Filozofická fakulta
Pedagogická fakulta
Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce
Teologická fakulta
Právnická fakulta

Ak by sme nemali ústavu, verejný život by sa riadil aktuálnymi vládcami

Meno nášho docenta Mareka Káčera často počujete v médiách, keď sa ako právnik vyjadruje na rozličné horúce politické i spoločenské otázky. Pôsobí ako vedúci Katedry teórie práva a ústavného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.

Štát nás platí aj za to, aby sme sa neustále vzdelávali

V poslednej dobe o vás často počuť v médiách. Vyjadrujete sa z pohľadu právnika k rozličným spoločenským otázkam. Čo vás vedie k tomu, aby bolo počuť aj váš hlas?

Je dôležité, aby sa k spoločenským témam vyjadrovali aj ľudia z akademického prostredia. Väčšina z nich nemá žiadne politické ambície ani komerčné záujmy, ide im o spoločenskú tému samotnú, takže je väčšia šanca, že k nej budú pristupovať menej zaujato. Štát akademikov a akademičky platí aj za to, aby sa neustále vzdelávali, takže ich vyjadrovanie sa k verejným témam je jedným zo spôsobov, ako mu túto investíciu môžu vrátiť.

Jednou z horúcich spoločenských otázok je stále prebiehajúca epidémia ochorenia covid-19. Štát výrazne zasiahol do života ľudí, obmedzil ich v rozličných aktivitách, mnohí to kategorizujú ako zásah do ich práv a slobôd. Skutočne štát svojimi protiepidemickými opatreniami zasiahol až takto ďaleko? Ak áno, má na to „právo“?

Každá právna regulácia zasahuje do práv a slobôd ľudí. Napríklad keď vám štát prikazuje, aby ste zastavili na červenú, obmedzuje to vašu slobodu pohybu. Keď vám štát zakazuje, aby ste sa obnažený prechádzali po Trojičnom námestí v Trnave pred malými deťmi, obmedzuje to vašu osobnú slobodu. Napriek tomu sa asi všetci zhodneme, že takéto zásahy sú legitímne. Otázka teda nestojí tak, či má štát právomoc zasahovať do práv a slobôd ľudí, ale skôr tak, že ktoré z týchto zásahov sú legitímne a ktoré nie. Na to, aby bol zásah legitímny je potrebné, aby bol legálny, aby sa ním sledoval nejaký akceptovateľný cieľ a zároveň aj to, aby nešlo o zásah neprimeraný.

Na to, aby bol zásah legitímny je potrebné, aby bol legálny, aby sa ním sledoval nejaký akceptovateľný cieľ a zároveň aj to, aby nešlo o zásah neprimeraný.

Čo sa týka pochybností o protiepidemických opatreniach, vo všeobecnosti možno konštatovať, že niektoré opatrenia majú problém s legalitou: napríklad nie je jasné, či má hlavný hygienik zákonom vymedzenú právomoc vydávať všeobecne záväzné opatrenia spôsobom, akým to robí v súčasnosti. Na druhej strane asi nikto nepochybuje o tom, že tie opatrenia sledujú legitímny cieľ – ochranu verejného zdravia. Otázkou na diskusiu je aj to, či niektoré opatrenia nemohli byť prijaté v miernejšej podobe. Tu však treba upozorniť, že do veľkej miery ide o expertnú otázku, na ktorú musia dať odpoveď práve epidemiológovia. Keďže v stávke sú ľudské životy a poznatky o spôsobe šírenia vírusu ešte nemusia byť komplexné a detailné, primeranosť opatrení treba posudzovať zhovievavejšie.  

Núdzový stav: V princípe je možná náhrada škody

Núdzový stav sa vyhlasuje v nevyhnutnom rozsahu a nevyhnutnom čase na max. 90 dní. Čo sa v tomto prípade definuje ako nevyhnutnosť?

Požiadavka nevyhnutnosti nie je nikde definovaná, takže je vhodné vyjsť z obvyklého významu tohto slova. Hypoteticky, ak by sa ohnisko nákazy sústredilo iba v jednom okrese, požiadavka nevyhnutnosti znamená, že vláda by smela vyhlásiť núdzový stav nie pre celé územie republiky, ale len pre tento jeden okres. Ak by sa podarilo vírus a jeho dôsledky odstrániť za mesiac, bolo by v rozpore s požiadavkou nevyhnutnosti, ak by núdzový stav platil dva mesiace. Prax má však od týchto modelových príkladov ďaleko, v skutočnosti je veľmi ťažké posúdiť, ktoré opatrenie je nevyhnutné a ktoré nie. Je potrebná určitá zhovievavosť, pretože v stávke sú ľudské životy. Navyše ide do veľkej miery o koncepčnú otázku, za ktorú nesú zodpovednosť politici a političky, nie právnici a právničky. Viem si predstaviť, že ústavný súd by mohol zrušiť nejaké núdzové opatrenie, ak by išlo o nejaký celkom zjavný exces.

Je možné žiadať odškodnenie od štátu napríklad za to, že počas karantény som prišiel o časť príjmu alebo napríklad zamestnávateľ prišiel o zákazky kvôli „korone“ a prepustili ma?

Ľudia, ktorí v dôsledku protiepidemických opatrení utrpeli finančné straty alebo im bolo obmedzené ich vlastnícke právo, v princípe majú nárok na určitú formu kompenzácie. Môžu vyskúšať podať žalobu na náhradu škody, avšak pri nej treba preukázať, že došlo k porušeniu práva a v dôsledku toho aj k vzniku škody. Ak sa advokát klienta rozhodne ísť touto cestou, bude musieť preukázať, že dotknuté opatrenie bolo vydané v rozpore so zákonom, napríklad že orgánu chýbala právomoc na vydanie takého opatrenia. Kompenzácia ekonomických strát nemusí prebiehať iba v režime náhrady škody, ale aj v režime primeranej náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva. Ústava totiž stanovuje, že nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba za primeranú náhradu. Toto je cesta, ktorou by sa mohli vybrať vlastníci zatvorených prevádzok. Momentálne (13. 10. 2020) je v parlamente novela zákona, ktorá má takéto kompenzačné nároky vylúčiť, ak by však takáto zmena prešla, pravdepodobne by bola v rozpore s ústavou.

Treba si však uvedomiť, že riešenie tohto problému je oveľa komplexnejšie. Nejde o klasický príklad korektívnej spravodlivosti, ktorá sa uplatňuje vo vzťahu medzi škodcom a poškodeným. Ide skôr o príklad distributívnej spravodlivosti, v rámci ktorej treba citlivo zvážiť, ako rozdeliť dobrá a bremená, zisky a straty, medzi jednotlivými ľuďmi, medzi ktorými neexistujú žiadne individuálne vzťahy. Keď podnikateľ žiada kompenzáciu od štátu, žiada ju od nás všetkých, zároveň sme to my všetci, ktorých koronavírus postihol, a preto treba komplexne zvážiť, komu a v akej výške čo poskytnúť. Domnievam sa, že najlepším riešením by bol nejaký špecifický zákon, ktorý by stanovoval schému spravodlivej kompenzácie, ktorá by nahrádzala náhradu škody či primeranú náhradu za obmedzenie vlastníctva. Takýmto spôsobom by sa zabránilo aj tomu, aby súdy zaplavila ďalšia komplikovaná agenda. Programy kompenzačnej pomoci majú k tomuto cieľu blízko.

Otázka primeranosti protiepidemických opatrení je pre expertov

Zrejme je to otázka, ktorá by vystačila na knihu, ale sú protiepidemické opatrenia, ako napríklad „zákaz“ bohoslužieb, „vypnutie krajiny“, zákaz zhromažďovania sa a pod. podľa vás v súlade s Ústavou SR?

Opatrenia sledujú legitímny cieľ, možno však mať pochybnosti o primeranosti niektorých z nich. Otázka primeranosti je však expertná a súdy by sa mali sústreďovať iba na odstraňovanie celkom zjavných excesov.

„Právny formalizmus“ je to, čo v dnešnej situácii azda najúčinnejšie chráni naše slobody.

Najväčší problém niektorých opatrení môže spočívať v tom, že ich vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc. Paradoxne tak niektoré opatrenia môžu byť v rozpore s Ústavou SR ani nie tak preto, že by nejako neprimerane zasahovali do ľudských práv, ale jednoducho len preto, že pri ich vydávaní nebol dodržané kompetencie a prísny procesný postup. Ten „právny formalizmus“, proti ktorému sa tak často brojí v dennej tlači, ale aj v právnickej obci, je to, čo v dnešnej situácii azda najúčinnejšie chráni naše slobody.

Pohodlne sa cítim ako právny teoretik

Vašou odbornou témou je práve ústavné právo. Čím si vás získalo?

Ak sa mám priznať, tak ústavné právo nie je moja špecializácia. Najpohodlnejšie sa cítim v kabáte právneho teoretika. Keď som si vyberal vysokú školu, rozhodoval som sa medzi právom a filozofiou a vybral som si právo, aby som nakoniec skončil pri teórii a filozofii. Na otázku, prečo mám rád práve tieto disciplíny, neviem odpovedať. Zrejme tam fungovala nejaká chémia, ktorá pracuje napríklad aj vtedy, keď si „vyberáte“ svoj obľúbený hudobný žáner či priateľov. K ústavnému právu mám blízko len preto, že je to oblasť, kde sa dá najlepšie aplikovať právna teória a filozofia.

Ústava by nemala byť nemenná

Ústava je základný zákon štátu. Prečo je dôležité mať ústavu a rešpektovať ju?

Ak by sme nemali ústavu, veľká časť verejného života by sa riadila iba politicko-mocenskou kalkuláciou aktuálnych vládcov. Náš život by bol oveľa menej bezpečný, nevedeli by sme si robiť životné plány do budúcnosti. Ústava vymedzuje hranice medzi štátnou mocou a slobodou ľudí a zároveň stanovuje základný právny rámec pre politické procesy. Naša ústava je ústavou liberálno-demokratického štátu, preto sa ľudia môžu tešiť relatívne vysokej úrovni ochrany ich slobôd a zároveň si môžu vyberať svojich vládcov a vládkyne v pravidelných a férových voľbách. Možno sa to nezdá, ale vďaka takémuto nastaveniu je v spoločnosti oveľa menej násilia.

Ak by sme nemali ústavu, veľká časť verejného života by sa riadila iba politicko-mocenskou kalkuláciou aktuálnych vládcov. Náš život by bol oveľa menej bezpečný, nevedeli by sme si robiť životné plány do budúcnosti.

Ako často by sa malo zasahovať do znenia ústavy? Nemala by byť ústava akýmsi nemenným, pevným oporným bodom pre akúkoľvek ďalšiu legislatívu?

Ústava by určite mala byť stabilnou súčasťou právneho poriadku, to však neznamená, že by mala byť nemenná. Moderná spoločnosť sa vyvíja, čelí novým problémom, a preto sa musí vyvíjať aj právo, ktoré tieto problémy rieši. O niektorých častiach ústavy – typicky o ľudských právach – sa hovorí, že sú univerzálne platné a nemeniteľné. Ale aj keď sa pozrieme na tieto práva, tak zistíme, že prechádzajú rapídnym vývojom, najmä prostredníctvom výkladu súdov, ktoré ich aplikujú. V ústavnom práve existuje jeden zaujímavý jav – čím ťažšie je možné ústavu zmeniť v oficiálnom legislatívnom procese, tým tvorivejšia je jej následná interpretácia v procese súdnom. Takže napokon aj právo, ktoré sa nominálne považuje za nemeniteľné, reálne meniteľné je. Len ho nemenia poslanci a poslankyne, ale sudcovia a sudkyne. To má aj svoje výhody, aj svoje nevýhody.

Na právnickej fakulte vyznávame slobodu vedeckého bádania

Pôsobíte na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity. Na akých hodnotách či princípoch táto fakulta stavia?

Zatiaľ sa mi nikdy nestalo, aby za mnou prišiel niektorý z mojich nadriadených a povedal mi niečo v štýle: „Marek, toto si prehnal, nemal by si písať o takých kontroverzných témach.“ Z toho si teda vyvodzujem, že na fakulte sa vyznáva hodnota slobody vedeckého bádania.

Na fakulte sa netoleruje korupčné správanie. Osobne som sa nestretol s prípadom, kedy by bol niekto zvýhodnený oproti ostatným len preto, že má nejaké konexie alebo niekomu ponúkol dar či protislužbu. Z toho si vyvodzujem, že na fakulte sa vyznáva hodnota férovosti.

Ako sa bude v najbližších rokoch rozvíjať právnická fakulta?

Myslím, že toto je otázka vhodná skôr pre členov a členky vedenia fakulty. Momentálne zápasíme s tým, aby sme boli schopní poskytnúť plnohodnotné vzdelanie aj online formou, aby študenti a študentky dostali plný vzdelávací servis, aj keď „ísť do školy“ pre nich znamená len zapnúť si obrazovku počítača. Ak sa nám podarí túto výzvu zvládnuť, bude to pre nás veľký posun v rozvoji personálnych a organizačných schopností, ktoré budeme vedieť využiť, aj keď pandémia pominie. Čo sa týka materiálneho rozvoja, čoskoro by sa mala začať výstavba univerzitného kongresového centra, ktoré sa bude nachádzať hneď vedľa budovy fakulty.

Zvyšovaním kvality sa chceme odlíšiť od konkurencie.

Ak by ste mali odporučiť trnavskú právnickú fakultu novým uchádzačom o štúdium, čo by ste im povedali?

Najväčšou devízou fakulty je jej personálne obsadenie. Sú tu učitelia a učiteľky, ktorí a ktoré na sebe pracujú, chcú neustále zlepšovať svoje prednášky a semináre. Keď si porovnám terajšiu úroveň výučby s úrovňou, keď som študoval ja, myslím, že kvalita šla rapídne hore. Vedenie fakulty ako aj študijné oddelenie je veľmi ústretové voči študentom, snažia sa riešiť ich problémy a citlivo reagovať na ich legitímne požiadavky. Aj v tejto oblastí platí, že čím máte niečoho menej, tým je vám to vzácnejšie. Ak máme teda v prvom ročníku 150 ľudí, každý jeden z nich je nám vzácnejší, ako keby sme ich mali 700. To však neznamená, že znižujeme nároky na skúškach. Práve naopak, jeden zo spôsobov, ako sa chceme odlíšiť od konkurencie, je zvyšovanie kvality. Ten kto nevie, jednoducho u nás skúšku nespraví. Ja osobne považujem za výhodu aj skutočnosť, že sídlime v Trnave. Trnava je veľmi útulné študentské mesto, kde sa viete všade dostať pešo, sú tu špičkové prevádzky aj priestor pre kultúrne vyžitie.

foto: TRUNI/Barbora Likavská

Chcete študovať právo Pozrite si informácie pre uchádzačov.

 

Trnavskú univerzitu môžete sledovať aj na sociálnych sieťach. Ďakujeme, že ste našimi priaznivcami!