Fenomén TikToku odráža novodobé nástrahy v sieti online sveta

„Pani psychologička, máte TikTok?“, spýtal sa ma s úprimným záujmom sotva 7-ročný chlapec. „Ja mám, aj moja mama má, mohli by ste sa pozrieť na jej profil. Len si nepamätám, aké tam má meno, ešte neviem dobre čítať.“ Priznala som, že profil na tejto sieti mám, ale nemám tam žiadnu fotografiu ani video. Zaujalo ho to: „A prečo? To  by ste si tam mali dať.“ Odpovedala som: „Nechcem, aby sa ktokoľvek pozeral na moje videá.“ Reagoval s neskrývaným prekvapením: „Ale potom by ste mali lajky a followerov.“

„TikTok je najlepší“

Nadšenie novou sociálnou sieťou bolo ešte výraznejšie medzi žiačkami 4. triedy. „TikTok je najlepší. Neprežila by som bez neho. A úplne najviac si prajem, aby som dostala aj mikinu s týmto logom.“

Následne mi predviedli niekoľko tancov, ktoré sa naučili z TikTok výziev a ochotne ukázali zopár videí. Sporo oblečené predpubertálne dievčatá na nich tancujú v neraz provokatívnych pózach, ukazujú na kameru takmer celý byt svojich rodičov, prípadne vulgárne nadávajú. Takmer všetky profily boli verejné. Vtedy som si uvedomila, že dorastajúca generácia sa postupne zamotáva do nebezpečnej virtuálnej siete, ktorá môže byť vďaka svojej nenápadnosti a zdanlivej nevinnosti porovnateľne či dokonca viac nebezpečné ako interakcie s neznámymi mužmi prezentované v šokujúcom sociálnom experimente, ktorého priebeh bol mapovaný v dokumentárnom filme V sieti.

Internet natives

Novodobá vedná disciplína kyberpsychológia z hľadiska individuálnej skúsenosti s modernými technológiami rozlišuje tzv. „internet-immigrants“, t.j. jednotlivcov, do ktorých života internet vstúpil (resp. pamätajú si obdobie, keď neexistoval alebo s ním nemali skúsenosť) a tzv. „internet-natives“ , jednotlivcov, ktorí si svet bez moderných technológií nepamätajú.

Vzhľadom na veľké rozdiely medzi skúsenosťou týchto generačných skupín odborníci hovoria o postupnom prehlbovaní generačnej medzery. Rozdielna znalosť a postoj k využívaniu novodobých komunikačných prostriedkov zvýrazňuje rozdiely medzi deťmi či dospievajúcimi, ich rodičmi a starými rodičmi natoľko, že môže byť zdrojom konfliktov a vzájomného neporozumenia viac ako kedykoľvek predtým. Súčasná generácia predstavuje špecifickú výzvu aj pre odborníkov, učiteľov či vychovávateľov, nakoľko sami často nie sú dostatočne zorientovaní v problematike novodobých nástrah, akými sú kyberšikanovanie, krádež identity či zverejňovanie citlivých informácií na sociálnych sieťach.

Čínsky TikTok: Aplikácia pre malé deti?

Fenomén TikTok poukazuje na naliehavú potrebu flexibilného reagovania na nové javy objavujúce sa v online svete. V tomto smere dochádza k ešte výraznejšiemu zúženiu generačných rozdielov, keďže viacerí zo súčasných stredoškolákov a vysokoškolákov hovoria o TikToku ako o aplikácií pre menšie deti, ktorú sami nepoužívajú.

Skúsenosti ukazujú, že vedomie nástrah, spojených s používaním sociálnych sietí, je znížené v krajinách strednej a východnej Európy, v ktorých prudký rozmach digitálnych médií zasiahol predovšetkým generáciu narodenú na prahu nového milénia. Aj vďaka tomu rodičia a odborníci môžu podceňovať  riziká spojené z ich užívaním.

TikTok pôvodne pochádza z Číny a aktuálne je jednou z najpopulárnejších mobilných aplikácií na svetovom trhu, ktorá sa teší veľkej obľube predovšetkým u mladej generácie. Primárnym účelom je zdieľanie a prezeranie krátkych 15 – sekundových videí. V porovnaní s výtvormi na YouTube kanáloch ich kvalita nemusí byť príliš vysoká, môžu kopírovať iných autorov, stačí len, aby boli zábery dostatočne zábavné a úspech je zaručený. Vzhľadom na zvyšovanie počtu užívateľov vo vekovej kategórii do 15 rokov bolo vo viacerých západných štátov zavedené vekové obmedzenie a prepracovanejší spôsob overovania veku užívateľa pri registrácii, pričom minimálna hranica bola stanovená na 13 rokov. Súčasne bola vytvorená rodičovská verzia, ktorá umožňuje kontrolu nad obsahom, ktorý sledujú a zdieľajú ich deti. Pre našich užívateľov, žiaľ, nie je dostupná. O nižšej miere ochrany svedčí skutočnosť, že pri skríningovom prieskume, ktorý autorka článku realizovala u žiakov 1. stupňa ZŠ, aplikáciu aktívne využíva približne tretia 8 až 10-ročných žiakov.

Čítajte aj: Cybergrooming: Máme mechanizmy, ako potrestať predátorov

Je TikTok bezpečný?

Riziká populárnej siete sú mnohostranné a zasahujú rozličné aspekty života dieťaťa či dospievajúceho. Zaujímavé poznatky prináša dokument IsTikTok Safe, ktorý na jeseň roku 2020 vytvorila televízia BBC. Jeho autori v pomerne krátkom čase prezentujú niekoľko experimentov.

Herečka v roli teenagerky natočí sériu krátkych tanečných videí. Následne ju začína sledovať čoraz viac postarších mužov, niektorí z nich jej píšu komentáre a správy so sexuálnym podtónom. Sledovanie môžu nastaviť úplne slobodne, dievča má verejný profil, rovnako ako väčšina detských užívateľov. Ak by ho nastavili ako súkromný, hrozí, že počet „sledovateľov“ bude omnoho nižší.

V ďalšej scéne je detailne prezentovaný proces založenia a aktivity na novom fiktívnom účte. Zakladateľ sa prezentuje ako 14-ročný žiak, nastaví svoje záujmy a niekoľko základných údajov. Pri náhodnom vyhľadávaní je mu ponúknuté vtipné video, obsahujúce násilnú scénu so zvieratami, napriek tomu, že ho po prezretí nelajkuje, TikTok automaticky začína ponúkať scény s násilným obsahom. K teenagerom sa tak dostávajú videá s agresívnym či explicitne sexuálnym obsahom, prípadne príspevky propagujúce negatívne javy ako poruchy príjmu potravy a urážajúce špecifické skupiny ľudí (napríklad trpiacich nadváhou). Ich vlastné videá a tance sa súčasne dostávajú do hľadáčika sexuálnych predátorov.

„Výzvy“: Vyraz dych

Ďalším nebezpečenstvom sú tzv. výzvy (challenges), ktoré inšpirujú detských užívateľov k natočeniu videa podľa vzoru. K celosvetovo známym TikTok výzvam patrí zasúvanie mince do elektrickej zásuvky, sypanie cereálií a mlieka do hrdla ležiacemu kamarátovi, či fiktívne škrtenie, v dôsledku ktorého bolo preukázané úmrtie talianskej školáčky. Slovenskí žiaci v škole skúšali výzvu spojenú s vyrážaním dychu a krátkou stratou vedomia v dôsledku vzájomného tlačenia sa za hrudník o stenu.

V závere dokumentu sa vyjadrujú odborníci na informačné technológie, pričom zdôrazňujú, že dieťa do 13 rokov by vôbec nemalo disponovať smartfónom a byť aktívnym užívateľom sociálnych sietí.

Rodičia nemajú prehľad o svojich deťoch

Rozdiel v štýle spracovania filmu V sieti a vyššie popísaného dokumentu je neprehliadnuteľný. Nezaujme emotívnym obsahom a naturalistickými scénami, ale faktami a dôkazmi, ako aj vyjadreniami viacerých odborníkov. Sociálno-psychologické štúdie ukazujú, že mediálny obsah, ktorý vyvoláva nadmerný strach a silné negatívne emócie, nemusí viesť k žiaducemu efektu na príjemcu (napríklad kampaň proti fajčeniu využívajúca sugestívne fotografie zničených pľúc). Považujeme sa dôležité, aby sa úsilie o osvetu v oblasti internetovej bezpečnosti neobmedzilo na premietnutie desivých scén zraniteľnej populácii, pri ktorom hrozí riziko vzniku presvedčenia „toto sa mi nemôže vstať“, ale aby prípadné vzhliadnutie dokumentu bolo sprevádzané možnosťou diskusie s kompetentnými odborníkmi, pokračujúcou osvetou a intervenciami v zraniteľnej populácii, ako aj zvyšovaním povedomia u rodičov. Pri diskusii s rodičmi žiakov jednej zo slovenských škôl na túto tému sa ukázalo, že väčšina nemá prehľad o aktivitách svojich detí,  rodičovskú ochranu a kontrolu nad aktivitou dieťaťa mal nastavenú len jeden pár rodičov.

Útok médií na psychickú integritu

V závere je nutné pripomenúť, že s fenoménom TikTok, s ktorým sa však možno stretnúť v prípade všetkých doposiaľ známych, ako aj prípadných nových sociálnych médií, nie sú spojené len vonkajšie riziká.

I keď ako kľúčový zdroj ohrozenia sú prezentovaní sexuálni predátori, oveľa nebezpečnejším a navonok často neviditeľným zdrojom ohrozenia je útok sociálnych médií na psychickú integritu vyvíjajúcej sa generácie. Vo veku, keď je kľúčovou úlohou vytvorenie stabilnej identity a nadväzovanie zrelých sociálnych vzťahov, je zrazu samota kompenzovaná pseudoblízkosťou, reálne vzťahy sú nahrádzané virtuálnymi a pocit vlastnej sebahodnoty sa meria počtom lajkov videí so simplexným obsahom. 

Aj kyberšikana ako taká nadobúda subtílnejšiu podobu.  Netreba písať nenávistné komentáre ani kradnúť identitu. Na sociálnych sieťach stačí jednoducho ignorovať, nekomentovať či nelajkovať, a tým podporiť pocit izolácie a menejcennosti niektorého z členov rovesníckej skupiny.

Zdravé sebavedomie sa buduje offline

Rodičia často argumentujú tým, že ak by dieťaťu zakázali sociálne siete, spôsobili by jeho vylúčenie z triedneho kolektívu a v konečnom dôsledku by mu ublížili. Zdravé sebavedomie a schopnosť nadväzovať vzťahy je však potrebné budovať predovšetkým v offline prostredí rodiny.

Na diskusii v triede na 1. stupni som si všimla chlapca (nazvime ho Matej), ktorého rodičia majú pevnú kontrolu nad jeho smartfónom, využívaným výlučne na vzdelávacie účely. V kolektíve bol obľúbený, v škole úspešný a nevykazoval žiadne známky emočného strádania. Na otázku, bez ktorých troch vecí/ľudí by neprežil obdobie izolácie, spojenej s pandémiou COVID-19, takmer všetky deti odpovedali výpočtom technologických zariadení.

Matej v tom mal úplne jasno: jedlo, rodičia a príroda. Nikto sa nesmial. Bolo totiž zjavné, že je so svojou odpoveďou stotožnený.

Ak chceme, aby sa deti a dospievajúci neocitli uviaznutí v akejkoľvek sieti, je nevyhnutné, aby sme ich pozornosť okrem  potenciálnych hrozieb upriamili pozornosť na skutočné zdroje sebahodnoty, zmysluplné vzťahy a spôsob, ako žiť autentické hodnoty.

 

Mgr. Jana Vindišová, PhD.

katedra psychológie

 

Vychádza aj v dvojčísle univerzitného časopisu Universitas Tyrnaviensis 1-2/2021.

foto: TRUNI/Barbora Likavská

 

Trnavskú univerzitu môžete sledovať aj na sociálnych sieťach. Ďakujeme!