Skočiť na hlavný obsah
PR | foto: Kolégium Antona Neuwirtha, Dorota Kňažková
11.09.2023

Predstavujem si príbehy, ktoré zažil slovenský Rím

Michaela Alexandra Grušpierová (foto Dorota Kňažková)

Michaela Alexandra Grušpierová momentálne nastupuje do posledného, 4. ročníka bakalárskeho stupňa v odbore slovenský jazyk v komunikácii nepočujúcich. Aby toho nebolo málo, externe študuje psychológiu. Vlani naviac úspešne absolvovala "nadstavbové" Kolégium Antona Neuwirtha.

Vedieť posunkovú reč ako splnený sen

Obligátna otázka: Prečo ste si vybrali Trnavskú univerzitu? 

Odmalička ma fascinoval posunkový jazyk. Chcela som sa ho začať učiť, už keď som mala tak 12 rokov. Avšak nevedela som, kde by som sa ho mohla začať učiť. Na Slovensku boli možnosti zúčastniť sa jazykových kurzov značne obmedzené. Tak som si len pozerala videá na YouTube umeleckých prekladov piesní do amerického posunkového jazyka (ASL, American sign language) a dúfala som, že niekedy sa mi splní môj sen vedieť komunikovať v tomto jazyku.

Roky plynuli a nastal čas vybrať si vysokú školu. Keďže ma celkom bavila matematika a geografia, tak som sa rozhodla ísť študovať učiteľstvo tejto dvojkombinácie. No v tom ma prekvapila správa od mojej maminy, že sa bude v Trnave otvárať nový program slovenský jazyk v komunikácii nepočujúcich. Ani chvíľu som neváhala a do 10 minút som mala odoslanú prihlášku. Netušila som, čo presne bude náplňou štúdia. Vedela som len, že sa budem učiť posunkový jazyk a to mi stačilo, aby som úplne zmenila životné smerovanie.

Ako sa vám v Trnave a na TRUNI páči? 

Zväčša bývam len v samotnom centre mesta, keďže naše vyučovanie prebieha v budove Adalbertinum. Páči sa mi, ako srší história z každej budovy a ako si môžem predstavovať rôzne príbehy, ktoré tento náš slovenský Rím zažil… Na TRUNI sa mi páči, že sa hlási k svojim jezuitským koreňom. Oceňujem spoločnú úvodnú svätú omšu a možnosť zvoliť si voliteľný predmet ignaciánske duchovné cvičenia, vyhovuje mi aj blízkosť univerzitnej katedrály.

Čo sú prednosti či hodnoty, ktoré ste na TRUNI našli? 

V mojich odboroch som videla v pedagógoch zápal pre ich prácu. Neberú učenie len ako prácu, ale je vidieť, že ich to úprimne baví a snažia sa študentom odovzdať tie najaktuálnejšie informácie týkajúce sa jednotlivých predmetov. Tiež sa mi páči, že kladú väčší dôraz na prácu počas celého semestra a nielen na výkon počas záverečnej skúšky. 

Michaela Alexandra Grušpierová (foto Kolégium Antona Neuwirtha)

Veľké stáročné otázky

Ešte na strednej škole v Prievidzi ste sa prebojovali do celoslovenského finále Stredoškolskej odbornej činnosti v kategórii Životné prostredie, geografia, geológia. Sú vám ešte stále blízke tieto témy? 

Stredoškolskú odbornú činnosť som sa rozhodla napísať hlavne kvôli môjmu vtedajšiemu cieľu ísť študovať učiteľstvo geografie. Keďže sa mi ale otvoril môj vysnívaný odbor, tak sa s ním zmenil aj okruh záujmov. Každopádne, písanie SOČ bola veľmi dobrá skúsenosť a pomohla mi k ľahkému nástupu na vysokú školu, keďže som už vedela, ako písať odborné práce. 

Popri škole ste sa dali ešte na Kolégium Antona Neuwirtha (KAN). Čo to je? 

Kolégium je vzdelávacia inštitúcia, ktorá je určená pre vysokoškolákov do 26 rokov. Bola založená s cieľom priniesť na Slovensko kvalitné klasické vzdelávanie po vzore zahraničných univerzít, ako je napríklad Oxford. Pod pojmom „klasické vzdelávanie" sa však nemyslí také, ako poznáme asi všetci zo škôl. V Kolégiu sa neučia naspamäť fakty a neexistuje jediná správna odpoveď, ktorú keď si študent nemyslí, tak je vylúčený z programu. Čítame množstvo textov veľkých autorov, akými sú John Locke, Sokrates, Tomáš Akvinský alebo Judith Thomson a spoločne diskutujeme s týmito autormi a hľadáme odpovede na veľké otázky, ktoré si kladú ľudia už stáročia. Existuje slobodná vôľa? V čom spočíva ľudské šťastie? Aký je zmysel štátu? Čo je umenie?

Ako ste to dokázali stihnúť?

Moji kamaráti by vedeli potvrdiť, že mám celkom problém s dobrým time managementom. Ale asi keď som videla, akú veľkú hodnotu má pre mňa aj moja vysoká škola aj Kolégium, tak som si dokázala upratať čas, aby som zladila obe aktivity. Niektoré aktivity som musela aj prirodzene obmedziť (stretávanie sa s priateľmi mimo Kolégia kvôli lockdownu a podobné socializačné akcie). Namiesto toho som mala lepšiu príležitosť sústrediť sa na budovanie komunity v rámci KAN a užívať si krásu prítomného okamihu. Tiež mi výrazne pomohla online výučba, ktorá pretrvávala skoro celé 2 roky, ktoré som strávila v Ivanke pri Dunaji, kde KAN sídli. Keď som dochádzala do Trnavy, tak som bežne strávila cestovaním tri hodiny denne. 

Čo sa vám najviac v KAN-e páčilo? 

Možnosť nechať sa obohatiť spolužiakmi, akademikmi a členmi KANcelárie. Keďže vysokoškolský program nie je určený len pre konkrétne študijné odbory, tak sa tam stretáva pestrá zmes jedinečných ľudí od medikov a psychológov cez žurnalistov až po teoretických informatikov. Preto pri spoločných večeriach, keď sme rozoberali čo máme nové v živote, sme sa stále dozvedali nové zaujímavosti zo všetkých sfér... Ja som sa napríklad rada zdieľala s mojimi obľúbenými posunkami, ktoré som sa naučila v daný deň, ktoré sa potom aj  spolužiaci snažili naučiť.

Michaela Alexandra Grušpierová (foto Kolégium Antona Neuwirtha)

Kolégium: Akademický, komunitný a duchovný pilier

Študijný program v KAN je náročný a asi nie je pre každého. Vy ste sa našli? 

Súhlasím s tým, že KAN je náročné, ale nesúhlasím s tvrdením, že nie je pre každého. Pre mňa osobne boli napríklad náročné akademické tutoriály (stretnutia troch spolužiakov spolu s akademikom, určené na prehĺbenie poznatkov zo seminárov). Na každý tutoriál je potrebné si pripraviť esej v rozsahu do 300 slov. Síce to môže vyzerať ako dostatočný rozsah, ale niekedy je to ťažšie, ako sa zdá, napísať také sofistikované a jasné odpovede. Ale ako plynul čas, postupne som sa zlepšovala.  

Rovnako si myslím, že by si všetci čitatelia vedeli nájsť konkrétnu vec, ktorá by im robila problémy: či už variť večeru pre 28 ľudí, nemeškať na semináre alebo čítať Sumu teologickú v angličtine. Ale máme na výber, ako budeme vnímať tieto situácie: buď ako prekážky, alebo ako priestor na osobný rast. Ja som sa našla v druhej kategórii, a preto si myslím, že mi Kolégium veľmi pomohlo a našla som sa v ňom.

Piliermi KAN sú knižnica, kaplnka a kuchyňa. Prečo práve tieto tri?

Knižnica, kaplnka a kuchyňa síce najlepšie reprezentujú jednotlivé piliere, no presnejšie rozdelenie je: akademický pilier, komunitný pilier a duchovný pilier. Duchovný pilier tvoria spoločné modlitby, napríklad ranné chvály, sväté omše a rôzne spontánne stretnutia, ktoré prebiehajú v kaplnke. Kuchyňa je miestom spontánnych aj menej spontánnych stretnutí, ktoré budujú vzťahy v komunite. Raňajky, rozhovory pri káve, spoločné varenie komunitných večerí či búrlivé nočné diskusie o témach zo seminárov sú len zlomkom z toho, ako sa viac spoznávame a tvoríme komunitu.
Knižnica je priestor na samoštúdium textov a prebiehajú v nej aj všetky spoločné semináre.

Uplynulý akademický rok ste už ako absolventka mali v KAN aj stáž. 

Náplňou mojej stáže bola organizácia vysokoškolských podujatí Kolégia. Pomáhala som pripravovať otvorenie akademického roka, promócie, vianočnú slávnosť pre absolventov a víkendové akcie pre študentov zamerané na rozvoj ich soft skills. Najprínosnejšie pre mňa bolo uvedomenie si malých detailov, od ktorých záleží celý chod akcie.