Filozofická fakulta
Pedagogická fakulta
Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce
Teologická fakulta
Právnická fakulta

Plošný lockdown je krajné riešenie. Vedci z Trnavskej univerzity skúmajú superšírenie korony

Naši odborníci z fakulty zdravotníctva sa podieľajú na výskume, ktorého cieľom je zistiť rozsah a rýchlosť šírenia epidémie COVID-19 v slovenskej populácii. Má to pomôcť strategickému rozhodovaniu a efektívnej kontrole epidémie.

Celoštátny lockdown nie je optimálne riešenie

Epidemiologické údaje o pozitívnych prípadoch a ľuďoch, ktorí boli s nimi v kontakte, ukazujú, že veľká časť infikovaných má malú pravdepodobnosť ďalšieho šírenia nákazy. Vyskytujú sa však udalosti, pri ktorých prichádza k tzv. superšíreniu vírusu, teda nakazeniu pomerne veľkého množstva ľudí jedinou infekčnou osobou. Práve tieto sa zdajú byť hlavnou hnacou silou pandémie. Porozumenie dynamiky prenosu je kľúčom pre určovanie efektívnych kontrolných a preventívnych opatrení.

Celoštátny lockdown nie je optimálny spôsob manažovania tejto epidémie. Ak prenos a šírenie v populácii závisí najmä od superšíriteľských udalostí, kým bežné spoločenské interakcie prispievajú k reprodukcii vírusu menšou mierou, celoštátne snahy o kontrolu šírenia epidémie by sa mali zamerať najmä na hromadné podujatia, ktoré takýto superšíriteľský potenciál majú, tvrdia vedci v projekte Analýza dynamiky šírenia Covid-19 v Slovenskej republike prostredníctvom kľúčových epidemiologických ukazovateľov – podklad pre strategické rozhodovanie a efektívnu kontrolu epidémie, financovanom Agentúrou na podporu výskumu a vývoja (APVV).

Plošné opatrenia sú krajné riešenie

„Plošné opatrenia ako tie, ktoré platia od tohto týždňa, sú krajným riešením. Optimálnou cestou sú cielené opatrenia, rozlišujúce špecifické miery rizika nákazy. Podľa údajov, ktoré máme k dispozícii z epidemiologických šetrení, väčšina lokálnych ohnísk je v rodinách, na rodinných oslavách, či svadbách. Sem majú byť primárne cielené aj opatrenia. Treba takisto rozlišovať medzi regiónmi v zmysle celkovej rizikovosti danej populácie (teda proporcia starších ľudí alebo ľudí s takými ochoreniami, ktoré zhoršujú priebeh COVIDu-19 v prípade nakazenia) a do celkového kontextu treba započítať aj dostupnosť verejno-zdravotníckych služieb (kapacita regionálnych úradov verejného zdravotníctva pre dohľadávanie kontaktov) a zdravotníckych služieb (kapacity a vybavenie nemocníc),“ tvrdí epidemiológ Marek Majdan, prorektor Trnavskej univerzity pre rozvoj a informačné systémy.  

Nevyužívame plný potenciál dát a informácií

Samotnú dynamiku šírenia nákazy a návrh opatrení v regióne treba potom podľa M. Majdana zvážiť v celej šírke tohoto kontextu. „Nie je jedno, či nám pribudne 30 prípadov denne v regióne s dobre fungujúcou a vybavenou nemocnicou, dostatočnými kapacitami na RÚVZ na udržanie šírenia pod kontrolou a s mladou a zdravou populáciou alebo v regióne, kde je väčšiu časť populácie tvoria seniori s chronickými ochoreniami a nestatočnými službami. Kľúčom k tomu, aby sme takúto stratégiu vedeli implementovať sú kvalitné údaje, ktoré nám situáciu opíšu.“

Nutnosť súčasných celoplošných opatrení je podľa odborníka na verejné zdravotníctvo M. Majdana sčasti odrazom toho, že pri analýze situácie a jej dynamiky nevyužívame plný potenciál dát a informácií. „O samotnej účinnosti týchto opatrení nepochybujem: na to, aby sme dostali pod kontrolu ochorenie, ktorého šírenie je priamo závislé od intenzity a blízkosti kontaktu medzi ľuďmi, akékoľvek opatrenie obmedzujúce kontakt (či už formou regulácie stretávania alebo formou osobnej ochrany rúškom) efekt má. Problematická je práve adresnosť týchto opatrení a, samozrejme, ich kolaterálne ekonomické a spoločenské dopady. Sme v situácii, keď verejnosť očakáva jasne odôvodnené rozhodnutia. Cieľom nášho projektu je priniesť viac informácií o dynamike šírenia tohoto ochorenia a tak prispieť k tomu, že sa budú môcť prijímať cielenejšie opatrenia.“

Covid-19: Sekundárna miera infekcie

Odborníci budú vo svojom výskume určovať sekundárnu mieru infekcií (angl. secondary attack rate, SAR), teda pravdepodobnosť šírenia infekcie v malých komunitách, akými sú rodiny alebo školské triedy. Pokúsia sa kvantifikovať potenciál superšírenia vyhodnotením uzavretých ohnísk z tzv. prvej vlny Covidu-19 u nás. Metodicky sa riadia protokolom Svetovej zdravotníckej organizácie pre vyšetrovanie prenosu nového koronavírusu v domácnostiach, čo zabezpečí reprodukovateľnosť výskumu a porovnateľnosť výsledkov v čase a v medzinárodnom meradle.

Sekundárna miera infekcie nového koronavírusu je v štúdiách z iných krajín popisovaná na úrovni 10 až 20 %, čo znamená, že jeden infikovaný človek nakazí 10 až 20 % členov kolektívu, s ktorými príde do styku. „Nevieme, či tieto čísla platia aj pre podmienky Slovenska alebo sa budú líšiť. Faktom ostáva, že rodina sa podľa doteraz dostupných údajov zdá byť najpravdepodobnejšie miesto pre lokálne ohniská,“ vysvetľuje M. Majdan.

V súčasnosti autori projektu ukončujú zber vzoriek krvi. Najbližšie štyri mesiace budú spracúvať získané údaje a do mája 2021 poskytnú interpretáciu výsledkov a formuláciu odporúčaní. Konferenciu, ktorá predstaví výsledky tohto projektu, plánujú zorganizovať do 30. septembra 2021.

 

Spolupráca UK a TRUNI

Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity (FzaSPTU) sa zúčastňuje realizácie tohto APVV projektu prostredníctvom Inštitútu pre globálne zdravie a epidemiológiu (IGHE), ktorý sa podieľa na príprave a zbieraní epidemiologických údajov, na ich analýze a na interpretácii výsledkov.

Infekčná klinika Fakultnej nemocnice Trnava na svojom klinickom pracovisku odoberá vzorky krvi a zbiera údaje prostredníctvom dotazníka od účastníkov výskumného súboru z Trnavského kraja.

Centrum mikrobiológie a prevencie infekcií zodpovedá za transport krvných vzoriek a zozbieraných údajov do laboratória. Fakulta zdravotníctva v Trnave má potrebné vybavenie na úspešnú realizáciu projektových aktivít

Na analýze participujú výskumníci z Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity doc. Marek Majdan, doc. MUDr. Adriana Kršáková, PhD. a RNDr. Mgr. Jaroslava Brňová, PhD. Hlavnou riešiteľkou projektu je doc. MUDr. Alexandra Bražinová, PhD., MPH z Ústavu epidemiológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského.

Kto je kto

Doc. Marek Majdan je absolventom verejného zdravotníctva, habilitoval v odbore hygiena, epidemiológia a preventívne lekárstvo na 3. lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Je absolventom magisterského štúdia epidemiológie na London School of Hygiene and Tropical Medicine, má rozsiahle skúsenosti s analýzou epidemiologických údajov a s ich interpretáciou. Je vedúcim Inštitútu pre globálne zdravie a epidemiológiu Trnavskej univerzity.

 

Doc. MUDr. Adriana Kršáková, PhD. je prednostkou Infekčnej kliniky Fakultnej nemocnice Trnava. Je zodpovedná za liečbu pacientov s ochorením COVID-19 v Trnavskom kraji a za odbery vzoriek na zisťovanie prítomnosti SARS-CoV-2 (výter z nosa a nosohltanu na testovanie prostredníctvom RT-PCR) na svojom klinickom pracovisku. Hlavnou úlohou Dr. Kršákovej v projekte bude supervízia odberu krvi a zberu údajov na klinickom pracovisku.

 

RNDr. Mgr. Jaroslava Brňová, PhD. je absolventkou mikrobiológie a okrem akademickej práce na Trnavskej univerzite pracuje ako nemocničný epidemiológ vo Fakultnej nemocnici Trnava. Založila a vedie Centrum mikrobiológie a prevencie infekcií FZaSPTU. Hlavnou úlohou Dr. Brňovej v rámci projektu bude supervízia transportu odobratých vzoriek krvi a zozbieraných dotazníkových údajov od účastníkov sledovaného súboru z Trnavského kraja na laboratórnu diagnostiku a ďalšie spracovanie.

foto: TRUNI/Barbora Likavská, archív J. Brňovej, Fakultná nemocnica Trnava

 

Trnavskú univerzitu môžete sledovať aj na sociálnych sieťach. Ďakujeme, že nás podporujete aj takto!