Dobrovodský o filme V sieti: Máme mechanizmy, ako potrestať predátorov

11.05.2021

Cybergrooming: Máme mechanizmy, ako potrestať predátorov

O filme V sieti diskutoval v relácii Večera u Havrana odborník z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity Róbert Dobrovodský. Film je podľa neho kriminologická sonda do našej spoločnosti a svedčí o skrytom páchaní trestného činu cybergroomingu nielen v Čechách, ale i na Slovensku.

V sieti: Sledoval som právne a kriminologické aspekty. Cybergrooming je trestný

Najsledovanejším českým dokumentom je psychosociálny experiment V síti. Vy ste film videli, neskôr ste o ňom diskutovali vo Večeri s Havranom. Aké boli vaše pocity, dojmy? Vydržali ste ho vôbec dopozerať?

Film som dostal od pani produkčnej z RTVS pred nakrúcaním relácie Večera u Havrana. Bol mi poskytnutý v plnej verzii, neupravený a bez ochranných opatrení na ochranu mravnosti divákov. Nebolo to jednoduché pozerať. Detailne som si ho pozrel dvakrát. Bolo to nevyhnutné. Prvé pozretie vyvolá emóciu a blokuje schopnosť vnímať odborne. Ale ja a psychológ Marek Madro sme ho podrobne museli zanalyzovať. Potrebovali sme sledovať správanie predátorov, reakciu obetí. Ja som sa zameral na správanie predátorov z pohľadu páchania trestného činu. Vo filme som sa zameral na jeho právne a kriminologické aspekty. Pozeral som na film očami vedca a pedagóga, ktorý sa venuje téme občianskeho a rodinného práva. Rovnako som skúmal ako dlhoročný legislatívec a policy maker pracujúci v tejto oblasti na ministerstve spravodlivosti, či slovenský zákonodarca má konať. Či sú deti dostatočne legislatívne chránené pred cybergroomingom.

Sú teda dostatočne chránené legislatívou?

Nateraz sa javí byť, že to čo sme videli vo filme máme legislatívne dobre regulované. Ako povedal právnik účinkujúci vo filme, predátori páchali širokú škálu trestných činov. Ja som tam z pohľadu slovenského trestného práva videl trestné činy ako sexuálne zneužívanie, propagácia sexuálnych patologických praktík (vo filme predátor propagoval sex so zvieraťom), vydieranie, hrubý nátlak. Ak ste videli film, mohli ste si všimnúť predátora s cudzineckým prízvukom, ktorý citovo vydieral herečku. Zverejnil fotky herečky a tlačil na ňu. No najvýraznejšie vo filme bol zastúpený trestný čin cybergrooming.

Čo je to?

Cybergrooming je upravený v § 201a a v § 201b trestného zákona. Podľa trestného zákona je trestné lákanie detí k sexuálnym praktikám. Na trestnosť stačí, aby sa spáchal slovom, fotografiou, opisovaním sexuálnych pocitov. To všetko sa vo filme dialo. Grooming má za cieľ pripraviť obeť na dokonanie iného deliktu napríklad sexuálneho zneužitia či znásilnenia. Tí „trpezlivejší“ predátori vo filme vytvárali dôverný vzťahu s obeťou. Formovali priateľstvo, dôveru. Tí menej nátlakoví predátori sa snažili od herečiek získať najskôr nevinné údaje z ich života. Pýtali si na začiatku len nesexuálnu fotografiu.

Väčšina predátorov vo filme preukazovala veľkú mieru opatrnosti. Zisťovali, kde má herečka počítač, akí iní ľudia tento počítač ešte používajú.

Niektorí sa snažili obeť izolovať. Jeden predátor vo filme si získaval dôveru darmi, rôznymi službami. Zaznievali ponuky pravidelného zasielania peňazí napríklad 500 českých korún týždenne. Iný pozýval obeť na čokoládu či vysťahovanie sa do Anglicka.

Kto chytá v sieti

Deti sú síce chránené z hľadiska slovenskej i medzinárodnej legislatívy, ale prejavuje sa táto ochrana povedzme na sociálnych sieťach, zoznamkách či telekomunikačných službách? Opýtané inak: dá sa zabrániť, aby 40-ročný predátor ukázal 12-ročnému dievčaťu do 10 minút svoj stoporený penis a tým – podľa autorky knihy Kdo chytá v síti Mariky Pecháčkovej – im vraždil dušu?

Legislatívne sú deti chránené. To je teda teoretická stránka problému. Legislatíva je fajn upravená. Ale čo prax? Ako je to s reálnou ochranou detí a ich bezpečnosti? Pozrime sa na štatistiky: deň pred nakrúcaním relácie Večera u Havrana Policajný zbor zverejnil policajné štatistiky o kriminalite za rok 2020. Tieto som si podrobne naštudoval, aby sme o nich diskutovali v relácii. V oblasti mravnostnej kriminality polícia vyšetrovala 403 prípadov detskej pornografie, či účasť na detskom pornografickom diele. V porovnaní s rokom 2019 je to viac o 117 prípadov. Polícia objasnia 114 z nich. Pandemický rok mohol prispieť k zvýšeniu kriminality v tejto oblasti. Justičné štatistiky súdov ukázali, že za rok 2019 bolo pre trestný čin podľa § 201a trestného zákona odsúdených 8 a za sexuálne zneužívanie (§ 201) 259 osôb. Tí, čo videli film, si mohli všimnúť, že v priebehu desiatich minút po založení „detského profilu“ herečiek na sociálnej sieti mali herečky cca. 20 nových kontaktov so sexuálnym kontextom. Ak sa pozrieme na justičné štatistiky na Slovensku, za cybegrooming bolo za rok 2019 odsúdených 8 osôb. Niekto by mohol povedať, že je to len film a netreba ho preceňovať. Lenže tento film bol autentický a bez predpísaného scenára. Herečky boli poučené o pravidlách komunikácie, aby predátorov nenabádali na sexuálny kontakt, aby ich neprovokovali, aby im oznámili vek. Preto si myslím, že film je kriminologická sonda do našej spoločnosti a svedčí o latencii (skrytosti) páchania trestného činu cybergroomingu nielen v Čechách, ale i na Slovensku.

Zlyháva teda slabá regulácia internetu?

Fakticky dokonalá ochrana detí na sociálnych sieťach a zoznamkách je podľa mňa utópia. Keď som si naštudoval slovenské súdne rozhodnutia zverejnené na internete, tak z nich vyplýva, že žiadne médium nie je dobre zabezpečené. V rozhodnutiach sa spomínajú prvé kontakty cez elektronické médium: Pokec, Snapchat alebo Instagram. Dokonca jeden učiteľ obchodnej akadémie od septembra roku 2017 sexuálne kontaktoval študentku prostredníctvom školskej stránky Edupage a následne aplikácie Messenger. Posielal jej texty so sexuálnymi narážkami, gif s pornografickou tematikou, následne sms správy so značne vulgárnym a intímnym obsahom. Dožadoval sa osobných stretnutí mimo vyučovacích hodín.

Aj vo filme bol veľmi výrazný príbeh predátora, ktorého členka štábu rozpoznala ako organizátora detských táborov. V závere filmu, keď ho štáb konfrontoval na ulici pred jeho bytovkou, tak obviňoval rodičov a spoločnosť za to, ako sú detí vychované. Že vlastne rodičia si môžu za to sami, že nedávajú pozor na svoje deti a nezaujímajú sa o to, čo robia na internete.

Citovali ste policajné a justičné štatistiky. Existuje slovenský výskum o tom, aké skúsenosti majú deti s obťažovaním na internete?

Áno. Existuje výskum, ktorý je relatívne čerstvý a spomínal ho aj Marek Madro v relácii Večera u Havrana. Ide o výskum EU Kids online, do ktorého sa zapojili kolegovia z Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity. Na základe výsledkov výskumu, ktorý sa zameriava na mladých ľudí vo veku 9-16 rokov, obdržalo sexuálne správy na Slovensku 9% detí. S odosielaním sexuálnych správ majú skúsenosť len 3% slovenských detí. Kolegovia sa pýtali detí v dotazníku, či ich za posledný rok niekto požiadal na internete o sexuálne informácie (slová, obrázky, video). Na tieto otázky deti nechceli odpovedať. Podľa výsledkov 76% detí uviedlo, že sa im to nikdy nestalo, 9% detí uviedlo, že sa s tým parkrát stretli a u 2% detí sa to dialo minimálne mesačne, 27% detí ma skúsenosti s tým, že videlo na internete sexuálne obrázky (z toho 9% 9-11 ročných detí, 27% 12-14 ročných a 49% 15-16 ročných detí). Platformou, kde tieto obrázky slovenské deti vnímali najviac, bola rovnako televízia a film alebo mobil, počítač, tablet alebo iné online zariadenie. Až 48% detí uviedlo, že neboli týmito obrázkami ani rozrušení, ani ich nepotešili, 20% detí však bolo veľmi rozrušených a 26% bolo trochu rozrušených.

Trestný zákon diferencuje sexuálne delikty

Aké tresty hrozia u nás predátorom?

Tresty zákon diferencuje podľa toho, o aký trestný čin ide. Aj v sexuálnych deliktoch, ktoré sa páchajú na deťoch, má zákon rozličné trestné sadzby. Napríklad pri cybergroomingu hrozí trest šesť mesiacov až tri roky. Je podstatne nižší ako pri sexuálnom násilí, kde hrozia tri roky až desať rokov. Samozrejme, nespochybňujem závažnosť činu pre dieťa, ale cybergrooming je „slabšie trestaný“ preto, lebo ešte nedošlo k zásahu do fyzickej sexuálnej integrity dieťaťa. No trestné je už nabádanie vo virtualite. Od cybergoomingu je už len jeden krok k dokonaniu fyzického skutku.

Pri online sexuálnom zneužívaní je dôležité spomenúť tvorbu a šírenie detskej pornografie. Trestný zákon pomerne striktne vymedzuje, čo sa považuje za pornografiu. Je to zobrazenie súlože, iného pohlavného styku alebo iného obdobného sexuálneho styku, alebo zobrazenie pohlavných orgánov smerujúce k vyvolaniu sexuálneho uspokojenia inej osoby. Trestný zákon definuje aj detskú pornografu a prísne trestá výrobu, rozširovanie a prechovávanie detskej pornografie. Základná trestná sadzba pre páchateľov trestného činu výroby detskej pornografie je štyri až desať rokov. Priťažujúcou okolnosťou je, ak ide o dieťa mladšie ako 12 rokov, ak je konaním spôsobená závažná ujma na zdraví alebo smrť, pri ktorej je možné zvýšiť trest až na 20 rokov odňatie slobody.

V relácii sa diskutovalo o pedofilných predátoroch. Čo s nimi?

Hneď v úvode relácie sme debatovali o pedofilných páchateľoch. Aj vo filme psychologička vysvetľovala, že len 3-5% páchateľov trpí pedofíliou. Z toho mi vychádza, že zvyšok predátorov dobre vie, čo robí. Plne si uvedomujú následky svojho činu. Možno ešte na dokreslenie kontextu: v slovenských podmienkach bola publikovaná štúdia pod vedením pána doktora Dušana Kešického (Forenznopsychologické aspekty sexuálneho zneužívania detí), ktorá ukázala, že zo skupiny páchateľov sexuálneho zneužívania detí je len 16,4% tých, ktorí spĺňajú diagnostické kritériá pre pedofíliu. Ostatní sú tzv. nepedofilní zneužívatelia detí. Motiváciou u nich ostáva uspokojovanie pohlavného pudu, pričom za bežných okolností preferujú dospelé objekty.

V tomto prípade súdy môžu uložiť ochranné liečenie (ambulantné alebo ústavné). V tomto roku by sa mal na Slovensku otvoriť prvý detenčný ústav, ktorý je budovaný pre páchateľov na plnenie ochranného liečenia. Detenčný ústav bude fungovať pri Psychiatrickej nemocnici v Hronovciach.

Nemôže sa ale predátor snažiť zakryť svoj uvedomený čin zdanlivou pedofíliou?

V prípade pedofilov je trestná politika na Slovensku podobná, ako keď sa rozprávame o páchateľovi akéhokoľvek iného trestného činu, ktorý spáchal v stave zmenšenej príčetnosti. Trestný poriadok pozná proces vyšetrenia duševného stavu obvineného. Je pomerne striktný. Duševný stav vyšetruje znalec z odboru psychiatrie. Vyšetrenie duševného stavu má aj prísnejšie pravidlá ak by obvinený maril ambulantné vyšetrenie. Súd vtedy môže nariadiť, aby obvinený bol pozorovaný v zdravotníckom ústave alebo, ak je vo väzbe, v nemocnici pre obvinených a odsúdených. Pozorovanie duševného stavu v zdravotníckom ústave však môže trvať najviac dva mesiace. Ak znalec u obvineného zistí príznaky nasvedčujúce jeho nepríčetnosti alebo zmenšenej príčetnosti, musí zaujať stanovisko aj k tomu, či je jeho pobyt na slobode nebezpečný.

Rodičia si budú viac všímať svoje deti na internete

Film V síti sa prezentoval ako dokument, ktorý si má pozrieť každý rodič. Súhlasíte? Čo sa z tejto snímky môžu rodičia dozvedieť a v čom môžu zmeniť svoj prístup k vlastným deťom? Mali by si rodičia všímať, čo ich deti robia na internete, rozprávať sa o tom, prípadne ich aj kontrolovať?

Reakcie na film a debatu u pána Havrana boli dobré. Mnohí rodičia, ktorí sa mi ozvali, boli spokojní s tým, že sa takto natvrdo a v hlavnom vysielacom čase verejnoprávnej televízii dozvedeli realitu. Nepríjemné pozeranie malo pre nich varovný účel. Hovorili mi, že si budú viac všímať svoje deti na internete. Budú sa s nimi viac rozprávať. Ja z mojej pozície si inak netrúfam dávať rady, ako majú s deťmi komunikovať. Tu musíme rešpektovať právo rodičov na autonómiu vo výchove detí. Čo ale môžem už teraz povedať, že ak producenti a režisér filmu mali za cieľ pôsobiť preventívne a edukatívne, tak cieľ dosiahli. Slovenský producent filmu Peter Kerekeš v relácii povedal, že z filmu bola spravená „light“ verzia pre školy. Túto verziu plánujú prezentovať v školách a tak prispieť k prevencii.

Film V síti otočil kartu a z predátorov sa stali tí, ktorí sú lovení. Aké sú právne možnosti na dolapenie predátorov? D? Aké náročné je dokazovanie?

Právne možnosti vyšetrovania sú rovnaké ako pri iných trestných činoch. Polícia má k dispozícii všetky dostupné dôkazné prostriedky a vyšetrovacie metódy. V prípade detských obetí však orgány činné v trestnom konaní musia dbať na osobitné práva a zaobchádzanie s obzvlášť zraniteľnou obeťou. Takou je dieťa. Orgány činné v trestnom konaní musia chrániť detskú obeť pred opakovanou viktimizáciou a druhotnou viktimizáciou.

Podľa zákona je druhotnou viktimizáciou ujma, ktorá obeti vznikla v dôsledku konania alebo nekonania orgánu verejnej moci. Opakovanou viktimizáciou je ujma, ktorá obeti vznikla v dôsledku pokračujúceho konania páchateľa, ktoré spočíva v pôsobení na obeť vyhrážaním alebo zastrašovaním.

V trestnom procese majú vyšetrovatelia jasne stanovené postupy: výsluch musia vykonať ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby sa výsluch v ďalšom konaní už nemusel opakovať. Výsluch sa vykoná s využitím technických zariadení určených na záznam zvuku a obrazu alebo s využitím technických zariadení určených na prenos a záznam zvuku a obrazu. Pred vypočutím dieťaťa musí polícia prekonzultovať spôsob vedenia výsluchu so psychológom alebo znalcom, ktorý bude pribraný k výsluchu, aby sa zabezpečilo správne vykonanie výsluchu a predišlo sa druhotnej viktimizácii.

O týchto procesoch by bližšie vedeli rozprávať kolegovia kriminológovia alebo psychológovia.

Jednoznačné, ale je, že aj obete cybergroomingu štát musí chrániť aktívne. Nesmie nečinne čakať na návrhy a aktivitu dieťaťa alebo jeho zákonných zástupcov. V praxi to však nie je vždy optimálne napĺňané. Psychologickým a viktimologickým aspektom sexuálneho zneužívania detí sa venuje pani docentka Slávka Karkošková vo svojej knihe Obete sexuálneho zneužívania detí medzi nami. Slávka popisuje situácie, že detské obete, ktoré sa v detstve stali obeťami sexuálneho zneužívania, sú mnohokrát nepochopené, niektoré ich reakcie sú vnímané ako choré, nenormálne.

Dá sa v prípade ochrane detí pred predátormi na internete hovoriť o „prevencii“? Napríklad aby sa 12-ročnému dieťaťu ani nepodarilo prihlásiť na siete alebo len s rodičovským súhlasom? Je tu potrebná osveta, výchova? Ako vôbec preventívne ochrániť svoje deti?

Regulovať internet je podľa môjho názoru dnes takmer nemožné. Deti a rodičia sú v sieti internet konfrontovaní s neustále sa rozvíjajúcimi oblasťami. Rozvoj rozsahu a dynamika na internete predbiehajú schopnosť štátu efektívne regulovať. Dnes môžeme povedať, že síce máme reguláciu povinnej deklarácie veku osoby, ktorá si otvára konto na sociálnej sieti, ale vieme aká je realita: dieťa bežne pri vytváraní konta nepravdivo odklikne, že jeho vek je vyšší ako 18 rokov. Danú skutočnosť prevádzkovateľ média, nie je schopný overiť.

Aby som to celé zhrnul: ak vypláva na povrch, že sa dieťa stalo obeťou, máme dobré mechanizmy, ako potrestať predátora. Ale čo s tými skrytými prípadmi? Tu pomôže podľa mňa len prevencia, informovať a bdelosť rodičov.