Skočiť na hlavný obsah
PR
27.10.2020

Lekcia pokory: Teológia je dnes medzi vedami skôr popoluškou 

Dieťa evanjelického farára s povahou rebela, ktorý učí na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity. Zakladateľ Biblickej školy docent Bohdan Hroboň.

Biblia vyzýva ku kritickému mysleniu

Dnes často počujeme hovoriť odborníkov o kritickom myslení. Čo si pod týmto pojmom vôbec predstaviť?

Predstavujem si niečo ako zdravú nedôveru, ktorá podnecuje k skúmaniu a overovaniu nielen samotných informácií, ale aj ich súvislostí (kontextu), najmä ich zdroja.

Učia naše školy svojich študentov kriticky myslieť?

Obávam sa, že máloktoré. Je to dedičstvo komunizmu, v ktorom bolo kritické myslenie potláčané a trestané. Ako dieťa evanjelického farára a s rebelskou povahou som to zažil až príliš, takže moja nedôvera sa stala až nezdravou.

Ako sa dá kritické myslenie uplatniť v teológii?

Parádne. Biblia, z ktorej každá poriadna teológia vychádza, k nemu doslova vyzýva: „Všetko skúmajte; dobrého sa držte!“ (1 Tes 5,21) alebo „Neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú od Boha, lebo do sveta vyšlo mnoho falošných prorokov“ (1 J 4,1). Moderný spôsob výkladu Biblie sa nazýva kritická metóda. Kresťanom, ktorí ju nepoznajú, to môže znieť arogantne, teda že človek kritizuje Božie slovo. Pravdou je však skôr opak: kriticky hodnotíme náš, ľudský výklad, aby sme lepšie porozumeli Božiemu slovu, prípadne mu aspoň neubližovali. A to si vyžaduje od každého čitateľa Biblie kus pokory.

Teológia je dnes medzi vedami skôr popoluškou 

Poznáte nejaký dobrý vtip o teológii či teológoch?

Dobrých poznám veľa, ale vy asi potrebujete aj publikovateľný, a to je vzácna kombinácia (úsmev) Snáď tento: Štyria rabíni majú vážny teologický spor, pričom traja zhodne tvrdia opak toho, čo štvrtý. Ten sa už v zúfalstve obráti na Boha: „Pane Bože, viem, že ja mám pravdu a oni sa mýlia. Prosím ťa, zjav im to.“ Vtom z neba zahrmí hlas: „Má pravdu!“ Rabín víťazoslávne pozrie na kolegov: „Tak, čo vy na to?“ Jeden z nich pokrčí plecami: „Nuž, stále je to len 2:3."

Kedysi sa teológia označovala kráľovnou medzi vedami. Prečo?

Historicky asi preto, že veda vznikala na univerzitách a tie prvé boli založené v časoch keď svetská a cirkevná moc boli úzko prepojené (stredovek). Obsahovo zrejme preto, lebo sa nezaoberá len stvorenstvom ale aj Stvoriteľom. Dnes je teológia medzi vedami skôr popoluškou, ale táto lekcia pokory jej môže aj pomôcť byť autentickejšia a praktickejšia. No a na povzbudenie by som zacitoval astrofyzika a dlhoročného šéfa Goddardovho vesmírneho inštitútu NASA Roberta Jastrowa: „Pre vedca, ktorý žil z viery v silu rozumu, sa príbeh končí ako zlý sen. Šplhá sa na horu nevedomosti a zdoláva jej najvyšší vrchol. Keď sa vyštverá na poslednú skalu, privíta ho skupina teológov, ktorí tam sedia už stáročia.“

„Pre vedca, ktorý žil z viery v silu rozumu, sa príbeh končí ako zlý sen. Šplhá sa na horu nevedomosti a zdoláva jej najvyšší vrchol. Keď sa vyštverá na poslednú skalu, privíta ho skupina teológov, ktorí tam sedia už stáročia.“

Je teológia len pre veriacich?

Určite nie, ale veriacich viac baví (úsmev)   Ale úžitok z nej môžu mať všetci. Som presvedčený, že keby všetci poznávali nielen svet, ale aj jeho Tvorcu, tak by sa tu všetkým lepšie žilo.

Je cieľov teológov dokázať, že Boh existuje, alebo sa táto veda zaoberá aj inými témami?

Ako biblista odpoviem len za biblickú teológiu. Biblia existenciu Boha nedokazuje; Boh tam jednoducho je a opak tvrdí len blázon (porov. Žalm 14,1 a 53,1). Biblická teológia rieši, kto a aký Boh je, ako nastavil chod sveta a život v ňom aby bolo dobre, aký má s človekom vzťah a plán.

Študujú teológiu len tí, ktorí chcú ísť za kňazov či pastorov?

Nie, ale bolo by fajn, keby ju aspoň tí študovali (úsmev)

Zohráva podľa vás Boh či viera ešte nejakú rolu v živote mladých ľudí?

Bezpochyby áno. Prejavuje sa však inak ako v živote našej generácie, preto si ju netrúfam porovnávať. Tuším, že tie ich spôsoby žitia viery sú v dnešnom svete efektívnejšie a majú širší dopad na spoločnosť a prírodu ako tie naše. Držím im palce, aby to tak bolo.

Iný Boh: najprv na starom mobile, potom v 5D kine

Pôsobíte na katedre biblických a historických vied, ste spoluautorom komentárov ku Starému zákonu. Čím si vás získal práve Starý zákon?

Milujem aj Nový zákon, no nestíham poctivo študovať oba. Keď sme pred štvrťstoročím spolu s mojim najbližším priateľom a kolegom Adrianom Kacianom snívali o založení biblickej školy, chýbalo nám okrem nadšenia všetko, teda aj učitelia a vedomosti. Tak sme sa rozhodli si tú Bibliu naštudovať.  Mne sa ušiel Starý zákon, lebo je podstatne hrubší a ja som ho na rozdiel od Adriana už párkrát predtým aspoň prečítal (úsmev)  Adrian je dnes popredný odborník na Nový zákon.

Je starozákonný Boh iný ako novozákonný?

Nie, ale pre nás áno. V Novom zákone a najmä v Kristovi sa nám totiž dal poznať až tak, že oproti Starému zákonu je ešte väčší a krajší. Je to akoby ste sledovali ten istý film najprv na starom mobile a potom ho videli v modernom 5D kine.

Lepšia doba ako dnes pre prácu na prekladoch a komentároch Svätého písma u nás bezpochyby ešte nebola a nevyužiť ju by bol jednoducho hriech.

Ste odborníkom na Kralickú Bibliu. V čom vidíte význam takéhoto počinu – prekladu z pôvodných biblických jazykov do češtiny?

Som skôr fanúšikom Kralickej Biblie ako odborníkom na ňu. Preklad Biblie z pôvodiny do materského jazyka je vždy obdivuhodný počin, no to máme v našom kresťanskom DNA už od Cyrila a Metoda. Mňa skôr fascinujú a inšpirujú samotní jej prekladatelia, ktorí vytvorili taký kvalitný produkt za taký krátky čas a takých ťažkých podmienok. Mali minimálne zdroje (ešte aj gramatiku si najprv museli napísať), svoju činnosť aj tlačiareň museli ukrývať a za svoje vedecké výstupy boli nielen oni, ale aj mnohí ich čitatelia prenasledovaní vtedajšou Katolíckou cirkvou. Ja mám mnohonásobne väčšiu vedeckú knižnicu aj vo svojom mobile, tlačiareň aj v kancelárii a za moje vedecké výstupy ma mňa, protestanta, platí katolícka fakulta, za čo má nielen moje poďakovanie, ale aj veľký rešpekt. O tomto moji kolegovia pred 450 rokmi ani len nesnívali. Lepšia doba ako dnes pre prácu na prekladoch a komentároch Svätého písma u nás bezpochyby ešte nebola a nevyužiť ju by bol jednoducho hriech.

Ako čítať Bibliu?

Neustále vychádzajú nové komentáre či spresnenia Biblie; je to očividne živý text otvorený novým interpretáciám. Dá sa v Biblii objaviť ešte čosi nové?

Myslím, že ešte stále nie je objavená podstatná väčšina, no väčšina podstatného už áno. No a na objavenie všetkého budeme potrebovať celú večnosť. Na to sa veľmi teším, lebo teraz mi radosť z objavovania najviac kazia deadliny.

Ako čítať Bibliu? Je to beletria alebo literatúra faktu? Sú to bájky alebo ju treba brať doslovne?

Výborná otázka; zaslúžila by si byť zodpovedaná minimálne v osobitnom rozhovore. Biblia je celá knižnica (od 66 po 81 kníh, podľa toho kto a ako počíta). Boh si na zjavenie svojich právd zjavne použil veľa pestrých žánrov a ak to ignorujeme, tak nám môže uniknúť to podstatné. No a niečo ako „brať doslovne“ neexistuje; už každý preklad je výklad a každý čitateľ si ten výklad ešte vykladá (zvyčajne po svojom). Teda tí, čo tvrdia, že berú Bibliu doslovne, väčšinou berú doslovne svoj výklad a povyšujú ho na Božie slovo. Ja im prajem, aby sa to zhodovalo, ale prax ukazuje skôr opak.

Ako v Biblii vidieť zjavené Božie slovo?

Tak odpoveď na túto otázku by si vyžadovala už celú knihu. Tu snáď len toľko, že bez pomoci Ducha Svätého ho vidieť nemáme šancu.

Prečo sú podľa vás dôležité biblické školy? Jednu z nich má aj Centrum kresťanského vzdelávania v Martine, ktorého ste riaditeľom. Čo sa dá na takej škole naučiť?

Verím, že doterajší rozhovor tú dôležitosť biblických škôl celkom dobre objasnil. Študenti tam prichádzajú s takýmito otázkami a spoločne hľadáme odpovede. Tí rozumní odchádzajú s ešte viac otázkami, ale dúfam že aj s väčším poznaním Boha, aby ho vedeli viac milovať.

Martin Luther bol biblista par excellence 

Prispeli ste do publikácie Martin Luther po päťsto rokoch. Inšpiruje vás Luther aj dnes?

Určite – Luther bol biblista par excellence. Žasnem, koľko toho stihol za tak limitovaných a bojových podmienok. Spraviť taký preklad Svätého Písma, ktorý by aj po 500 rokoch vzbudzoval rešpekt a obdiv odborníkov aj širokej verejnosti vyžaduje génia typu Michelangella, jeho súčasníka. Samozrejme, nedokázal by to bez výborného tímu, predovšetkým bez F. Melanchtona, a bez úžasnej horlivosti. No a tú si neviem inak vysvetliť, len ako dôsledok veľkej lásky ku Kristovi.

V minulosti boli pomerne vyhrotené vzťahy medzi katolíkmi a evanjelikmi na Slovensku. Dnes je to ako?

To neviem objektívne posúdiť, lebo som zaujatý. Zatiaľ mám totiž s katolíkmi len výborné skúsenosti a medzi nimi mnoho vynikajúcich priateľov. Podobne aj môj otec, evanjelický farár, ktorého katolícki kňazi vždy prijímali nielen ako kolegu, ale najmä ako brata v Kristovi. Ak sa dokážeme takto prijímať, naše rozdiely nás obohacujú. No a ja sa snažím byť dobrým luteránom aby som bol na prospech svojim katolíckym bratom a sestrám.

teologická fakulta TRUNI bratislava (foto Barbora Likavská)

Prečo Boh dopustil koronu

Do našich životov v tomto roku zasiahla „korona“. Mnohí ju chápali ako Boží trest. 

Podľa mňa je správne vidieť aj za takouto pliagou Boha a pýtať sa, prečo ju dopustil. Bol by som však veľmi opatrný označiť ju za Boží trest, zvlášť keď to tak chápu mnohí (úsmev) Tí by mali tento názor obhajovať pre niekým, kto kvôli korone stratil svojho milovaného blízkeho. Mne korona pripadá ako Božie varovanie, ale predovšetkým si nepripadám prorokom. Preto by som sebe aj tým mnohým odporučil pýtať sa skôr, ako v tejto situácii pomôcť tým, ktorí na ňu najviac doplácajú a v čom zmeniť svoje správanie, aby na nás nedoplácala celá planéta.

Ďalší vidia v „korone“ šancu na zmenu. Zmena myslenia je pokánie. Máme konať pokánie?

Áno, vždy a teraz zvlášť. Pre tých (asi tiež mnohých), ktorým je výraz „konať pokánie“ cudzí, je tu jednoduchý, krátky a stáročiami overený recept ako mu začať rozumieť: začnite každý deň prečítaním žalmu 51 (v akomkoľvek preklade).

Ktovie, ako sa ešte celá situácia s koronou ešte vyvinie. Napriek tomu vieme povedať, kde aj dnes čerpať nádej? 

V Bohu. Presnejšie, v Bohu Otcovi všemohúcom, Stvoriteľovi neba a zeme... Preto odkazujem radšej na celé kresťanské krédo, lebo bohov si môžeme aj narobiť, a práve tým, v čom alebo v kom spočíva naša nádej. No a potom môžeme byť veľmi sklamaní.

Pred rokom ste sa vyjadrili, že svet už začína brať aj slovenských teológov vážne. Prečo?

Už som totiž pri výskume natrafil aj na slovenské meno vo svetovom kvalitnom zdroji a nebola to len kuriozita. To sa mi v mojom obore pred desiatimi rokmi nestalo ani náhodou. Nie sme hlúpejší ani menej šikovní, no za komunizmu tie podmienky pre výskum teológie či biblistiky boli naozaj biedne a šlendriánstvo či akademická korupcia tak silné, že pretrvávajú dodnes.

Beriete sa aj vy vážne? (úsmev)

Stáva sa mi to, ale našťastie mám manželku a deti, ktoré ma z toho omylu rýchlo vyvedú.

 

foto: archív B. Hroboňa, TKKBS, TRUNI/Barbora Likavská,

Webumenia (Nemecký maliar: Pomníka Martina Luthera, 1921, Galéria mesta Bratislavy)

 

✅ Podaj si prihlášku na Trnavskú univerzitu ešte dnes

✅ Všetky potrebné informácie pre uchádzačov nájdeš tu.

✅ Pozri si nás ešte bližšie, máme veľa fotiek :-)

✅ A aby ti nič neuniklo, prihlás sa na odber nášho newslettra.

Trnavskú univerzitu môžete sledovať aj na sociálnych sieťach. Ďakujeme!

 https://www.truni.sk/sites/default/files/field/image/facebook201.png https://www.truni.sk/sites/default/files/field/image/insta.png https://www.truni.sk/sites/default/files/field/image/linkedin.png https://www.truni.sk/sites/default/files/field/image/twitter.png https://www.truni.sk/sites/default/files/field/image/youtube.png https://www.truni.sk/sites/default/files/field/image/soundcloud.png