Výsledky verejného dotazníkového prieskumu o vzťahu k medveďom
V dôsledku úmrtia zapríčineného medveďom v júni 2021 spustil biológ z Trnavskej univerzity v Trnave docent Jozef Kováčik verejný dotazníkový prieskum s cieľom získať názor verejnosti na túto šelmu a jej manažment do budúcnosti. Dotazník bol vytvorený cez platformu MS Forms s otázkami zrozumiteľnými bežnej verejnosti, bol zdieľaný cez sociálne siete univerzity a bol zaslaný médiám, spravodajským webom i samosprávam s cieľom získať čo najširšiu vzorku respondentov. Online dotazník bol uzavretý v januári 2022.
Celkovo sa do prieskumu zapojilo 5535 respondentov, z nich bolo 41,1 % žien a 58,9 % mužov. Zároveň 58,7 % respondentov žilo na vidieku a 41,3 % v mestách, čo poukazuje na vyváženosť skupín z hľadiska pohlavia i sídla. Vekové zloženie bolo taktiež relatívne homogénne, najviac respondentov (63,2 %) bolo vo vekovej skupine 21 – 45 rokov. Zároveň 72,4 % respondentov nemalo povolanie súvisiace s lesným prostredím či s ochranou prírody.
Prítomnosť medveďa vo svojom bezprostrednom okolí, a dokonca opakovane, uvádzalo takmer 40 % respondentov najmä v okresoch Liptovský Mikuláš, Banská Bystrica, Detva, Ružomberok, Poprad, Brezno, Prievidza, Martin, Zvolen a Žilina. Škody spôsobené medveďom sú najmä na včelstvách (9,4 % respondentov) a na hospodárskych zvieratách (5,8 % respondentov).
Nárast počtu pozorovaní medveďov v nepôvodných oblastiach v zmysle nížiny bez súvislých lesov (v nedávnej minulosti okolie Galanty, Nových Zámkov, Pezinka, ale i Partizánskeho a Hlohovca) je fenomén posledných rokov a bol označený takmer 18% respondentov. Je otázkou, v čom spočíva príčina tohto fenoménu, keď Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR tvrdí, že počet medveďov sa v posledných rokoch zásadne nezmenil a naopak, plodiny sa pestovali aj v dávnej minulosti (žiadny medveď nebude kvôli plodinám migrovať z Tatier do Galanty). Javí sa ako účelné, aby boli medvede označené a aby do ich následného monitoringu boli zapojené napr. poľovnícke združenia, ktoré majú najlepší prehľad o zveri vo svojich revíroch.
Laická otázka zameraná na subjektívne vnímanie atraktivity medveďov (keďže zapojenie verejnosti do ochrany akéhokoľvek živočícha je logicky podmienené aj mierou sympatie voči nemu) ukázala, že verejnosť je v tomto rozdelená približne rovnako a nie je možné napr. tvrdiť, že dotazník vyplnili iba respondenti zaujatí voči medveďom. Tento záver nie je prekvapujúci, pretože aj vo verejnom priestore sa na túto tému objavujú kladné i záporné názory a pravdepodobne sa akosi umelo vytvára konflikt „ochranári“ verzus „poľovníci“, pričom sa zabúda na fakt, že medveď ako naša najväčšia šelma je životu nebezpečný a jeho manažment sa nemôže podobať napr. na manažment ochrany hlucháňa hôrneho (ktorého, naopak, medveď na spoločných lokalitách určite ohrozuje). Viac ako 75 % respondentov si túto nebezpečnosť medveďa uvedomuje:
Obavu z prítomnosti medveďov v prírode má takmer 75 % respondentov a do lesov chodí aj napriek riziku kontaktu s medveďom podobný počet respondentov, z čoho možno dedukovať prirodzený rešpekt voči našej najväčšej šelme a zároveň snahu zachovať pravdepodobne zvyk pobytu v prírode aj napriek tomu riziku. Zároveň však značná časť respondentov (42 %) znížila pohyb v prírode v dôsledku obavy zo stretnutia s medveďom a je preto otázkou na kompetentné orgány, akým spôsobom vedia alebo či vôbec chcú zabezpečiť bezpečnosť v našich lesoch, ak sa medvede už bežne objavujú v obciach i v mestách.
Vzhľadom na časté medializovanie problémov s medveďmi a názory o ich premnožení či početnosti sa zisťoval aj subjektívny názor na tieto oblasti. Väčšina respondentov (77 %) sa subjektívne domnieva, že medvede sú v SR premnožené a polovica respondentov (50,6 %) si myslí, že ich počet je v SR do alebo cez 3000 jedincov. Aktuálna genetická štúdia však tieto odhady nepotvrdila (pozri posledný odsek tohto textu). Naopak, prepočty Národného lesníckeho centra vyvracajú tvrdenia ŠOP (https://www.cas.sk/clanok/2822931/kolko-medvedov-obyva-slovenske-lesy-lesnici-to-vidia-inak-udaje-ktore-vzbudzuju-obavy/).
S tvrdením, že SR je domovom pre viac medveďov, než sa ich môže uživiť vo voľnej prírode súhlasia takmer 3/4 respondentov, podobne je to aj v otázke ich nedostatočnej regulácie a následnej expanzie do blízkosti sídiel. Akokoľvek je možné diskutovať o početnosti medveďov, takmer denne medializované správy o ich prítomnosti v blízkosti sídiel neboli známe v čase posledného mapovania početnosti v roku 2014 a ak odborníci tvrdia, že počet medveďov je v roku 2023 rovnaký, potom sa niečo zmeniť muselo. O príčinách je možné diskutovať tiež, nie je však možné akceptovať stav, ak sa obyvatelia boja chodiť nielen po uliciach, ale aj do vlastných záhrad v problémových oblastiach (https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/675224-polovnik-kassak-nestrasime-ludia-sa-boja-chodit-do-lesa/). Preto sú nutné riešenia, nie „analýzy“.
Autor prieskumu predpokladal, a reakcie na sociálnych sieťach to potvrdili, negatívny postoj zástancov absolútnej ochrany medveďov. Napriek tomu je plne legitímne klásť otázky, ktoré sa niekomu „nemusia páčiť“. Hoci iba 1/4 respondentov má priame spojenie s prácou v lese alebo s poľovníctvom (pozri prvý graf), takmer 80 % respondentov súhlasilo s tvrdením, že medvede nepotrebujú absolútnu zákonnú ochranu. Podobný počet (76 %) súhlasí s regulačným lovom a takmer 73 % respondentov súhlasí s výrazným znížením aktuálneho počtu medveďov.
Keďže ochrana medveďa v SR vychádza najmä z Bernského dohovoru (vznikol v roku 1979, keď SR neexistovala, https://www.minzp.sk/ochrana-prirody/medzinarodne-dohovory/bernsky-dohovor/) a v tom čase medvede v západnej Európe prakticky neboli, je plne legitímne v roku 2023 očakávať, že sa manažment medveďa bude riadiť aktuálnym stavom, udalosťami a najmä zdravým úsudkom, kde by mal mať život človeka prioritu: napr. aj limitovaná populácia medveďa v Taliansku už usmrtila človeka, avšak súd zabránil utrateniu konkrétneho jedinca a rodina zomrelého podá žalobu na štát (https://www.novinky.cz/clanek/zahranicni-medvedici-ktera-zabila-bezce-nesmeji-urady-utratit-naridil-italsky-soud-40437845, https://www.novinky.cz/clanek/zahranicni-evropa-pribuzni-bezce-rozsapaneho-medvedem-zaluji-italsky-stat-40428535). A v prípade každej zmluvy či dohovoru platí, že je možná zmena. Okrem toho, výnimka z absolútnej ochrany medveďa už v minulosti v SR bola a EÚ nemá problém s reguláciou početnosti, ak je ohrozený majetok a zdravie obyvateľov.
Je preto nevyhnutné, aby SR jasne definovala, aký počet medveďov sa uživí vo voľnej prírode, kde sa má vyskytovať a následne túto populáciu manažovať tak, aby neohrozovala obyvateľov. Takto to funguje dekády v Škandinávii i v mnohých iných krajinách (regulovaný pravidelný odstrel) a počet útokov je násobne nižší v porovnaní so SR. Matematika „nepustí“ a ak máme veriť aktuálnemu odhadu početnosti (1275 jedincov), potom môžeme SR porovnať so Švédskom: na Slovensku je hustota osídlenia asi 4x vyššia než vo Švédsku, pričom Švédsko má na 1 medveďa 3x väčšiu plochu ako Slovensko. Z matematického porovnania preto vyplýva, že počet medveďov v SR by mal byť maximálne 300 jedincov (poznámka: dnešná populácia medveďov v SR vznikla z 30 jedincov, ktoré tu žili pred sto rokmi, a nevyhynula).
Na základe výsledkov genetickej štúdie o počte medveďov v SR, ktorú zverejnila ŠOP SR (https://www.sopsr.sk/web/?cl=21042), možno konštatovať, že Slovensko je svetový unikát hneď v dvoch oblastiach:
- táto práca dokázala identifikovať jedince z 50 % vzoriek, pričom vo svete (napr. Švédsko, kde robia genetický prieskum pravidelne) je to bežne 25 %. Otázkou je tiež počet vzoriek a areál/čas ich zberu.
- všetky oblasti sveta, kde sa pravidelne sleduje prírastok počtu medveďov, vykazujú ročne minimálne 10 % nárast populácie a preto podobný počet ročne odlovia. Iba na Slovensku je to inak a podľa štúdie ŠOP medzi rokmi 2014 a 2023 pribudlo iba 20 medveďov.
A ak v Taliansku z 10 jedincov narástla populácia za 20 rokov na 120 jedincov, potom je SR naozaj biologický aj štatistický unikát vo svete. A tomu sa len ťažko verí.
