Forum Academicum – proti prúdu času
V deň 387. výročia vydania zakladacej listiny Trnavskej univerzity (12. máj 1635) sa na pôde univerzitnej knižnice uskutočnila vedecká konferencia, na ktorej sa stretli odborníci z rôznych oblastí, aby prezentovali najnovšie poznatky z výskumov dejín univerzity. Konferenciu organizoval Ústav dejín a Univerzitná knižnica Trnavskej univerzity v Trnave v spolupráci so Spolkom trnavských historikov Tyrnavia Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV. Hlavnou témou bolo Univerzitné námestie, v historických prameňoch uvádzané ako Forum Academicum.
Univerzitné námestie sa kreovalo koncom 17. storočia, keď bol postavený mariánsky stĺp. Vybudovaný bol neďaleko mostu cez potok Trnávka, ktorý pretekal Hornopotočnou ulicou. Kvôli nestabilnému podložiu brehu potoka bol stĺp odstránený v roku 1784. Most bol dekorovaný sochou sv. Jána Nepomuckého, ktorá bola osadená v roku 1732. Socha je dnes vsadená do nárožia budovy bývalej lekárskej fakulty, v ktorej sídli fakulta zdravotníctva a sociálnej práce.
V prvej časti konferencie dominovala ďalšia historická stavba Trnavskej univerzity, budova Adalbertina na rohu Hollého a Invalidskej ulice. V prvom referáte bol predstavený urbanistický a architektonický vývoj zástavby na parcelách obsiahnutých Adalbertinom, ako i výsledky architektonicko-historického výskumu tohto historického objektu (J. Žuffová). Priblížené boli aj dejiny Konviktu sv. Adalberta pre chudobných šľachticov od vzniku v roku 1619 do zániku v roku 1784 a osudy jeho rezidencie do súčasnosti (H. Žažová). Podrobne bol analyzovaný historický krov nad novodobou nadstavbou Adalbertina (D. Zacharová) a predstavené plány rekonštrukcie budovy, pripravené Ateliérom DV, i vízie využitia (Ľ. Krišica).
Auditóriu boli prezentované aj výsledky archeologického výskumu realizovaného v roku 2019 v záhrade budov bývalých kňazských seminárov Rubrorum a Marianum. Záhrada bola vytvorená v 19. storočí vo vnútornom priestranstve za zástavbou medzi Invalidskou a Jeruzalemskou ulicou (T. Kolon – E. Hrnčiarik). Nasledovalo porovnanie jezuitských areálov v strednej Európe, predstavenie výnimočnosti trnavského komplexu a možnosti jeho adaptácie pre súčasnosť (I. Gojdič). Dozvedeli sme sa aj o zmienkach o architektonických pamiatkach Trnavskej univerzity, ktoré sa nachádzajú v básnickom diele Františka Bábaia z roku 1777 (K. Karabová).
Posledná prednáška bola sumarizáciou, ako pokročil výskum historických trnavských tlačí, tzv. tyrnavík, za ostatných 10 rokov s názvom Hereditas difficilior (Ťažšie dedičstvo). Prednášateľka E. Juríková z Katedry klasických jazykov Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity na záver otvorila výstavu tyrnavík z fondu starých tlačí univerzitnej knižnice. Podujatie sa uskutočnilo v rámci riešenia projektu VEGA 1/0536/21 Forum Academicum. Budovy Trnavskej univerzity (1635 – 1777) v historických a kultúrnych súvislostiach.
