokrokom v prevencii, liečbe a výskume v oblasti úrazov mozgu a najväčším výzvam, ktorým v tejto oblasti čelíme. Nezaobišlo sa to bez príspevku nášho experta profesora Mareka Majdana z Inštitútu pre globálne zdravie a epidemiológiu Trnavskej univerzity.

Koordinátorom epidemiologickej časti Marek Majdan

Špeciálne vydanie časopisu pripravila medzinárodná skupina expertov a oficiálne ju zverejnili počas stretnutia konzorcia projektu CENTER-TBI (Collaborative European Neurotrauma Effectiveness Research in TBI) na stretnutí v Antverpách 30. septembra 2022.

Práca priamo nadväzuje na predchádzajúcu takúto publikáciu z roku 2017, ktorá bola oficiálne zverejnená na stretnutí v Európskom parlamente – jej cieľom bolo nastavenie priorít v oblasti úrazov mozgu z pohľadu politík, liečby a výskumu. Odvtedy bolo vďaka medzinárodnému výskumu a veľkým štúdiám implementovaným v rámci medzinárodnej iniciatívy InTBIr (International Traumatic Brain Injury Research), akou je aj štúdia CENTER-TBI, vygenerovaných veľa nových poznatkov uverejnených v tejto publikácii.

"Úrazy mozgu sú stále významným globálnym zdravotným problémom so závažným dopadom na pacienta, rodiny a spoločnosť. Počas ostatnej dekády medzinárodná výskumná spolupráca dokázala priniesť významné zistenia, ktoré zlepšili naše poznanie a liečbu týchto úrazov. Napriek tomu, stále čelíme veľkým výzvam, najmä v ekonomicky slabších krajinách. Pokračujúca medzinárodná spolupráca vo výskume je nevyhnutná k tomu, aby sa zlepšili výsledky liečby a aby sa znížil ich celkový nepriaznivý dopad," hovorí prof. David K. Menon, University of Cambridge.

Koordinátorom epidemiologickej časti projektu CENTER-TBI bol profesor Marek Majdan, vedúci Inštitútu pre globálne zdravie a epidemiológiu Trnavskej univerzity v Trnave, ktorý je zároveň jedným z hlavných autorov epidemiologickej sekcie práve vydanej publikácie. Podľa Majdana je epidemiologický výskum jedným z pilierov pokroku pri prevencii a liečbe úrazov mozgu. Téme sa na IGHE venujú dlhodobo, vďaka čomu sú jedným z najvýznamnejších pracovísk v oblasti epidemiológie úrazov v Európe.

Úrazy mozgu sú celosvetovo najvýznamnejšou príčinou úmrtí

Ako sa v práve zverejnenej publikácii uvádza, úrazy mozgu postihujú ročne 55 miliónov ľudí, sú celosvetovo najvýznamnejšou príčinou úmrtí a postihnutí pri úrazoch a sú s nimi spojené náklady celkovo vo výške 400 miliárd eur ročne. Z najnovších poznatkov je zrejmé, že úrazy mozgu nie sú akútnym stavom, ale chronickým ochorením, ktoré má dlhodobé následky, vrátane zvýšeného rizika neurodegeneratívnych ochorení, akými sú Parkinsonova choroba alebo demencia.

Dopravné nehody a pády ostávajú celkovo najhlavnejšími príčinami úrazov mozgu, aj keď ich podiel sa líši podľa ekonomickej sily krajiny: v krajinách s nižším príjmom dopravné nehody zapríčinia trikrát toľko úrazov mozgu  ako pády, kým v krajinách so silnou ekonomikou – vrátane Slovenska spôsobia pády dvakrát viac týchto úrazov ako dopravné nehody.

Ženy sa horšie zotavujú z úrazov mozgu

Aj keď viac ako 90% úrazov je v súčasnosti kategorizovaných ako “ľahkých”, viac ako polovica takýchto pacientov sa plne nezotaví ani pol roka po úraze. Zlepšenie liečby práve týchto pacientov by malo veľký verejno-zdravotnícky dopad. K dosiahnutiu toho je kľúčová multi-dimenzionálna diagnostika stavu po úraze, s dôrazom na mentálne zdravie a post-traumatickú stresovú poruchu. Súčasné poznatky ukazujú, že zotavenie po úrazoch mozgu je horšie u žien v porovnaní s mužmi, dôvody tohto stavu však ostávajú neznáme.

Prezentovaný výskum otvára aj tému veľkých rozdielov v liečbe, vrátane problematického prístupu k potrebnej rehabilitácii a nedostatočného dosledovania pacientov s “ľahkými” úrazmi. Zároveň je však zrejmý veľký pokrok v diagnostických aj liečebných metódach. Významným je napríklad fakt, že krvné biomarkery vedia poslúžiť rovnako efektívne, niekedy dokonca efektívnejšie ako klinické rozhodovanie pri identifikácii pacientov s ľahkými úrazmi, ktorí sa podrobia CT a tým znižujú nežiaduce ožarovanie.

"Zlepšenie liečebných postupov a zníženie existujúcich rozdielov v liečbe si bude vyžadovať úzku spoluprácu medzi lekármi, výskumníkmi a politikmi, s nevyhnutnou účasťou pacientov a pacientskych organizácií," pripomína emeritný profesor Andrew I.R. Maas, Antwerp University Hospital and University of Antwerp z Belgicka.

Najnovší epidemiologický výskum poukazuje na znižujúcu sa úmrtnosť po úrazoch mozgu, čo však zároveň znamená, že viac tých, ktorí prežijú, bude mať významnú mieru postihnutia.

Napriek jednoznačným pokrokom je však stále veľa výziev, ktorých riešenie si vyžaduje kolektívne úsilie.

Najvýznamnejšie výskumné otázky pre budúcnosť sú nasledovné:

• Prečo sa polovica pacientov s ľahkým úrazom mozgu nezotaví do plného zdravia? Ako vieme nájsť efektívnu liečbu pre tieto prípady?
• Ako vieme zlepšiť liečbu starších pacientov, najmä tých s pridruženými ochoreniami?
• Aký je mechanizmus, ktorým úrazy mozgu predisponujú pacientov pre neurodegeneratívne ochorenia? Je toto možné liečiť?
• Prečo je zotavenie  po úrazoch mozgu u žien horšie ako u mužov?
• Ako vieme úrazy mozgu  lepšie klasifikovať, aby sme vedeli identifikovať skupiny pacientov pre individualizovanú liečbu?

Zodpovedanie týchto otázok si vyžiada:

• Ďalšie posilnenie medzinárodnej spolupráce
• Prijatie spoločnej terminológie naprieč výskumnými štúdiami
• Lepšie prepojenie dátovej analytiky s výskumom úrazov mozgu
• Spoluprácu s organizáciami financujúcimi výskum, s politikmi, regulátormi a pacientskymi organizáciami