Biblista Ján Ďurica, SJ, oslavuje životné jubileum 80 rokov
Kňaz, jezuita a vysokoškolský pedagóg Ján Ďurica a predovšetkým človek s veľkým milujúcim srdcom sa narodil 30. júla 1943 v Hriňovej, v krásnom kraji pod Poľanou v okrese Detva. Je synom roľníka a ľudového umelca Ondreja Ďuricu a Pavlíny rod. Malčekovej. Už spomenutý dátum jeho narodenia nám zaujímavým spôsobom naznačuje jeho životný príbeh, je to totiž predvečer sviatku svätého Ignáca z Loyoly, zakladateľa rehole jezuitov, ktorej je páter Ján verným členom.
Kurič bez štátneho súhlasu
Základnú školu navštevoval v rodisku, strednú školu vo Zvolene, kde v roku 1960 zmaturoval. Po úspešnom prijatí do kňazského seminára v Bratislave študoval v rokoch 1961-1966 teológiu a filozofiu na teologickej fakulte v Bratislave. Tu bol vysvätený za kňaza dňa 5. júna 1966. Po vysviacke pôsobil ako kaplán vo Vrútkach, no čoskoro musel nastúpiť na vojenskú základnú službu (1966-1968). Po nej bol určený za kaplána v Krupine.
V roku 1971 mu predstavitelia komunistického režimu odňali štátny súhlas na vykonávanie duchovnej činnosti. Zakázali mu verejne pôsobiť ako kňaz, pretože verne a horlivo vykonával to, čo je v podstate kňazského poslania a povolania: s láskou vyučoval deti náboženstvo, organizoval duchovné cvičenia a rozširoval náboženskú literatúru, ktorej bol počas komunistickej diktatúry radikálny nedostatok. Dokonca ho odsúdili na osem mesiacov väzenia. Trest si odpykal nútenou prácou ako kurič v Prievidzi a Martine.
Po amnestii v roku 1973 pôsobil ako správca farnosti v Necpaloch-Príbovciach, od roku 1977 v Turanoch nad Váhom, a od roku 1980 vo Vrútkach. Do tajne pôsobiacej rehole Spoločnosti Ježišovej vstúpil 22. apríla 1978 v Novej Lehote. Slávnostné sľuby zložil 2. februára 1988 vo Vrútkach. Ako jezuita si doplnil štúdium teológie a v roku 1992 získal licenciát na Pápežskej teologickej fakulte vo Varšave; pričom len skromne podotknem, že páter Ján sa dodnes venuje štúdiu a prehlbovaniu už aj tak značných znalostí z teológie a najmä z biblistiky.
Životný projekt: Preklad Jeruzalemskej Biblie
Po páde neľudského komunistického režimu ho v januári 1990 vymenovali za prorektora Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave, no už v septembri ho biskup Rudolf Baláž poveril spravovaním farnosti v Banskej Bystrici-Radvani a zároveň vedením hnutia Neokatechumenátnej cesty v evanjelizácii diecézy a prednáškami z biblických vied v Kňazskom seminári sv. Františka Xaverského v Slovenskej Ľupči, ktorý bol od roku 1993 detašovaným inštitútom Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave so sídlom v Badíne.
Charakteristickou črtou pátra Jána vždy bola a je verná jezuitská poslušnosť predstaveným, či už diecéznym alebo rehoľným a páter Ján „tradične“ v jezuitskej vernosti poslúchol. Počas svojho pôsobenia duchovne pozdvihol farnosť v Radvani. Na fare sa tiež v tom čase konali pracovné stretnutia, ktoré vyústili do založenia Rádia Mária (1993), dnes je to Rádio Lumen, a začal pracovať na svojom životnom projekte redigovania prekladu Jeruzalemskej Biblie do slovenčiny, ktorý pripravil kňaz Anton Botek.
Už v tomto období začal vypomáhať s prednáškami z pastorálnej teológie a liturgiky na znovuobnovenom Teologickom inštitúte sv. Alojza (Aloisianum) v Bratislave, ktorý je dnes Teologickou fakultou Trnavskej univerzity.
Spätý s jezuitskou teologickou fakultou
Od školského roku 1997/98 pokračoval na už Teologickej fakulte Trnavskej univerzity (Aloisianum) v Bratislave, prednášať, to čo bolo roky jeho srdcovou záležitosťou: Sväté Písmo a konkrétne Starý zákon; učiteľský pôsobil aj na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity.
Od roku 2012 prijal určenie stať sa šéfredaktorom mesačníka Posol Božského Srdca Ježišovho. Počas troch rokov bol na základe určenia provinciála slovenskej provincie rehole jezuitov špirituálom scholastikov. Išlo o veľmi zodpovednú úlohu vnútornej formácie mladých jezuitov a páter Ján sa jej ujal veľmi zodpovedne – o čom sám môžem z vlastnej skúsenosti svedčiť. Potom mu provinciál zveril ďalšiu nemenej dôležitú úlohu: bol menovaný za superiora, predstaveného Domu Spoločnosti Ježišovej „Loyola“ v Ivanke pri Dunaji, kde sa nachádzal seniorát rehole. Tu dožívali svoj život starší a chorí spolubratia, ktorým sa páter Ján venoval s veľkou bratskou láskou.
V rokoch 2009-2011 mu páter provinciál k týmto všetkým úlohám ďalšiu: stal sa riaditeľom tamojšieho centra spirituality Loyola. Ako som spomenul vyššie, páter Ján sa rád vzdelával a po obhájení práce a získaní titulu licenciát posvätnej teológie pokračoval v štúdiu a v roku 2007 obhájil doktorát v katolíckej teológii so špecializáciou na mariológiu na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity. Táto práca bola publikovaná tlačou s názvom Mária – Hviezda novej evanjelizácie.
Trnavská univerzita ocenila jeho učiteľské pôsobenie tým, že mu v roku 2010 udelila Cenu Martina Palkoviča, ktorá sa udeľuje za vynikajúce pedagogické pôsobenie. Mesto Vrútky mu udelilo cenu primátora mesta a jeho rodné mesto Hriňová mu v roku 2013 udelilo čestné občianstvo.
V roku 2013 sa jeho priatelia a bývalí žiaci spojili v snahe osláviť 70. rokov pátra Jána a Jozef M. Rydlo zostavil slávnostný zborník prác pri tejto príležitosti. Úctyhodný počet publikujúcich ukázal, aký veľký kus práce na Božej roli páter Ján za tie roky vykonal.
Písmo ako životná láska
Jeho celoživotným vedeckým nasadením a priam životnou láskou bolo a zostáva Sväté Písmo: prednášky, štúdie a najmä viacročná editorská a redakčná práca na príprave vydania prekladu celého Svätého Písma, ktoré pripravil prelát Anton Botek. Vtedajší Svätý Otec Benedikt XVI. osobne dostal tento slovenský preklad a s pápežovým schválením zaslal substitút štátneho sekretára ďakovný list, v ktorom vysoko ocenil životné rehoľné a vedecké nasadenie pátra Jána Ďuricu. Spomeniem tiež, že počas svojej pastoračnej a pedagogickej činnosti sa dlhodobo venoval aj vedeckému výskumu psychotroniky.
V spolupráci s inými publikoval od roku 1969 celý rad prekladov i pôvodných samizdatových príručiek náboženskej a teologickej povahy. Zo samizdatov treba spomenúť: Úvod do liturgiky, Na križovatke života, Cieľ a cesta, preklad Ch. Lubichovej: Dokáž stratiť. V rokoch 1974-1975 spolupracoval na úprave biblických prednášok Jozefa Ondreja Markuša: O Mojžišovi, Desatoro, O Samsonovi a Nehemiášovi.
V spolupráci s Rudolfom Balážom preložil z poľštiny katechizmus V Kristovi sme Božím ľudom; spolu pripravili aj katechizmus Na križovatke života a preklad časti katechizmu od Richarda Greisigera Tvoje miesto na zemi. Toto dielo vyšlo tlačou ako Mladý človek, kam? (Trnava,1994) a Cieľ a cesta (Trnava, 1995). V roku 1998 vydal v Bratislave preklad diela Komentáre a marginálie Jeruzalemskej Biblie v Pentateuchu. Spolupracoval aj na preklade M. Doneya: Ako k nám prišla Biblia (Banská Bystrica, 1998). Do zborníka medzinárodnej vedeckej konferencie O jazyku Biblie a jej prekladaní do slovenčiny a iných slovanských jazykov prispel štúdiou Žalmy - modlitbové kompendium Písma (Bratislava, 1997). Prispieval tiež štúdiami a recenziami teologických diel do periodík Katolícke noviny, Učiteľské noviny, Slovenský jazyk a literatúra v škole, Duchovný pastier a iných.
Celkovo páter Ján publikoval 7 vedeckých a odborných monografií, 4 vysokoškolské učebnice, 6 učebných textov, 25 vedeckých a odborných štúdií, redakčných a zostavovateľských prác bolo za tie roky 17 a vyše 75 rôznych formačne zameraných článkov.
Naďalej aktívny v komunite, ako redaktor Posla aj člen Neokatechumenátu
Po ukončení svojho pedagogického pôsobenia na Teologickej fakulte pôsobí dodnes v jezuitskej vernosti v komunite Kolégia Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave ako redaktor jezuitského mesačníka Posol a zároveň aktívne pôsobí v Rádiu Mária, kde slúžieva sväté omše a tiež pravidelne prispieva formačnými prednáškami a ako špirituál komunity jezuitov. Až dodnes s veľkou radosťou aktívne pôsobí ako člen Neokatechumenálneho hnutia.
Som rád, že môžem predniesť toto laudatio na oslávenca doktora teológie, emeritného vyučujúceho na Trnavskej univerzite, verného kňaza a milého spolubrata pátra Jána Ďuricu. Spoločný život v tej istej komunite mi, ako mladšiemu spolubratovi, dáva vidieť jeho pokoru, skromnosť, poslušnosť, vždy ochotu pomôcť a najmä radosť z kňazského a rehoľného života.
Milý Janko, vďaka za Tvoj životný príklad a modlitbu za nás!
Vyšlo v časopise Slavica Slovaca, vol. 58, 2023, No. 1, s. 153.
