Daniel Škoviera: V Trnavskej univerzite videl posla zmeny
V stredu 24. februára ráno nás prekvapila smutná správa, že náhle odišiel profesor Daniel Škoviera. Klasický filológ, neolatinista, prekladateľ z klasických jazykov, vysokoškolský pedagóg, otec i starý otec, nesmierne vzdelaný, rozvážny a rozhľadený muž, ale hlavne ČLOVEK, ktorý každý deň svojho aktívneho života napĺňal heslo Carpe diem.
Daniel Škoviera, rodák z východoslovenskej obce Mikolášová, pochádzal z rodiny gréckokatolíckeho kňaza, za čo bol až do zmeny režimu v roku 1989 perzekvovaný. Vyštudoval latinčinu a francúzštinu na Komenského univerzite v Bratislave, kde zostal pôsobiť, hoci nie vždy ako pedagóg. Stal sa študentom a pokračovateľom prvého univerzitného profesora klasickej filológie Miloslava Okála, ktorému venoval monograficky spracovanú a vysoko cenenú publikáciu. Od deväťdesiatych rokov minulého storočia sa naplno oddal pedagogickej činnosti, keď na svojej Alma Mater pôsobil na Katedre klasickej a semitskej filológie a dlhodobo ju viedol.
Profesor Škoviera sa stal členom pracovnej skupiny, ktorá pripravovala v roku 1992 znovuobnovenie Trnavskej univerzity. Videl v nej „posla zmeny“, možnosť pretaviť myšlienky kresťanskej vzdelanosti do praxe a nadviazať na korene jezuitskej Trnavskej univerzity, ktorú považoval za kolísku barokovej kultúry u nás. Podieľal sa na preklade mnohých univerzitných dokumentov do latinského jazyka, bol dlhoročným členom vedeckej rady Trnavskej univerzity aj filozofickej fakulty. Spolu s Jozefom Šimončičom a Vladimírom Rábikom pripravili edíciu a slovenský preklad dokumentov k dejinám Trnavskej univerzity.
Od založenia univerzity až do roku 2014 pôsobil vo funkcii vedúceho katedry klasických jazykov, ako interný pedagóg do roku 2017. Stál pri zrode edícií Bibliotheca Antiqua Christiana a Scrinium latino-slovacum aj katedrového periodika Sambucus, viedol a bol súčasťou nespočetných vedeckých riešiteľských kolektívov. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia vyučoval starogréčtinu na Aloisiane, neskôr Teologickej fakulte Trnavskej univerzity.
Vo svojej vedeckej práci sa Daniel Škoviera zameriaval jednak na diela kresťanských autorov (sv. Augustín, sv. Bazil Veľký), zároveň však odkrýval klenoty slovenskej latinskej literatúry, ktorú považoval za podstatnú súčasť slovenskej literatúry i kultúry. Počet jeho publikačných výstupov sa blíži k piatim stovkám. Za vedecké a prekladateľské počiny, ako i pôsobenie v oblasti kresťanskej kultúry bol často oceňovaný: je držiteľom ocenenia Fra Angelica za rok 2008 v kategórii slovesné umenie i prekladateľskej ceny Jána Hollého.
Charakteristickým znakom jeho prejavu sa stalo presné a jasné formulovanie myšlienok, ktoré odrážalo nielen bystrý úsudok, ale často aj tak potrebný nadhľad. Do diskusií vždy vstupoval vecne a pokojne, bez zbytočných emócií, s prirodzenou autoritou, ale rozhodne a v správnu chvíľu. Pán profesor bol augustínovským typom učiteľa a pre svojich žiakov, z ktorých sa mnohí stali aj jeho kolegami, bol vzorom vo vedeckej práci i ľudskom prístupe. Ako pedagóg bol náročný, neznášal povrchnosť a lajdáckosť, vedel prezieravo odhadnúť charakter človeka, povzbudiť a nasmerovať tak, že mnohí sa na jeho popud venujeme konkrétnym témam dodnes.
Daňo, ako sme ho familiárne volali, bol skromným a pokorným človekom s veľkou bázňou k Bohu, ale aj veselým spoločníkom pri menej formálnych príležitostiach. Nepohrdol pohárom dobrého vína a mnohé akcie spríjemnil svojím zvučným spevom. Povestnou bola jeho zodpovednosť, pracovitosť, dochvíľnosť, nevyčerpateľná energia a „exkurzný krok“, ktorému stačilo len málo kolegov a študentov.
S Danielom Škovierom sa lúčia tri generácie klasických filológov, ktoré vychoval. Bude nám chýbať jeho odborná erudícia, humor, veselá iskra v oku, ale hlavne ľudskosť a úprimný záujem o človeka, pre neho tak typické.
Odpočinutie večné daj mu, Pane.
Doc. Mgr. Erika Juríková, PhD.
vedúca katedry klasických jazykov FF TRUNI
