Ľubomír Krišica: V najbližších spolupracovníkoch som mal vždy oporu
Vonkajší šat budov Trnavskej univerzity, ale aj ich interiér prešli za ostatné roky viditeľnými pozitívnymi zmenami. Takmer pri všetkých zásadných investičných rozhodnutiach bol aj vedúci technického úseku Ing. Ľubomír Krišica. Na našej alma mater pracoval viac ako 26 rokov: od marca 1998 až do 31. augusta 2024. Z archívu časopisu Universitas Tyrnaviensis (2/2018) vyberáme interview s naším kolegom, ktorý po obetavej práci odchádza na zaslúžený dôchodok. Ďakujeme!
Počas havarijného stavu býva "veselo"
Čo všetko obsahuje funkcia vedúceho technického úseku?
Technický úsek je rozdelený na oddelenie vnútornej prevádzky a oddelenie investícií. V rámci vnútornej prevádzky sú to v podstate všetky referáty a pracoviská, ktoré sa priamo podieľajú na prevádzkach univerzitných budov, ako sú vrátnice, údržba, šatne, upratovanie, poštové služby, autodoprava, spravovanie bytov a skladové hospodárstvo. Je zrejmé, že je to široký pracovný záber a veľmi zaujímavá práca. Sú činnosti, ktoré sa dajú naplánovať, no sú aj prípady, keď sa vyskytnú rôzne neplánované veci, ktoré majú neodkladný charakter a môžu vyústiť až do havarijného stavu. Vtedy býva naozaj dosť „veselo“. V rámci oddelenia investícií sa zabezpečujú administratívne aj fyzicky činnosti súvisiace s rekonštrukciami, prípadne novostavbami univerzitných budov.
Ten záber pracovných činností je naozaj široký a rôznorodý. Poďme však upriamiť našu pozornosť práve na investície. Počas tvojho dvadsaťročného pôsobenia na univerzite si pomohol realizovať niekoľko zásadných investičných aktivít. Predstav nám niektoré.
Na Trnavskú univerzitu som prišiel práve pred dvadsiatimi rokmi na jar v roku 1998. Takže tých aktivít je veľmi veľa. Do priamej úmery sa dostal rozvoj univerzity, resp. jej fakúlt a priestorové požiadavky, ktoré by toto umožňovali. Už v čase môjho príchodu na univerzitu bola v štádiu realizácie rekonštrukcia budovy pedagogickej fakulty na Priemyselnej ulici. Z tejto na prvý pohľad jednoduchej stavby sa stala nočná mora univerzity. Obrovské problémy s dodávateľom stavby doviedli univerzitu až k súdnemu sporu, pričom nebolo isté, či sa v stavbe bude vôbec pokračovať. Po dlhých a komplikovaných rokovaniach a na základe prijatia rôznych kompromisov sa podarilo s pôvodným dodávateľom ukončiť zmluvný vzťah a nakoniec rozdeliť rekonštrukciu na tri etapy, pričom užívacie povolenie na celú stavbu bolo vydané v roku 2004 a projektový experiment začal slúžiť svojmu účelu. Nikdy nezabudnem na vtedajšieho dekana fakulty doc. Pavla Híca, na jeho pragmatický prístup k problematike a nezlomnú vôľu vedenia fakulty riešiť veci konštruktívne a získať sídlo fakulty. Takže začiatok mojej pracovnej kariéry na TU nebol vôbec jednoduchý, skôr naopak.
Na Univerzitnom námestí sa pomýšľalo na sídlo rektorátu
Situáciu ste napokon spoločnými silami zvládli a pedagogická fakulta mohla začať pôsobiť v zrekonštruovanej budove. A čo ostatné fakulty?
V roku 1999 sa začala rekonštrukcia budovy na Univerzitnom námestí. Historická budova bola a je zapísaná v zozname národných kultúrnych pamiatok. Podmienky Krajského pamiatkového úradu, vek budovy (roky 1772 až 1780) a návrh rekonštrukcie napovedal, že pôjde o zaujímavú prácu. A to sa pri realizácii aj potvrdilo. Zaujímavé bolo najmä statické zabezpečenie budovy, pri ktorom sa nárožia horizontálne prevŕtavali a doslovne zošívali (stabilizovali) oceľovými tiahlami s priemerom 20 mm. Budova bola po komplexnej rekonštrukcii uvedená do prevádzky v roku 2002. Zaujímavosťou bolo, že počas rekonštrukčných prác sa uvažovalo, že v budove bude sídliť rektorát univerzity, no tieto plány sa nakoniec nerealizovali a v budove dnes sídli fakulta zdravotníctva a sociálnej práce.
Ďalšou zásadnou rekonštrukciou bola rekonštrukcia budovy bývalej polikliniky na Kollárovej ulici. Budova je tiež zapísaná v zozname národných kultúrnych pamiatok ako významná funkcionalistická stavba a od roku 2008 slúži potrebám právnickej fakulty. V budove sú na základe požiadavky Krajského pamiatkového úradu zachované viaceré pôvodné schodiskové zábradlia, atypické svietidlá, dverné kovania, mramorové obklady a ďalšie prvky funkcionalizmu. Pôvodne bola v rámci objektovej sústavy plánovaná aj asanácia vedľajšej budovy bývalého kina Sloboda, na pozemku ktorej mala stáť aula s kapacitou cca 200 miest. No zatiaľ sa tento úmysel z rôznych dôvodov neuskutočnil, čo považujem za veľkú škodu. (Pozn. kino Sloboda plánujeme prestavať na aulu a kongresové centrum z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti.)
Stavbu internátu predlžoval nedostatok peňazí
Som presvedčená, že tak skoro nezabudneš ani na asi najdlhšie trvajúcu výstavbu študentského domova na Slovensku...
Máš pravdu. Po dlhých prípravných a schvaľovacích procesoch sa mohla v roku 2005 začať novostavba študentského domova Trnavskej univerzity, pričom zmluvný termín d končenia bol stanovený na rok 2006. Nový študentský domov mal približne za jeden rok vyrásť na pozemku, ktorý na výstavbu získala univerzita od mesta Trnava. Celá akademická obec sa tešila, že konečne bude mať aj naša univerzita – ako posledná zo slovenských vysokých škôl – vlastné ubytovacie zariadenie. Nedostatok finančných prostriedkov bol jediným dôvodom predlžovania termínu dokončenia, čo skonštatoval aj Národný kontrolný úrad. Ak by sme neboli v roku 2012 úspešní a nezískali nenávratný finančný príspevok v rámci európskych štrukturálnych fondov, pravdepodobne by študentský domov zostal nedokončený doteraz. Po dlhých rokoch čakania sa teda v roku 2015 do nového internátu nasťahovali prví študenti. Celková kapacita je 318 lôžok a v súčasnosti je plne obsadený.
Chcem však ešte spomenúť samostatnú kapitolu v oblasti investícií, a tou je budova filozofickej fakulty a rektorátu na Hornopotočnej ulici. Táto budova prešla a neustále prechádza viacerými zásadnými stavebnými rekonštrukciami a úpravami, ktoré budove zvýšili nielen jej technickú, ale aj architektonickú úroveň. Už od roku 2000 sa postupne realizovala rekonštrukcia strešnej krytiny, ústredného vykurovania, rozsiahla rekonštrukcia kuchyne a jedálne, rekonštrukcia parkovísk na Pekárskej ulici, nadstavba požiarneho únikového schodiska, rekonštrukcia silnoprúdových rozvodov, podhľadov a svietidiel, komplexná rekonštrukcia obvodového plášťa a výmena všetkých výplní otvorov (rozšírenie jedálne, uzatvorenie átria, oplotenie budovy, prekrytie rampy do garáže...), totálna rekonštrukcia celého interiéru budovy od vstupného vestibulu až po posledné podlažie výškovej časti spolu s interiérovým vybavením atď. V minulom roku (2017) sme zatiaľ ukončili stavebné práce rekonštrukciou priestorov rektora a videokonferenčnej miestnosti. Nový vzhľad dostala teda nielen budova, ale aj vonkajší priestor pred hlavným vstupom i širšie okolie budovy. Celá časť centrálnej mestskej zóny získala funkčnú a estetickú úroveň, zodpovedajúcu dnešným moderným trendom architektúry.
Je to naozaj úctyhodný objem prác, náročných na finančné prostriedky, organizačné zabezpečenie, logistiku a koordináciu činností, ale aj na potrebnú dávku trpezlivosti, diplomacie a empatie. Na ktoré aktivity v tejto súvislosti najčastejšie spomínaš a prečo?
Každá investičná akcia má svoje jedinečné špecifiká. Nemôžem povedať, že by som úmyselne robil nejaké rozdiely, ale rozdiely sú prirodzené a sú súčasťou našej práce. Je rozdiel, či ide o novostavbu alebo rekonštrukciu, či sa používajú vlastné zdroje, alebo prostriedky z európskych štrukturálnych fondov, či ide o čiastočnú alebo komplexnú rekonštrukciu a pod. A je rozdiel aj to, v akom období sa práce realizujú (a to nemám na mysli iba vonkajšie poveternostné podmienky, ale napr. aj politickú vôľu kompetentných predstaviteľov rezortu ministerstva školstva a dokonca vlády SR). V období, keď sme v roku 2003 získali stavebné povolenie na stavbu nového študentského domova, existoval aj súhlas vlády SR a tiež bol na túto investičnú akciu prísľub podpory aj z rezortu školstva. Doslova som sa tešil, že konečne v relatívne krátkom čase dokážeme postaviť budovu, takú potrebnú pre študentov našej univerzity. Očakávania boli však asi príliš optimistické. K môjmu realistickému vytriezveniu prišlo hneď po pár mesiacoch prvého roku výstavby (2005), keď už v lete toho roku bola stavba pre nedostatok finančných prostriedkov zastavená. Takto sa to opakovalo počas výstavby ešte šesťkrát a paradoxne počas celého obdobia výstavby bola stavba z časového hľadiska viac zastavená, ako sa na nej naozaj pracovalo. Prerušovanie stavby malo za následok celkový finančný nárast nákladov stavby (režijné náklady, inflačný nárast, nové technické normy a pod.) a posúvanie lehoty dokončenia skoro až na 10 rokov (presne 9 rokov a 10 mesiacov.) Najhoršia bola bezradnosť, čo sa týka získavania finančných prostriedkov a následná neistá vecná a právna komunikácia s dodávateľom stavby... Hovorí sa, že na všetko negatívne sa zabudne v momente, keď je zvolané kolaudačné konanie a keď sa začnú zrekonštruované priestory využívať. Napriek tomu som mal pri slávnostnom odovzdávaní zmiešané pocity... Želám všetkým študentom Trnavskej univerzity, aby v priestoroch nového študentského domova mohli prežívať ozajstný študentský život, na ktorý budú spomínať, aj keď budú v našom veku.
Baví ma nielen futbal, ale šport ako taký
Z vlastných skúseností viem, že rekonštrukcia univerzitných zariadení často pri plnej prevádzke býva riadny adrenalín. Ako zvládaš stresujúce situácie?
Všetky procesy v oblasti investičnej výstavby sú dosť stresujúce do veľkej miery aj preto, že sme mnohokrát závislí od činnosti iných, externých partnerov a plánované termíny nevieme priamo ovplyvniť. V etape prípravy je to od architektov, v čase získavania povolení od úradov, pred realizáciou v čase zabezpečovania finančných prostriedkov od agentúr, v čase realizácie od zhotoviteľa atď. A trafila si klinček po hlavičke už v otázke, že rekonštruovať niečo za plnej prevádzky je naozaj „adrenalín“. Najradšej by sme sa všetkým aktivitám „za prevádzky“ vyhli, no v reálnom živote to, bohužiaľ, nejde. Niekedy stačí malý sklz v dodávke potrebného materiálu, objektívna neprítomnosť konkrétneho remeselníka, nevyhovujúce poveternostné podmienky... a môže sa aktualizovať harmonogram prác, posúvať termíny a hádať sa s účastníkmi výstavby. A adrenalín je na svete. Vtedy je dôležité vzájomné pochopenie nielen zmluvných partnerov, ale aj všetkých ľudí dotknutých konkrétnymi prácami. Touto cestou by som chcel naozaj poďakovať za trpezlivosť a ústretovosť všetkým, s ktorými sme počas rekonštrukcií „v čase prevádzky“ prišli do kontaktu. Možno mali pocit, že sa veci dajú robiť inak, no určite nemali komplexné informácie o procese aktivity.
Dalo by sa dlho hovoriť aj o tom, ako sa môže negatívne zmeniť financovanie rozbehnutej akcie, aké ťažké je vysvetľovať príčiny bezdôvodne meškajúcich úhrad čiastkových faktúr, reklamovať chyby a nedorobky či riešiť chyby zo záruky. Veľké uznanie a poďakovanie za to, že sme dosiaľ všetko úspešne zvládli, patrí mojim najbližším spolupracovníkom, v ktorých som mal vždy oporu.
Stres odbúravaš aj pri športe. Je o tebe známe, že tvojou veľkou láskou je futbal...
Baví ma nielen futbal, ale šport celkovo. S kolegom a priateľom Jozefom Koricinom sme od roku 2004 začali organizovať na univerzite pre našich študentov športové dni univerzity a, čuduj sa svete, tak sa to udomácnilo, že v minulom roku to bol už 14. ročník. Takáto vec ma dokáže potešiť, no na druhej strane ma neteší, že záujem o šport sa aj na našej univerzite vytráca. Pomaly už nevieme zabezpečiť ani súťaže v športovej klasike, teda vo volejbale a futbale. Futbalu sa aktívne venujem aj vo svojom súkromnom živote. Nie už ako hráč, ale iba ako funkcionár. Pochádzam z neďalekej obce Boleráz, kde s hŕstkou futbalových nadšencov zabezpečujeme a organizujeme v tejto obci šport. Od roku 2007 sa nám podarilo v kategórii mužov vybudovať kvalitné mužstvo, ktoré momentálne účinkuje vo IV. lige severozápad v rámci Západoslovenského futbalového zväzu. Súperíme s takými mestami ako Myjava, Partizánske, Nová Dubnica, Holíč, Hlohovec, Trenčianske Teplice a ďalšie. Sme na to patrične hrdí a dúfame, že to dokážeme zvládať čo najdlhšie.
Redakčne upravené a krátené.
Vyšlo v časopise Universitas Tyrnaviensis v máji 2018.
